Spominali na
Frantiska Svantnera
„Frantisek Svantner je fenomen, je to jedinecny zjav nasho kulturneho
zivota... Je slovensky spisovatel, ktory si zasluzi najvyssiu pozornost
nielen ako tvorca - umelec, ale aj ako slovensky kulturny filozof,
priznacny pre svoju dobu, ale aj pre dnesok“( prof. Jan Stevcek). Aj ked
rozsahom nie je Svantnerova tvorba velka, ma co povedat aj dnes. Bol
vybornym rozpravacom, jeho prozy maju korene nielen v tradiciach
ludovej slovesnosti, ale aj v kultivovanej europskej a svetovej
literature. Temou jeho noviel je prirodny clovek. Narodil sa 29. januara
1912 v Bystrej a zomrel 13. oktobra 1950 v Prahe.
Nedozite 95. narodeniny svojho rodaka si v nedelu 26. augusta
pripomenuli maticiari z Brezna, Valaskej a z Piesku pri pamatnej tabuli
Frantiska Svantnera na Kosodrevine. Pietna spomienka sa zacala hudobnym
vystupenim rodiny Datkovej z Valaskej. Hlavny prihovor predniesol
predseda klubu Marosko Stefan Giertl, ktory svoje rozpravanie ozivil
uryvkami z diel autora. Maticna hymna Kto za pravdu hori dala bodku za
podujatim. Jeho ucastnici dostali bulletin o spisovatelovi, ktory
z materialov Horehronskeho muzea zostavila Mgr. Hana Peterajova, vydalo
ho Oblastne pracovisko Matice slovenskej v Brezne.
Foto: Jana Martancikova (mm)
Vysadba aleje v
Brezne

Firma Bayer celosvetovo podporuje
unikatnu kampan iniciovanu environmentalnym programom Spojenych narodov
(UNEP) s nazvom Zasad pre planetu: kampan za miliardu stromov. Cielom
kampane je zasadenie miliardy stromov v tomto roku.
Na Slovensku sa Bayer, spol. s r.
o., rozhodol v roku 2007 vysadit stromovu aleju v troch mestach
stredneho Slovenska, v Banskej Bystrici, vo Zvolene a v Brezne. Projekt
realizovali v piatok 24. augusta za osobnej asistencie zamestnancov
spolocnosti Bayer, spol. s r. o. Aj takto chce tato spolocnost prispiet
k ochrane prirody a zivotneho prostredia na Slovensku. Ucta k ludom,
zivotnemu prostrediu a trvalo udrzatelnemu rozvoju patria medzi klucove
hodnoty tejto spolocnosti.
Foto: Peter Bercik (dk)
Mierovy diktator ci
vodca ludu?
|
Diplomat Jan Dömök o Fidelovi Castrovi
Na slovensky knizny trh prave v tychto dnoch prichadza zaujimava kniha o kubanskom
vodcovi Fidelovi Castrovi. Jej autor Ignacio Ramonet, sefredaktor Le Monde
Diplomatique, patril medzi nemnohych stastlivcov, ktorym Castro poskytol
rozhovor. Prva verzia tejto knihy rozhovorov vznikala pocas dlhych sedeni v
roku 2003. Text bol aktualizovany v septembri 2004 a definitivna podoba
uzrela svetlo sveta na konci roka 2005. Medzi tych, ktori sa s Fidelom
Castrom stretli osobne, patri aj slovensky diplomat Jan Dömök. Aky je jeho
pohlad na vodcu kubanskej revolucie?
Vase osobne stretnutie
s Fidelom Castrom je viac-menej zname. Napriek tomu, pripomenme ho
citatelom este raz. Kedy a za akych okolnosti k nemu doslo?
-
Pocas mojho stvorrocneho posobenia na Kube som sa s Fidelom Castrom
stretol viackrat, islo vzdy o rozhovory v ramci roznych recepcii.
Naposledy som si s nim podal ruku v Alziri v maji 2001, ked bol v Alzirsku
na statnej navsteve. Premeral si ma ostrym pohladom a povedal: My sme sa
uz niekde stretli. Ked som mu povedal kedy a kde, povedal iba: Aha.
V jednom rozhovore ste
sa na zaklade osobnych skusenosti o Fidelovi Castrovi vyjadrili, ze „ma
silnu charizmu, je to vyborny recnik, velmi vzdelany, ale aj vzdy
uctivy a prekvapivo tichy clovek. Ako vsetci skutocne velki ludia,
Castro vystupuje skromne a dokaze okamzite navodit aktivnu atmosferu,
pricom sa partnerovi neustale uprene diva do oci. Je to velmi tazke
ustat“. Je podla vas dolezitejsie, aky je Fidel Castro clovek v sukromi,
alebo to, aky rezim vytvoril na Kube a ake to ma nasledky pre jej
obyvatelov?
- Bez
dlhodobeho pobytu na Kube nemozno kubansku realitu spravne pochopit a subjektivne
ju hodnotit z pohladu demokratickej Europy. Je neodskriepitelnym faktom,
ze Fidel Castro polozil na Kube zaklady novej spolocnosti. I ked na
ostrove chronicky pretrvavaju ekonomicke problemy suvisiace s dlhodobym
americkym embargom a radikalnou premenou ekonomickeho postoja byvalych
europskych socialistickych krajin ku Kube, zivotna uroven velkej vacsiny
obyvatelov je prijatelna. Kuba ma najlepsi vzdelavaci a zdravotnicky
system v Latinskej Amerike. Uz pred niekolkymi rokmi povolil Castro aj
sukromny sektor, jeho neustala snaha „reformovat revoluciu“ odvadza
pozornost obyvatelstva od kazdodennych starosti.
Ktory privlastok je pre
Fidela Castra vystiznejsi: krutovladca alebo typ osvieteneho diktatora?
-
Mozno vhodnejsi vyraz by bol „mierovy diktator“. Sam seba vsak povazuje
za „silneho vodcu velkeho ludu“.
Je zname, ze cast
Kubancov na svojho charizmatickeho vodcu neda dopustit. Ake su vase
poznatky? Cinia tak z vlastneho, slobodneho rozhodnutia, alebo su k tomu
nuteni?
- Na
zaklade mojho dlheho posobenia na Kube, v ramci ktoreho som mal
nespocetnekrat moznost rozpravat sa s obycajnymi ludmi, mozem potvrdit,
ze 99 percent obyvatelstva stale vnima Fidela vyhradne pozitivne, ludia
mu veria a su nanho hrdi. Castro dokazal svojou charizmou a jednoduchostou
vzdy okamzite nadchnut statisicovy dav. V ziadnom pripade nejde o akesi
nutenie, nadsenie ludu je spontanne.
Ked je Castro taky
popularny, preco zatvara disidentov? Coho sa obava? Preco stovky
Kubancov nelegalne opustaju svoju krajinu?
-
Staci si urobit malu konverziu: aj v obdobi socializmu v CSSR so
suhlasom Husaka rezim zatvaral disidentov do vazenia (Havel, Carnogursky),
to iste sa dialo aj v ZSSR a inych byvalych socialistickych krajinach.
Kubanci nespokojni s Castrovym rezimom ilegalne opustaju svoju krajinu,
rovnako ako aj z komunistickeho Ceskoslovenska kazdy rok emigrovali
tisice obcanov. Preto v tom nevidim ziadny rozdiel.
Pad berlinskeho mura,
zanik Sovietskeho zvazu a historicky neuspech autoritarskeho statneho
socializmu podla vsetkeho nezmenili sen Fidela Castra vytvorit na Kube
spolocnost noveho typu. Da sa to pomenovat podla vas inak ako utopia?
- Je faktom, ze
Castro na Kube vytvoril spolocnost noveho typu, i ked mnohe nedostatky
este neboli odstranene. Jeho snahu nemozno kvalifikovat ako utopiu.
V ziadnej krajine sveta neexistuju idealne pomery, aj vo vyspelych USA
zije vela chudobnych, aj v novom demokratickom Slovensku je podla
oficialnych statistik coraz viac chudobnych. V historickych, politickych
a hospodarskych medziach sa Fidelovi podarilo na Kube vybudovat
spolocnost, ktorej prevazna vacsina jej clenov je so svojim zivotom
spokojna.
Zhovarala sa Maria Leskova
|