Jun v Specialnej zakladnej skole v Polomke

   „Ked zazvoni skolsky zvoncek a zacne sa cas prazdnin, brana skoly sa zatvori. Je tu leto, cas oddychu a smiechu, radosti a hier. Prajem Vam, aby ste si oddychli cez prazdniny a do skoly prisli s radostou. Vasa pani riaditelka, pani zastupkyna, pani ucitelky a pan ucitel.“ Takto sa uz formou skolskeho casopisu AMARE CHAVE lucil so ziakmi pedagogicky zbor Specialnej zakladnej skoly v Polomke.
   „Zazvon zvonecku, zazvon este raz, ja idem do skoly posledny raz...“ sa pasmom piesni a tanca lucili so skolou ziaci 9. A a 9. B triedy v sprievode harmoniky ucitela Martinelliho a asistentky Pruzinovej. Ziaci nezabudli odovzdat aj vlastnorucne vyrobeny darcek pre vsetkych pedagogov.
Skor nez zvonec poslednykrat zazvonil a ziaci dostali od svojich triednych uciteliek vysvedcenie, riaditelka Mgr. Marta Bubelinyova vyhodnotila dochadzku, spravanie, prospech a udelila pochvalu i pokarhanie. Len pochvalu udelila za rozne sutaze, do ktorych sa ziaci zapajali pocas celeho skolskeho roka. Obzvlast vyzdvihla spevacku sutaz ROMANE GILA a reprezentaciu skoly tanecneho suboru Dolinka na Kolovratku v Helpe. Zdenka Harvanova, Zdenka Fizolova a Stevka Harvanova reprezentovali nasu skolu ako ziacky 9. A a 9. B triedy poslednykrat. To sa uz nase ziacky nemohli ubranit slzam dojatia a rozlucky.
   Aj ked si uz ziaci uzivaju plnym priehrstim pekne prazdninove pocasie, neda nam nespomenut aspon vysledky spevackej sutaze, ktora sa konala za slnecneho pocasia na vyzdobenom skolskom dvore Specialnej zakladnej skoly v Polomke 5. juna za ucasti ziakov z Telgartu, Polomky, Brezna a z Cierneho Balogu. Vyhodnotenie spevackej sutaze ROMANA GILA: solo: 1. David Harvan, 2. Dusana Bartosova (obaja C. Balog), 3. Milan Bartos (Brezno); duo: 1. Zdena Harvanova, Zdena Fizolova (Polomka), 2. Marta Puskova, Dusana Bartosova (C. Balog), 3. Jan Harvan, Tomas Fizola (Polomka). V prestavke sutaze sa predstavil tanecny subor Dolinka, ktory mal velky uspech. V areali skoly v 9. A triede si mohli hostia a sutaziaci prezriet celorocne prace ziakov z vytvarnej vychovy a pracovneho vyucovania.

Kolektiv pedagogov Specialnej zakladnej skoly v Polomke

 

Postreh

   Deviateho jula som stal na autobusovej stanici Mlynske Nivy v Bratislave. Asi s tridsiatimi cestujucimi som cakal na autobus spolocnosti Diago s odchodom o 8.30 hodine. Kedze som z Telgartu a telefonne cislo spolocnosti Diago mam ulozene, zatelefonoval som tam a operatorka mi oznamila, ze autobus je pokazeny a nebude vypraveny na tento spoj.  Nestalo sa prvykrat, ze autobus tejto spolocnosti sa pokazil, co je vsetkym zrejme, kedze ich technicky stav je viac ako katastrofalny. Preto sa pytam: kto rozhoduje o tom, ze autobusy spolocnosti Diago su schopne vozit cestujucich?

(tm)

Vylet do Cierneho Balogu

   Bolo pekne slnecne rano 20. juna. Den ako stvoreny na cestovanie a spoznavanie neznamych miest Slovenska.
   Aj Domov socialnych sluzieb Olichov pripravil pre svojich chovancov vylet do Cierneho Balogu. Vsetci uz od sameho rana netrpezlivo vyckavali autobus, ktory ich tam odvezie. Pevna obuv a siltovka nechybali ziadnemu ucastnikovi vyletu. V pocte 37 klientov, 4 zdravotne sestry a 2 vychovne pracovnicky sme nieco po pol deviatej opustili brany zariadenia.
  Na stanici v Ciernom Balogu cakal rusen s troma vagonmi, ktory nas odviezol do Vydrovskej doliny. Na tvarach klientov bolo vidiet radost a vzrusenie z jazdy. Viaceri mavali okoloiducim a kochali sa krasnym okolim. Vo Vydrovskej doline sme si spravili kratke obcerstvenie, zjedli sme obed, ktory nam pripravili nase kucharky. Potom sme sa pobrali obdivovat lesnicky skanzen. Kracali sme po turistickom chodniku, dychali cerstvy vzduch z lesa, obdivovali vyrezavane sochy z dreva v zivotnej velkosti. Zaujali nas i kamene upevnene lanami vo vzduchu ci rozne druhy stromov, krikov a inych lesnych porastov. Nezabudli sme navstivit ani symbolicky lesnicky cintorin v tichom zatisi pri vodopade. Spomienku na vsetkych lesnych robotnikov, ktori zahynuli v sluzbach lesa, vyjadrovala mramorova tabula a velky napis: „Vecne im spievaju lesy.“ Pocas nasej turistickej prechadzky sme neobisli ani velke lesne mravenisko a diviaky v ohradenom vybehu.
   Unaveni sme sa vratili do Vydrovskej doliny, kde sme si az do prichodu vlacika vychutnavali kavu, kofolu, pivo a studene nanuky z bufetu, kde nas ochotne a s usmevom na tvari obsluzili jeho pracovnici. Pribuzne veducej vyletu Anny Sukupovej pripravili pre nasich klientov vyborne sisky a jablkovy kolac, ktore vsetkym chutili. Dakujeme!
   O 14.45 hodine sme nasadli spat do vlacika a odviezli sa do hlavnej stanice v Ciernom Balogu. Tam sme si este mohli pozriet male muzeum Ciernohronskej zeleznicky a pokupit drobne suveniry.
   S peknymi zazitkami sme sa mohli vydat na cestu domov. Kazdy klient si z vyletu odniesol pohladnicu, privesok a dreveny vlacik, aby im este dlho pripominali pekne chvile v Ciernom Balogu.

   Pracovnikom Ciernohronskej zeleznicky dakujeme za ich sluzby a ich ustretovost.

Ucastnici vyletu    

 Valastania zasa hraju

   Po vyse 30-ich rokoch ma Valaska zasa divadlo, teda teraz je to divadelny a folklorny subor, ktory zacal svoju cinnost vlani v lete. Bola som zvedava na avizovane predstavenie veselohry Vesela hrobarka, ktore malo byt 21. juna. Hned som si kupila 2 listky (pre seba) a cakala, ako sa teda ti Valastania ukazu a veru som nebanovala, ze som isla do divadla. Bolo to super, herci prirodzeni, vsetko fajn. Len ma mrzelo, ze ludi bolo pomenej. Snad to bolo tym, ze nie su znami, snad slabsou propagaciou alebo pocasim? Ale my, ktori sme tam boli, nelutujeme a dakujeme valastianskym divadelnikom za skvele predstavenie. Myslim, ze mozem povedat za vsetkych divakov: „Mili valastianski herci, prajeme vam vsetko najlepsie a vela dobrych predstaveni do buducnosti...“

Za vsetkych Danka Rosinova.