HOREHRONIE NEWS

Spominali na Frantiska Svantnera

„Frantisek Svantner je fenomen, je to jedinecny zjav nasho kulturneho zivota... Je slovensky spisovatel, ktory si zasluzi najvyssiu pozornost nielen ako tvorca - umelec, ale aj ako slovensky kulturny filozof, priznacny pre svoju dobu, ale aj pre dnesok“( prof. Jan Stevcek). Aj ked rozsahom nie je Svantnerova tvorba velka, ma co povedat aj dnes. Bol vybornym rozpravacom, jeho prozy maju korene nielen v tradiciach ludovej slovesnosti, ale aj v kultivovanej europskej a svetovej literature. Temou jeho noviel je prirodny clovek. Narodil sa 29. januara 1912 v Bystrej a zomrel 13. oktobra 1950 v Prahe.

Nedozite 95. narodeniny svojho rodaka si v nedelu 26. augusta pripomenuli maticiari z Brezna, Valaskej a z Piesku pri pamatnej tabuli Frantiska Svantnera na Kosodrevine. Pietna spomienka sa zacala hudobnym vystupenim rodiny Datkovej z Valaskej. Hlavny prihovor predniesol predseda klubu Marosko Stefan Giertl, ktory svoje rozpravanie ozivil uryvkami z diel autora. Maticna hymna Kto za pravdu hori dala bodku za podujatim. Jeho ucastnici dostali bulletin o spisovatelovi, ktory z materialov Horehronskeho muzea zostavila Mgr. Hana Peterajova, vydalo ho Oblastne pracovisko Matice slovenskej v Brezne.

Foto: Jana Martancikova (mm)

Vysadba aleje v Brezne

Firma Bayer celosvetovo podporuje unikatnu kampan iniciovanu environmentalnym programom Spojenych narodov (UNEP) s nazvom Zasad pre planetu: kampan za miliardu stromov. Cielom kampane je zasadenie miliardy stromov v tomto roku. Na Slovensku sa Bayer, spol. s r. o., rozhodol v roku 2007 vysadit stromovu aleju v troch mestach stredneho Slovenska, v Banskej Bystrici, vo Zvolene a v Brezne. Projekt realizovali v piatok 24. augusta za osobnej asistencie zamestnancov spolocnosti Bayer, spol. s r. o. Aj takto chce tato spolocnost prispiet k ochrane prirody a zivotneho prostredia na Slovensku. Ucta k ludom, zivotnemu prostrediu a trvalo udrzatelnemu rozvoju patria medzi klucove hodnoty tejto spolocnosti.

Foto: Peter Bercik (dk)

Mierovy diktator ci vodca ludu?

Diplomat Jan Dömök o Fidelovi Castrovi

Na slovensky knizny trh prave v tychto dnoch prichadza zaujimava kniha o kubanskom vodcovi Fidelovi Castrovi. Jej autor Ignacio Ramonet, sefredaktor Le Monde Diplomatique, patril medzi nemnohych stastlivcov, ktorym Castro poskytol rozhovor. Prva verzia tejto knihy rozhovorov vznikala pocas dlhych sedeni v roku 2003. Text bol aktualizovany v septembri 2004 a definitivna podoba uzrela svetlo sveta na konci roka 2005. Medzi tych, ktori sa s Fidelom Castrom stretli osobne, patri aj slovensky diplomat Jan Dömök. Aky je jeho pohlad na vodcu kubanskej revolucie?

Vase osobne stretnutie s Fidelom Castrom je viac-menej zname. Napriek tomu, pripomenme ho citatelom este raz. Kedy a za akych okolnosti k nemu doslo?
- Pocas mojho stvorrocneho posobenia na Kube som sa s Fidelom Castrom stretol viackrat, islo vzdy o rozhovory v ramci roznych recepcii. Naposledy som si s nim podal ruku v Alziri v maji 2001, ked bol v Alzirsku na statnej navsteve. Premeral si ma ostrym pohladom a povedal: My sme sa uz niekde stretli. Ked som mu povedal kedy a kde, povedal iba: Aha.

V jednom rozhovore ste sa na zaklade osobnych skusenosti o Fidelovi Castrovi vyjadrili, ze „ma silnu charizmu, je to vyborny recnik, velmi vzdelany, ale aj vzdy uctivy a prekvapivo tichy clovek. Ako vsetci skutocne velki ludia, Castro vystupuje skromne a dokaze okamzite navodit aktivnu atmosferu, pricom sa partnerovi neustale uprene diva do oci. Je to velmi tazke ustat“. Je podla vas dolezitejsie, aky je Fidel Castro clovek v sukromi, alebo to, aky rezim vytvoril na Kube a ake to ma nasledky pre jej obyvatelov?
- Bez dlhodobeho pobytu na Kube nemozno kubansku realitu spravne pochopit a subjektivne ju hodnotit z pohladu demokratickej Europy. Je neodskriepitelnym faktom, ze Fidel Castro polozil na Kube zaklady novej spolocnosti. I ked na ostrove chronicky pretrvavaju ekonomicke problemy suvisiace s dlhodobym americkym embargom a radikalnou premenou ekonomickeho postoja byvalych europskych socialistickych krajin ku Kube, zivotna uroven velkej vacsiny obyvatelov je prijatelna. Kuba ma najlepsi vzdelavaci a zdravotnicky system v Latinskej Amerike. Uz pred niekolkymi rokmi povolil Castro aj sukromny sektor, jeho neustala snaha „reformovat revoluciu“ odvadza pozornost obyvatelstva od kazdodennych starosti.

Ktory privlastok je pre Fidela Castra vystiznejsi: krutovladca alebo typ osvieteneho diktatora?
- Mozno vhodnejsi vyraz by bol „mierovy diktator“. Sam seba vsak povazuje za „silneho vodcu velkeho ludu“.

Je zname, ze cast Kubancov na svojho charizmatickeho vodcu neda dopustit. Ake su vase poznatky? Cinia tak z vlastneho, slobodneho rozhodnutia, alebo su k tomu nuteni?
- Na zaklade mojho dlheho posobenia na Kube, v ramci ktoreho som mal nespocetnekrat moznost rozpravat sa s obycajnymi ludmi, mozem potvrdit, ze 99 percent obyvatelstva stale vnima Fidela vyhradne pozitivne, ludia mu veria a su nanho hrdi. Castro dokazal svojou charizmou a jednoduchostou vzdy okamzite nadchnut statisicovy dav. V ziadnom pripade nejde o akesi nutenie, nadsenie ludu je spontanne.

Ked je Castro taky popularny, preco zatvara disidentov? Coho sa obava? Preco stovky Kubancov nelegalne opustaju svoju krajinu?
- Staci si urobit malu konverziu: aj v obdobi socializmu v CSSR so suhlasom Husaka rezim zatvaral disidentov do vazenia (Havel, Carnogursky), to iste sa dialo aj v ZSSR a inych byvalych socialistickych krajinach. Kubanci nespokojni s Castrovym rezimom ilegalne opustaju svoju krajinu, rovnako ako aj z komunistickeho Ceskoslovenska kazdy rok emigrovali tisice obcanov. Preto v tom nevidim ziadny rozdiel.

Pad berlinskeho mura, zanik Sovietskeho zvazu a historicky neuspech autoritarskeho statneho socializmu podla vsetkeho nezmenili sen Fidela Castra vytvorit na Kube spolocnost noveho typu. Da sa to pomenovat podla vas inak ako utopia?

- Je faktom, ze Castro na Kube vytvoril spolocnost noveho typu, i ked mnohe nedostatky este neboli odstranene. Jeho snahu nemozno kvalifikovat ako utopiu. V ziadnej krajine sveta neexistuju idealne pomery, aj vo vyspelych USA zije vela chudobnych, aj v novom demokratickom Slovensku je podla oficialnych statistik coraz viac chudobnych. V historickych, politickych a hospodarskych medziach sa Fidelovi podarilo na Kube vybudovat spolocnost, ktorej prevazna vacsina jej clenov je so svojim zivotom spokojna.

Zhovarala sa Maria Leskova