Sme nablizku

Prazdniny s detmi

   „Nevies nieco proti permanentnemu stresu?“ Kolegyna este rychlo polieva kvety a uteka domov, do „dalsej sichty.“ Vonku naproti skupinka deti hodnu chvilu posedava na schodoch, jeden sa opiera o zabradlie, dalsi nieco spekuluje s vchodovymi dverami. Nemam moznost pocut, ci sa rozpravaju, ale zjavne nie.
   Leto. Uponahlani rodicia a unudene deti. Netreba mat velku predstavivost, aby clovek vedel, ako to vyzera, ked sa poobede stretnu doma tieto dva svety. Nie, neda sa to celkom vyvazit - urobit nieco, aby rodic i dieta mali primerane vytazeny den, ale nieco by sa predsa len mohlo dat urobit. Je cas, ktory travi dieta doma same, je cas, ktory sme spolu s nim. Najprv treba poriesit prvu cast dna. Su deti, ktore sa dokazu zamestnat same, netreba im diktovat, co maju robit. Su deti, ktore si najdu cinnost, ale nie prave najvhodnejsiu. A su deti, ktore si same nedokazu najst primeranu aktivitu. Mat domace povinnosti nie je nadchynajuce, ale je dolezite mat ich, pretoze vyplnaju cas zmysluplnym sposobom. Pozname si svoju ratolest a urcite vieme odhadnut, co zvladne. Druha cast dna je z mojho pohladu narocnejsia - stravit zvysok dna spolocne.
   Vychadza mi, ze aj ked sme cez den v zamestnani, s dietatom stravime styri - pat hodin, pravda, pokial nie je samo vonku s kamaratmi. Zvladnut spolu povinnosti aj vyplnit volny cas. Mam overene, ze ked robi rodic domacu pracu spolu s dietatom: „Pod, ideme spolu“, dieta skor urobi, ako ked mu nieco prikazeme. Ak priberame k pracam dieta od malicka, berie to este ako „cest“ pracovat s rodicom. Deti sa rady hraju na dospelych a skutocna spolupraca je predsa este viac ako hra. „My sme s ocom opravovali auto!“ Pri spolocnej praci sa da aj porozpravat a musite uznat, ze so „spolupracovnikom“ sa vedu ine reci ako s rodicom. Po dobre spolocne vykonanych povinnostiach spolocny oddych. Ani to nie je celkom jednoduche. „Chcel by som sa zahrat so synom sach, ale on nechce.“  Konkretny problem z dnesneho sedenia. Syn by sa rad zahral s otcom futbal na pocitaci. Hladame riesenie. Nakoniec otec suhlasi s pocitacovym futbalom: „Ale hokej nie, ten je na mna prilis rychly!“ Syn na oplatku pojde robit s otcom nieco vonku. Najst „spolocnu rec“, na to netreba psychologa, chce to len trochu snahy hladat nieco, co nas bude bavit oboch aspon trochu. A mame sa co jeden od druheho naucit. Rodic ma urcite siroky repertoar cinnosti, ktore ho niekedy bavili, hry, ktore sa rad hraval. Dieta ma vo svojom detskom svete plno moznosti, ktore dospely sam nema sancu najst. Malovali ste niekedy na pocitaci? Ja som ani nevedela, ze taky program mam. Kedy naposledy ste si nasli cas zahrat si spolocensku hru? Deti rady sutazia. Zacnite a nechajte vymyslat deti.
   Ak si ako zaneprazdneny rodic uvedomite, ze venovat sa detom nie je len povinnost, ale aj sanca oddychnut si, ze aj ked povinnosti cakaju, potrebujete aj vy „vypnut“, ze svoje unudene prazdninujuce dieta najlepsie zamestnate tak, ze zacnete spolu nejaku hru, budu pre vas prazdninove hry s detmi mozno najkrajsou spomienkou na toto leto.
Mgr. Marcela Skultetyova,
psychologicka
 

Lesnicky skanzen vo Vydrove praskal vo svikoch

   Relax v prirode, cerstvy vzduch, zabavne hry, hladanie pokladu, lesne vily - to vsetko a este ovela viac zazili navstevnici, ktori prisli v sobotu 14. jula do Lesnickeho skanzenu vo Vydrovskej doline, aby spolu oslavili Den stromu. Den plny jedinecnych lesnych zazitkov a dobrodruzstiev, ktory pripravil opat s. p. Lesy SR, pritiahol tentokrat viac nez 7000 navstevnikov vsetkych vekovych skupin z celeho Slovenska.
   Den stromu je jedinecna akcia venovana oslave lesa, ktora dokaze kazdorocne oslovit, zabavit a zaroven zaujimavou formou vzdelavat tisice navstevnikov. Ine to nebolo ani tento rok, kedy malo toto oblubene podujatie uz svoje sieste pokracovanie. V sobotu od skoreho rana prechadzali branami lesnickeho skanzenu stovky turistov - milovnikov lesa a prirody. Mnohi z nich vyuzili moznost dopravit sa do Vydrovskej doliny legendarnou lesnou zeleznickou, ktora premavala medzi Ciernym Balogom a lesnickym skanzenom.
   Na uvod pripravili lesnici velky program, ktory otvoril svojim Vyznanim lesu spisovatel Ladislav Tazky. Organizatori pocas dopoludnia ucastnikom ponukli viacero kulturnych a umeleckych vystupeni a zabavnych sutazi. O dobru naladu a zabavu sa postarala najma herecka Zuzka Kronerova, ktora prisla na scenu naozaj netradicne - v monterkach a pracovnej obuvi, stylizovana do postavy lesnej robotnicky Zlatky, ktoru stvarnila v znamom filme Juraja Jakubiska Nevera po slovensky. Po tom, ako pritomnym divakom porozpravala niekolko vtipnych historiek z natacania filmu, odhalila netradicny „pamatnik lesnickeho betarstva“. Je nim drevorezba „horara s peknou brigadnickou“, ktora bude odteraz trvalo vystavena v lesnickom skanzene. Zaujimavym a napaditym bodom programu bolo aj Lesnicke bailando, pocas ktoreho mali priaznivci tanca moznost predviest svoje tanecne kreacie. Cielom sutaze inspirovanej znamou televiznou sou bolo predovsetkym zabavit vsetkych navstevnikov Dna stromu a zaroven drobnymi cenami potesit deti z detskych domovov na Slovensku. Tanecne pary mali za ulohu pretancovat pod dozorom a s komentarom lektorky tanca javisko z jednej strany na druhu. Nakoniec sa predviedlo dvanast odvaznych tancujucich dvojic. Z nich kazda po uspesne absolvovanej tanecnej ulohe vyzrebovala jeden detsky domov, ktory dostane od lesnikov darceky.
   Medzi atrakcie „ziveho skanzenu“ patrili napr. tancujuce lesne vily, historicki drevorubaci, sokoliari, lesne koniky - huculy, ale aj adrenalinova lanovka, hasenie lesneho poziaru vrtulnikom a mnoho dalsich aktivit, ktore s pracou a zivotom v lese suvisia a k lesu patria. Na svoje si prisli aj najmensi navstevnici, pre ktorych boli pripravene sportovo-zabavne lesne hry.
   Den stromu je uz tradicne prilezitostou na zdolanie unikatnych svetovych rekordov, ktore sa vzdy spajaju s menom Juraja Barbarica. Znamy silak sa tentokrat pokusil o zdvihnutie novej, 300 kg vaziacej drevenej sochy zalubeneho horara s dievcatom a opat nezostal nic dlzny svojej povesti. Za hlasnej podpory pritomnych divakov vytvoril novy svetovy rekord, ked sa mu podarilo vztycit masivnu drevenu sochu. Zlatym klincom programu bola sutaz o ukryty velky lesnicky poklad, ktory navstevnici skanzenu hladali pomocou specialneho zvitku s indiciami. Stastny objavitel pokladu ziskal ceny v celkovej hodnote 100 000 korun.

(pg) Foto: Stefan Vozar

 

Sutaz o roman Syn svetla

   Dnes opat sutazime o roman Christiana Jacqa Mozart Syn svetla, ktory poodhaluje tajny zivot slavneho hudobneho skladatela Mozarta. V prvom diele Mozart Velky mag sme spoznali Mozarta ako zazracne dieta, v druhej casti je Mozart  uz mladym rebelantskym hudobnikom. Usadi sa vo Viedni, kde spoznava aj zenu svojho zivota Konstancu Weberovu. Je to jeho stastne obdobie, plne uspechu.
   Do zrebovania o tuto knihu, ktora potesi najma milovnikov vaznej hudby a zivotopisov slavnych umelcov, zaradime vsetkych, ktori najneskor do 2. augusta do nasej redakcie dorucia listky s kuponom, spravnou odpovedou (a telefonnym cislom!) na dnesnu otazku. Meno vyhercu uverejnime 7. augusta.

   Otazka: Uvedte nazov prvej knihy o Mozartovi.

   Zrebovali sme: Na pekne chvile stravene pri citani knihy Carodejnica z Portobella sa moze tesit Viera Patrasova z Brezna, ktora mala stastie pri zrebovani spomedzi zaujemcov o tento roman brazilskeho autora Paula Coelha. Blahozelame.

KUPON – SYN SVETLA

 

Vylety do okolia Brezna

   dnes na Kalamarku

   Dnes sa vyberieme na 809 m vysoku Kalamarku. Je to chraneny prirodny vytvor vyhlaseny v roku 1977 na vymere 1,4 ha. Nachadza sa na rozhrani Polany a Zvolenskej kotliny, priblizne 5 km na sever od Detvy.
   Do Detvy sa dostaneme autobusom alebo autom. Toto mesto sa nachadza v udoli riecky Slatina. Je to vyznamna narodopisna lokalita s rozsiahlym laznickym osidlenim. Vznikla v roku 1636 na viglasskom panstve. Pravidelne sa tu konaju Folklorne slavnosti pod Polanou. Z Detvy sa pohodlne pesi alebo autom dostaneme do ciela nasej cesty. Je to uzemie s vyrazne clenitym reliefom, so skalnymi stenami, vezami a kominmi, ktore su zvyskami eroziou rozcleneneho andezitoveho sopecneho prudu. Rastie tu dub letny, dub zimny, brest, javor, smrekovec a v zapadnej casti i buk a smrek. Z krovin su tu lieska, ruza, svib a ine.
   V bylinnom podraste prevladaju teplo a suchomilne druhy, na obnazenom skalnom povrchu machy a lisajniky aj s niektorymi inymi rastlinnymi druhmi, ako napriklad sladic obycajny a rozchodnik najvacsi.
   Dovodom ochrany je zachovanie pozoruhodneho prirodneho vytvoru a estetickeho krajinneho prvku. Skaly na Kalamarke patria medzi vyznamne horolezecke tereny. Popri stenovom lezeni najdeme tu aj skary, kominy a previsy. Ked sa pokochame zvlastnostami tejto lokality a mame este dost casu, mozeme sa cestou lukami a lesom dostat na ubocie Prednej Polany a pokracovat az k chate na Polane.
   Ked nam dnesny zazitok splnil nase ocakavanie, vratime sa spat do Detvy. Cestou do Brezna si pozrieme vodnu  nadrz Hrinova na rieke Slatina. Zatopena plocha ma okolo 48 ha. Kupanie a rekreacne vyuzitie nie je povolene.
   Peknym vyhladom na sceneriu Nizkych Tatier z cesty od Lomu po Sihlu ukoncime nase putovanie.

(E-ova)