V stredu
29. augusta bol statny sviatok - 63. vyrocie Slovenskeho narodneho
povstania. Klucovy vyznam SNP v dejinach Slovakov si v tento den pripomenuli
na centralnych oslavach v Banskej Bystrici. V predchadzajucich dnoch oslavy
usporiadali aj v mnohych mestach a obciach. Medzi oslavujucich na
breznianskom namesti sme sa zamiesali aj my a niektorych z nich sme oslovili
otazkou: V com vidite vyznam SNP? |
S anketovym mikrofonom
o vyzname Slovenskeho
narodneho povstania |
|
Vladimir Strmen,
dochodca, Brezno:
- Odkaz SNP je pre
Slovakov velmi vyznamny. V tom obdobi sme sa zaradili do pokrokovej Europy,
ktora vystupila proti fasizmu. Ten odkaz odvtedy stale trva, aj ked niekedy
sa vselijako deformuje. Myslim si, ze aj dnes ma svoj vyznam pamiatka SNP.
Ucastnikov ubuda, pomaly uz nebudu a kym je este cas, treba vsetko
pripomenut mladej generacii.
Anna Schulzova, dochodkyna, Brezno:
- Slovenske narodne
povstanie nam v prvom rade prinieslo slobodu, pretoze mladi ludia sa vtedy
zomkli a spojili a tym zabezpecili lepsiu buducnost aj pre dalsie generacie.
Jan Lalik, predseda ZO KSS c. 1, Brezno:
- Treba si uctit
bojovnikov, z ktorych vela polozilo zivoty za to, aby sme sa dnes mali tak,
ako sa mame. Podla mna kazdy jeden clovek by si ich mal uctit, nielen nasa
generacia.
Mgr. Daniel Kianica, dostojnik v zalohe, Brezno:
- Slovenske narodne
povstanie je jednym z historickych medznikov slovenskeho naroda. Najviac ma
mrzi, ze mladi ludia, ci uz zo zakladnych skol alebo stredoskolaci, o SNP
nemaju ziadne vedomosti, pretoze v novodobych ucebniciach dejepisu o tychto
udalostiach pomaly nic nie je. Vidiet to aj na ucasti na oslavach vyroci
SNP. Pozrite sa, kolko je tu mladych ludi. Cest a slava starsim, tzv.
bojovnikom, ktori su este medzi nami. Az vymru tito a generacia sucasnych
styridsiatnikov a patdesiatnikov, pochybujem, ze tieto sviatky sa budu za
pat, desat rokov este oslavovat.
Viera Smekalova, tajomnicka ZO SZPB, Brezno:
- Dakujeme vsetkym
ucastnikom Slovenskeho narodneho povstania, ktori sa podielali na tejto
vyznamnej udalosti. Tychto bojovnikov si treba uctit a pripomenut nasej
mladezi vyznamnu udalost, akou SNP je.
Ing. Miroslav Kolař, podplukovnik vo vysluzbe:
- Nebol som priamym
ucastnikom SNP. Som Moravan a v case SNP som zil v tzv. protektorate.
Obdivujem tych, ktori sa odvazili a hrdinsky sa postavili na odpor voci
tyranii, neslobode so zbranou proti fasistickej svojvoli. Mnohi v tomto boji
polozili aj vlastne zivoty. Nech vinou fasizmu nie su mrtvi na frontoch a v koncentrakoch,
nech vo svete nie su tragedie podobne obciam Kaliste, Balaze, Lidice,
Nemecka, Osviencim...
(ng, sv)
Niekolko poznamok
k poslaniu piaristov
Aj ked sa
autor clanku (Horehronie c. 33) priznava, ze „nie je historik a neosobuje si
pravo vynasat historicke verdikty“, predsa argumentuje s historiou, a preto
aj ja predlozim par faktov z dejin - inac to ani nejde. Nepouzijem argumenty
z ucebnic dejin tendencne napisanych, ale pojdem „ad fontes“ (k pramenom).
Najskor si vsimnime zakladatela rehole Piaristov, aby sme pochopili jeho
ducha, lebo v tomto duchu pracovali aj jeho nasledovnici - piaristi v Europe
i v Brezne.
Ked Jozef
Kalazansky (1556 - 1648) opustil v roku 1592 rodne Aragonsko a prisiel do
Rima, niekolko rokov posobil ako rodinny knaz, ucitel a vychovavatel
v rodine kardinala Colonnu. Popri tychto povinnostiach venoval sa aj
charitativnym a evanjelizacnym cinnostiam, najma medzi chudobou Rima,
dokonca aj ako katecheta rimskych Romov. Ked raz prechadzal najchudobnejsou
stvrtou Rima Zatiberim, stretol a pozoroval huf zanedbanych, priam
bezprizornych deti, ako vystrajaju pestva, obhadzuju sa skalami a oplzlo si
nadavaju. Vtom akoby zacul „hlas z neba“: No len sa divaj, hlad, Jozef!
Vtedy si uvedomil, ze Boh asi od neho chce, aby vychovaval tieto deti
chudobnych a siroty v dobrych mravoch a ucil ich vedam. Ako muz cinu preto
hned zasiel na mestske urady s navrhom, aby zriadili mestske gymnazium pre
chudobne deti. Nepochodil.
„Ked teda
Bozi sluha takto pochodil,“ napisal v roku 1736 historik pater Egid,
„premyslal, ako na to, pretoze ho denne suzovali nove nespocetne ostne -
deti, ktore otupievali v zahalke kvoli chudobe rodicov, priam nasavali
neresti a potlkali sa bez nalezitej vychovy. Ked sa raz utrapeny takymito
starostami modlil, zacul z neba doliehajuci hlas: Tvoj je zanedbany
chudobny, ty budes pomocnikom sirote! A tak Jozef navstivil papeza Klementa
VIII. a jasne a zretelne vylozil zmysel svojho priania a pokorne poprosil,
aby mu bolo dovolene otvorit skoly pre vzdelavanie chudobnej mladeze.“
Jozef
Kalazansky, poteseny a posmeleny podporou papeza Klementa VIII. za vlastne
peniaze nakupil ucebne pomocky pre ziakov, otvoril v sakristii kostola sv.
Doroty na jesen roku Pana 1597 svoju prvu Zboznu skolu - skutocne prvu
vseobecnovzdelavaciu ludovu skolu v dejinach europskej vzdelanosti.
V roku
1600 spanielsky velvyslanec v Rime ponukol Jozefovi Kalazanskemu stat sa
kanonikom v Seville, a teda navrat do vlasti, no Jozef zdvorilo podakoval a
odmietol: „V Rime som nasiel trvaly sposob sluzby - konat dobro detom.
Nezrieknem sa ho za nic na svete.“ Odmietol karieru, zabezpecenie, navrat do
vlasti a venoval sa najbiednejsim detom. Urobil na vtedajsie casy revolucny
krok - ponukal vzdelanie zadarmo.
Nasledovnici sv. Jozefa Kalazanskeho - Piaristi v rovnakom duchu ako on bez
inych osobnych ci zistnych zamerov „konali dobro detom“ v Brezne takmer 180
rokov.
Ci prisli
„sirit kulturu v zaostalom prostredi“, v clanku Rimskokatolicka farnost si
pripomenie piaristov sa nepise. Hoci aj to sa da predpokladat, lebo Inter
arma, silent musae (Medzi zbranami mlcia muzy) - teda aj skoly. A piaristi
prisli v case, ked zbrane nemlcali. Jedno je iste, nemali nic
s Tridsatrocnou vojnou a ked citame ich denniky, trpeli pocas povstani
a rebelii spolu s tymi najbiednejsimi, casto boli tyrani, nasledkom coho
niektori zomreli. Napriek tomu ponukli vzdelanie v duchu svojho zakladatela
aj tym najchudobnejsim, cim predbehli dobu o dve storocia a zalozili
v Brezne prve gymnazium.
Je mozne,
ze boli vtiahnuti do mocenskych, ekonomickych a politickych snah tej doby,
ktora bola tazka a tragicka aj pre nich. Svoje postavenie nezneuzivali
a boli uzasni aj v dalsom revolucnom kroku: Do svojich vynikajucich skol
prijimali aj zidov aj evanjelikov. Pre nich bolo dolezite dieta, jeho
vzdelanie a nie vierovyznanie.
Clankom
Rimskokatolicka farnost si pripomenie piaristov ich chceme pripomenut - nie
znehodnotit pracu ich predchodcov, ani len zatienit. Doterajsie hodnotenie
piaristov bolo jednostranne, nezodpoveda objektivnej historickej pravde.
Piaristi napr. vo svojom rukopisnom denniku nespominaju problem
s evanjelikmi, ale uvadzaju pojem vzburenci (rebelles). Castejsie totiz
neslo o problem viery, ale o drancovanie. Nabozenstvo bolo skor zneuzite -
ako sa to mnohokrat v dejinach ukazalo. Sucasnym vyskumom duchovnej
pozostalosti piaristov nejde o vyhrocovanie konfesie, ale o vyjasnenie
historickych skutocnosti. Dlhe desatrocia sa o piaristoch nemohlo ani
hovorit. Treba sa venovat vyskumu, aby sme si uvedomili, ze Brezno nebolo „v
zajati piaristov“. Ak by sme to neurobili, bola by to opat typicka slovenska
(ci este viac breznianska?) malost.
Preco by
sme sa mali bat poukazat na tych, ktori sa angazovali v nasom meste a regione
a v mnohom nam mozu byt povzbudenim a prikladom?
Jozef Hrtus
Vydareny sportovy
den seniorov
Za krasneho letneho pocasia vo stvrtok 16. augusta klub dochodcov spolocne so
Zakladnou organizaciou Jednoty dochodcov Brezno pripravil pre sestdesiat
seniorov stretnutie pri gulasi a sportovych hrach v prirode.
V prekrasnom prostredi na strelnici v Ciernom Balogu - Vydrove sme po
prvykrat medzi sebou privitali novu veducu klubu dochodcov Katku Kokavcovu,
s ktorou sa zoznamujeme.
Autobusovou dopravou
sme sa odviezli do Cierneho Balogu a odtial popularnym vlacikom
Ciernohronskej zeleznice do Vydrovskej doliny, kde sme mali moznost v
skanzene obdivovat krasy prirody - kultove miesta slovenskeho lesnictva. Ti
sikovnejsi nazbierali aj huby, ktorym sa velmi potesili. Do bohateho
kulturneho programu sa zapojili vsetci spevom, tancom, sportovymi hrami
s loptickami a balonmi pod dozorom veducej klubu Katky Kokavcovej a Bozky
Omiliakovej. Desiatich najlepsich sutaziacich odmenili krasnymi vecnymi
cenami. Pochutili sme si na vybornom gulasi, ktory pripravili nasi clenovia
Janko Nemcok a Marienka Medvedova. O dobru naladu pri speve a tanci sa
postaral nam uz dobre znamy, prijemny diskdzokej Jozko Ambroz.
Pozvanie
na nase stretnutie prijali: primator Ing. Jaroslav Demian, prednosta Ing.
Anton Jursa, veduca oddelenia skolstva a socialnych veci PhDr., Ing. Ivana
Kruzliakova, predseda OO JDS Tibor Gilla a dlhorocna veduca klubu dochodcov
Bozka Pobisova. Ospravedlnili sa riaditel CHZ Ing. Ales Bilek a riaditel
mestskych lesov Ing. Milan Dolnan, ktorym patri srdecna vdaka za podporu
a pomoc, podobne aj riaditelovi MSK Petrovi Luptakovi.
Za
vydarene stretnutie dakujeme vsetkym organizatorom, novej veducej klubu
a celemu kolektivu samospravy klubu dochodcov. Na taketo stretnutia seniori
radi spominaju.
Anna Stanislavova
Clovek pamataj!
Nemozes zatvarat oci pred
tolkou lahostajnostou, aroganciou a devastaciou toho, co tak oddane a tvojou
vinou coraz tazsie sluzi tebe a tvojim potomkom, k prirode a matke Zemi.
Clovek, pamataj, zivot kratky
je, aj bytie na tejto Zemi, pre vsetko zive cas, ktory ti ostava, razom
zmeni!
Nie si panom, lez sluhom na
Zemi a ako jej sluzis, tak ta ona odmeni.
Ak krutost prevladne tvoja
k dielu jej vzacnemu, si razom blizsie ku koncu tvojmu.
Davno, uz davno je tomu, co
clovek v sulade s prirodou zil – cas odvial uctu k nasej Zemi. Zabudol na
jej dobrotu, ktora dava veky, podmienky tebe i kazdemu zivotu.
Zalezi len na tebe, ci krutost
v lasku zmenis k tej dobrej materi. Osud v tvojich rukach je, akou odmenou
teba a tvojich potomkov odmeni!
Clovek, vzdy pamataj, zivot
kratky je na tejto Zemi – snaz sa a chran, nech zivot vinou tvojou v peklo
sa ti nezmeni.
Milan Kovacik
Skupinka 3 + 1
Pri cirkevnom zbore (evanjelicka cirkev
a. v.) v Brezne vyse roka existovala a pracovala skupinka zlozena z mladych
ludi vo veku 14 – 18 rokov. Michaela, Martin a Matus sa stretavali pod
vedenim veducej, ktora im davala namety a podporovala ich pri nacviku piesni
a skladieb. Vysledkom ich cinnosti boli radost a vztah k hudbe, laska k „duchovnu“
ci kreativna praca, ale najma aktivne vyuzitie volneho casu. Mladeznici sa
zdokonalovali v hre na gitare. Islo im to spolu fajn, ked hrali len tak pre
seba, ale aj ked vystupovali v evanjelickom kostole alebo na fare pri
prilezitosti roznych vyroci. Pomahali im pri tom zainteresovani dospeli, ale
aj ich kamarati slovom a spevom. Tymto vsetkym, ktori ich podporovali, patri
podakovanie a zelanie vsetkeho dobreho v zivote a im samotnym v studiu.
Praca nielen s malymi detmi, ale aj so stredoskolskou mladezou, prinasa
svoje ovocie, v oblasti duchovneho zivota obzvlast. Cinnost je hodna
nasledovania.
PaedDr. Jana
Zacharovova
|