24. JUL  2007 Strana 7

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

 

        Vzacne obrazky

   Prve svate prijimanie tychto chlapcov zvecnil brezniansky fotograf Jan Machala. Nespoznavate niekoho? Zavolajte na telefonne cislo 6112283.

 

 


Rad

   Idem si len tak po ulici a vidim rad. Dlhy ako strudla, pokruteny ako had, aby neprekazal ludom v ceste. Postavim sa teda aj ja, aby som nahodou o nieco neprisiel. Urcite vybaluju nejaky uzkoprofilovy tovar, mozno banany, jamajsku klobasu alebo nebodaj spickove plasticke televizory. Za mnou sa hned stavaju dalsi a dalsi. Stojim hodinu a rad sa neposuva. Pozriem sa dopredu, ale pre mnozstvo cakajucich nevidim nic, len klobuky, capice a baranice. Pockam este chvilu. Ved nie nadarmo sa hovori, ze trpezlivost ruze prinasa.

   Po dvoch hodinach ju zacinam stracat a vidim, ze nie som sam. Jeden podupkava od zimy, druhy preslapuje a treti si dycha do dlani. Musim vsak vydrzat, ved uz sa urcite dostanem na rad, je hodina do zaverecnej. Nechapem, preco stojim stale na jednom mieste, podla fyzikalnych zakonov by sa mal rad priblizovat ku dveram predajne. Pozriem sa dozadu a nevidim koniec ludskej husenice. Potom pozriem na hodinky a tie ukazuju stvrt hodinu pred siestou. Ak sa dovtedy nedostanem dnu, pridem o… o co? Vlastne ani neviem, co sa mi neujde. Zacina prsat a hoci padali prve kvapky, pre mna to bola posledna do pohara mojej trpezlivosti. Vybocujem z radu a pozeram sa dopredu.

   „Co je, co je? Len pekne po poriadku, ziadne predbiehanie,“ obori sa na mna niekolko cakajucich.

   Ale ja som rozhodnuty. Idem ku dveram a pytam sa prvych v rade:

   „Prosim vas, na co cakame?“

   Ten, co je najblizsie ku dveram, s nausnicou v uchu a zuvackou v ustach, sa rozrehoce a opovrzlivo, skoro nasilu povie:

   „Na co cakas ty, neviem, ale my cakame na kamarata predavaca. Slubil, ze ak ho sef skor pusti z roboty, pojdeme na pivo…“

 

Emilia Molcaniova


Krajina mojho detstva

Krajina mojho detstva,
   aka si daleka a predsa taka blizka.
Krajina mojho detstva,
   stale ta ista istota, co nezmeni ju cas,
   ani clivota.
Krajina mojho detstva,
   ako biele husi, co odlietaju vdial,
   vratia sa, hoc preletia nejeden val.

 

Krajina mojho detstva,
   slnkom prehriata, spomienka na mamku
   i na tata.
Krajina mojho detstva,
   co zostava v nas, aj ked sa objavi
   prvy biely vlas.
Krajina mojho detstva.

Maria Strmenova

 

Nadviazal na odkaz Jozefa Dekreta - Matejovie

Vyrocie narodenia slavneho lesnika

   Lesnicka verejnost na Slovensku i v Madarsku si v tychto dnoch pripomina 140. vyrocie narodenia Karola Kaana, lesnika, ktory sa velkou mierou zasluzil o povznesenie lesneho hospodarstva i ochrany prirody v niekdajsom Uhorsku.

   Karol Kaan sa narodil 12. jula 1867 v meste Velka Kaniza (Nagykanizsa, zupne sidlo v juhozapadnom Madarsku). Studoval na Banickej a lesnickej akademii v Banskej Stiavnici. Po ukonceni akademie v roku 1888 zacal svoju lesnicku karieru ako praktikant na panstve grofky Ilony Batthyanyiovej, ale uz v nasledujucom roku (1889) nastupil do statnej sluzby na riaditelstve Statnych lesov a majetkov v Banskej Bystrici. Za devatnast rokov posobenia v Banskej Bystrici sa zasluzil o zriadenie prvych prirodnych rezervacii na uzemi dnesnej Slovenskej republiky (dnesna Narodna prirodna rezervacia Ponicka dubrava vyhlasena v roku 1895, NPR Priboj - 1895, NPR Dobrocsky prales - 1913, NPR Badinsky prales - 1913). Vo svojej praci nadviazal na odkaz zakladatela moderneho slovenskeho lesnictva Jozefa Dekreta - Matejovie (1774 - 1841), o ktorom napisal monografiu (publikovanu v Budapesti v roku 1912).
   Od roku 1908 zil v Budapesti, kde posobil ako uradnik ministerstva podohospodarstva, statny tajomnik a vladny komisar pre lesne hospodarstvo a drevospracujuci priemysel. Bol zakladajucim clenom a predsedom Statnej rady ochrany prirody a clenom Madarskej akademie vied. Pripravil a presadil zalesnovanie Velkej uhorskej niziny, vdaka comu boli v 30. rokoch minuleho storocia vysadene lesne porasty s rozlohou 40 tisic hektarov a v rokoch 1950 - 1960 dalsich 95 tisic hektarov.
   Odkazom pre sucasnych lesnikov je myslienka, ktoru Karol Kaan napisal zaciatkom 20. storocia:
„Rozvoj kultury podmienuje suzvuk s prirodou, a ten len vtedy moze byt zdravy a trvale uspesny, ked ... ludska cinnost, ziskavajuca z prirodnych zdrojov osoh, nezabudne na uctu k prirode.“

(pg)                                

  Kniha od profesorky...

   Co by zo mna bolo, keby ma neboli nutili mat respekt pred ostatnymi. (Goethe)

   Johann Wolfgang Goethe (1749 - 1832), nemecky basnik, myslitel a statnik zil osemdesiattri rokov. Pekny vek. Poskytol mu mnoho zivotnych zazitkov pre jeho tvorbu. V nej sa vyskytuje nespocetne mnozstvo vystiznych myslienok. Adresoval ich vtedajsej spolocnosti. Platia i v sucasnosti, len sa treba nad nimi zamysliet. Co by z nas bolo, co by zo mna bolo, keby...?

   Keby tu nebola rodicovska autorita. Ta i v mojom pripade stale pripomina poslusnost, pracovitost, uctu voci starsim... Vsimat si veci, ludi, s ktorymi prides do styku. Poucis sa... Pomoze i zvedavost. Nie najlepsia vlastnost, ale ak sa neopytas, nevies.

   Potom prisli dlhe roky, cez ktore mam respekt ucitelsky. Osobne mi vela dal pre poznanie ludskych charakterov. Naviac, ukazal cesticku poznavat nepoznane. Aj dnes obdivujem ucitelov, ktori popri vychovno-vzdelavacej praci nasli si cas a aj literarne tvorili. V Brezne sa stretavame s menami A. Petra Zatureckeho, O. Kachnica, F. Kreutza, B. Bobakovej, A. Schustera, B. Tesarovej, J. Boska, I. Rajcokovej, L. Bartka, L. Simona...

   Kazdy z nich ma niecim oslovil. Jeden mi otvoril vratka do regionalnej historie, druhy ako vnimat verse zo zaciatku 20. storocia, od dalsieho ako vnimat klavirnu a organovu hudbu, atd, atd..., ale aj...

   Prostrednictvom mestskej kniznice dostavam sa do spolocnosti literarnych postav, hrdinov, ktori nemo oddychuju v regaloch. Tam opat spoznavam pedagogicku osobnost. Nou je autorka knihy Moji blizki. Napisala ju Zelmira Zurianova (1900 - 1966). Bola stredoskolskou profesorkou. Slovensky jazyk bol jej vyucovacim predmetom. Ale kedze  citila v sebe nieco viac ako len plnit ucebne osnovy, zacala literarne tvorit. Z mnozstva jej uvah a eseji hodno spomenut tu o knihe Krcmarsky kral od M. Razusa. Uvahu napisala v roku 1936 a v tom istom roku vysla i v Zivene, takze si ju Razus isto-iste precital. Autorka okrem ineho tvrdi a ma pravdu, ze... “v knihe ma rozpravanie znamenity spad, na dve tri posedenia sme s knihou hotovi. Obrazy sa zamienaju ako na platne... Hutna, pevna stavba romanu drzi pospolu bohatstvo epickeho i opisneho materialu. Rec stroha, prosta, ludove rydza, slovom: razusovska... “

Co by bolo, keby... nebola tu aj ucta ku kniham, k tym, ktori ich napisali. Oni tiez poradia, ako si udrzat respekt pred zivotnou cestou.

(sg)

  Strieborny slavik Slovenska

   Patnastrocna Andrejka uspesne ukoncila svoju ziacku karieru ziskom Strieborneho slavika s diplomom Laureata v najprestiznejsej detskej sutazi o Slovenskeho slavika, ktora sa tento rok konala vo Zvolene. Do tejto sutaze sa zapojilo viac ako 1700 zakladnych a umeleckych skol, kde sutazilo vyse 45 000 ziakov -  spevakov, ktori sutazili prvykrat  uz v troch vekovych kategoriach. Nuz a v tej najstarsej – najsilnejsej sa presadila aj Andrejka, reprezentujuca okres Brezno a kraj Banska Bystrica. Tentokrat reprezentovala aj obec Helpa a jej ZUS, kde ukoncila prvy cyklus v hre na klaviri a urobila tak zadost aj tejto skole. Dalsie dve obce -  Pohorela a Telgart – jej iste tentokrat odpustia, lebo tento uspech je vlastne uspechom celeho Horehronia. Preto Andrejku nie nahodou povazuju za najuspesnejsiu Horehronku, ved posudte sami. Za poslednych pat rokov styrikrat bola vo finale celoslovenskych sutazi. Minuly rok skoncila na detskom festivale Casovia folk festv v solo speve medzi tromi najlepsimi s diplomom Zlateho pasma. V roku 2004 pre zmenu na heligonke skoncila tiez vo finale ako jedine dievca medzi piatimi najlepsimi heligonkarmi. Najvacsi uspech vsak dosiahla spolu so starsou sestrou Martinkou (tiez Striebornym slavikom) v duo – speve v roku 2002, ked celoslovensku sutaz nielenze vyhrali, ale ziskali aj cenu laureatov sutaze. Ak by sme k tomu priratali este desiatky roznych odceneni z nizsich sutazi, bola by to cela kopa!

(ml)


Vo Valaskej sa staraju v prvom rade o deti

   „Starostom som druhe volebne obdobie, ked ho skoncim uspesne a v zdravi, chcel by som si uzivat dochodok. Vsetkym novym starostom a ludom, ktori chcu kandidovat, odporucam, aby nastupovali nie len s viziou byt starostom a mat honor a honorar starostu, ale aby mali presnu predstavu, co chcu robit. Prisiel som zo Strojarni Piesok, kde sme mali svoje ulohy, terminy a sefov, ktori ich kontrolovali. Aj ako starosta som si urobil predstavu, co je pre obec prvorade, druhorade, atd. A vlastne od prveho volebneho obdobia si spolu s obecnym zastupitelstvom ctim zasadu, ze v prvom rade sa musime starat o deti, o skolu, v druhom rade o nevladnych, ktori si nevedia pomoct, a stredna generacia by si mala poradit sama,“ tvrdi starosta Valaskej Ing. Emil Grőne.

Starosta Valaskej Ing. Emil Grőne

   Vychadzajuc z tejto zasady sa sustredil na podporu zakladnej skoly. Spracovali projekt na ziskanie financnych prostriedkov z eurofondov, ktory zial skoncil v zasobniku projektov. „Zacali sme robit konkretne veci. Zaviedli sme balicek pre ziakov zakladnej skoly, v ktorom kazdy dostal flauticku. Dnes uz mame piaty rocnik deti, ktore sa ucia zakladom hry na flaute. Asi tristopatdesiat deti vie zahrat pre svoje potesenie aj pre potesenie inych. Mnohi z tohto kolektivu postupili do zakladnej umeleckej skoly. Na prvom i druhom stupni sme zrekonstruovali skolske WC na zariadenia moderneho typu. V tomto roku pride na rad druzina a jedalen. Pomohli sme aj pri zriadeni jazykovej ucebne s modernym vybavenim, mame dve pocitacove ucebne, videoucebnu s interaktivnou tabulou, ktora umoznuje interaktivny sposob vyucovania vsetkych druhov predmetov. Okrem zakladnej skoly podporujeme a rozvijame aj matersku skolu, zakladnu umelecku skolu, ktoru navstevuje stosestdesiat deti.“

     Cena za socialny cin roka
   Sedemnast opatrovatelov sa stara o dvadsatsest seniorov. Vybudovanim socialnych izieb vo Valaskej vyriesili problem bezdomovcov, ktori prespavali na schodistiach bytovych domov. „Bolo to hrozne pre ludi, ktori tam byvaju, ale v prvom rade hrozne pre ludi, ktori prisli o domov. No musim povedat, ze mnohi svojou vinou - alkoholizmom, nezodpovednym pristupom atd.“ Za vybudovanie socialnych izieb Valaska ako jedna zo styroch obci na sklonku minuleho roka dostala ocenenie za socialny cin roka od ministerky prace, socialnych veci a rodiny v podobe plakety a 40 000 korun.
„Je to pekne ocenenie, ktore potesi a povzbudi. Byvaly obecny urad v starej Valaskej bol vyuzivany len v polovici priestorov na klub dochodcov, preto sme ho zrekonstruovali. Zo zasadacky sme urobili fitnes centrum a z dalsich miestnosti socialne zariadenie - sprchy, zachody a dve izby, ktore mozu vyuzivat ludia v najvacsej socialnej nudzi.“

     Nejde vsetko hladko
   V miestnej casti Piesok zavadzaju kablovu televiziu, ktoru maju sidlisko a stara Valaska uz roky. „Obecny podiel v kablovej televizii sme odpredali prevadzkovatelovi s podmienkou, ze musi zaviest kablovku aj v Piesku, aj ked pre neho to z hladiska prevadzkovania nie je atraktivna zalezitost.“ Prevadzkovatel v tychto dnoch dokonca vyhlasil akciu: kto sa prihlasi do konca tyzdna, bude mat kablovu televiziu zavedenu zadarmo. Permanentne rozsiruju kanalizaciu v starej Valaskej. Problem s kanalizaciou je v Piesku, pretoze je este z predvojnovych cias.
„Aj ked sme akcionarom vo vodarenskej spolocnosti, citime macossky pristup z jej strany v tom, ze nechce prevadzkovat toto zariadenie. Je to komplikovane a pre obec zlozite, ked existujuca siet je uz poplatna casu. Vodarom sme ponukali aj nasu pomoc, pretoze mame iste technicke moznosti, ktore by sme vyuzili a spravili vykopy a ulozili potrubie. Velmi nam pomaha obecny bytovy podnik Valbyt. Nasou cinnostou sme si napriklad zaobstarali nove moderne zariadenia, ktore vyuzivame, lebo v 21. storoci nemozeme robit s kamennymi sekerami. Snazime sa aj nadalej spravat tak, ako sme boli nauceni v modernej fabrike v Piesku.“

     Valaska zije bohatym kulturnym zivotom,
   ktoreho tradicnou sucastou su fasiangove slavnosti, sprievod a pochovavanie basy v starej Valaskej. Zaciatok juna patri festivalu dychovych hudieb, velmi znamemu a oblubenemu podujatiu, na ktorom sa stretavaju dychovkari z Ciech a Slovenska. Valastianska hudobna jesen pocas piatich dni ponuka bohaty divadelny a hudobny program.
„Okrem toho organizujeme rozne podujatia v spolupraci s dochodcami, Maticou slovenskou, je to generacia ludi, ktori vzdy robili a vedeli robit.“

     Uz v roku 2003 zacali separovat odpad
   „Myslim si, ze to bol jeden z dolezitych momentov, pretoze sme znizili mnozstvo odpadu, ktory vyvazame na skladku. Na triedeni zamestnavame pracovnikov na aktivacnych pracach, ktorych mame stotridsatsedem. Zobrali sme v podstate kazdeho, kto chcel. Niektorych sme museli - povedzme otvorene - vyhodit, pretoze ich pristup k praci bol nezodpovedny. Mnohi si nasli zamestnanie, co nas velmi tesi, je to vlastne ciel tychto prac. Verim, ze budeme pokracovat.  S pomocou aktivacnych pracovnikov sme kompletne vymenili verejne osvetlenie v obci za usporne. Renomovana firma nam vypracovala studiu. Nenakupili sme vsak najslabsie a najlacnejsie ziarovky, ktore na trhu existuju, pretoze najlacnejsie nie je nikdy to najlepsie. Chceme, aby v obci bolo vidno - nemoze to byt ako sviecka v dalekom lese. Mame preto osvetlenie, ktore zodpoveda normam a za polovicu prikonu ako predtym. Aktivacni pracovnici sa podielaju na mnohych investicnych ulohach, napriklad v nasich
prevadzkarnach vyrabame betonove kocky. Vydlazdili sme nimi prakticky vsetky chodniky, ktore ludia narobili cez travniky. Darmo im vysvetlujete, ze par krokov navyse je zdrave a je to vlastne prechadzka. V sucasnosti asfaltujeme cesty, ale to vela namahy neda. Objednat firmu je lahka cesta. Ovela viac roboty da nezamestnanych naucit robit, co je ako mala fabrika.“

     Dobra spolupraca v mikroregione
   Valaska je sucastou mikroregionu Cierny Hron, najnovsie Ciernohronskeho mikroregionu, ktoremu patri Ciernohronska zeleznica a ta je vlastne spojivom obci Valaska, Hronec, Osrblie, Cierny Balog, Sihla, Drabsko, Lom nad Rimavicou.
„Tri blizke dediny - Valaska, Hronec a Osrblie - sme sa dohodli na istej delbe zaujmov, aby sme si nekonkurovali a nepchali sa vsetci do toho isteho. Pretoze vo Valaskej mame skoly pre deti z Hronca a Osrblia, zameriavame sa na skolstvo. Hronec na socialne zalezitosti, pretoze ma domov dochodcov a dalsiu budovu skoly, ktora by sa dala vyuzit na rozsirenie socialnych sluzieb. Osrblie so svojim biatlonom je idealne miesto na sport. Ak by sa nasli nejake peniaze na zlepsenie cesty medzi Hroncom a Ciernym Balogom, ktora je dnes ako tankodrom, bola by to velka pomoc pri rozvoji turizmu.“

     Aj to je praca „starostovska“…
   Ing. Emil Grőne mal predstavu, co chce ako starosta spravit, lenze...
„Kontakty s ludmi su vsak mnohokrat velmi neprijemne. Su ludia, ktori vedia pochopit a zhodnotit pracu. Ale su aj ludia, ktori maju brady oprete o podokenicu a pozeraju sa von. Velakrat maju mnoho pripomienok, ale ruku k dielu neprilozia. Obcas sa najde clovek, ktory vam pokazi den, ale aj to je praca „starostovska“.

(ng)
 

Dokazom toho, ze vo Valaskej sa staraju v prvom rade o deti, su moderne ucebne, ktore im mozu rovesnici len zavidiet, rovnako aj altanok v areali skoly.


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT