4. SEPTEMBER 2007 Strana 7

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

        Vzacne obrazky

Hoci bola cela Europa vo vojnovom konflikte, jesenne popoludnie roku 1941 v breznianskom parku vyzeralo idylicky. Spoznavate oddychujucich priatelov? Zavolajte na tel. c. 6112283.                

 

 


Bez slov

   „Co robis dnes vecer?“ spytal sa Petra priatel lekar.

   „Vies, ze ani neviem?“ odpovedal Peter.

   „Nechces stravit prijemny vecer v spolocnosti peknych dam, ktore maju naviac jednu velku prednost?“ zahadne zmurkol doktor Rajbanicka.

   „Co tym myslis?“ zbystril pozornost Peter.

   „Nevies? Dnes je sobota a to je den, kedy usporaduvame diskoteky pre chovancov nasho ustavu. Niektore tie dievcata su uzasne a ta prednost? Predsa vies, ze vsetky su hluchoneme a teda co?“

   Peter pomykal plecami.

  „No, aspon ti nebudu liezt na nervy svojimi duchaplnymi, zbytocnymi dialogmi. Tak co, prides? Neboj sa, pozvali sme aj dievcata a chlapcov z priemyslovky,“ zdvihol lekar ruku na pozdrav a povazoval vec za vybavenu.

   Ked vosiel Peter do saly, zabava uz bola v plnom prude. Hned mu do oka padla dievcina s dlhymi tmavymi vlasmi, so sympatickym vyzorom a veru, ani postavu nemala najhorsiu. Sedela v kute. Rozhodol sa, ze ju vyzve do tanca. Pristupil k nej, usmial sa a uklonil. Ona mu usmev opatovala a pobrali sa do kola. Prave zacali hrat seriu pomalych melodii, a tak mohol dokonale prestudovat jej tvar. Zblizka bola este krajsia a bol presvedceny, ze v sale niet povabnejsieho stvorenia. Chudatko, od takto tazko postihnutej sa nedozvie ani to, ako sa vola. Rad by to vedel. Peter neovlada posunkovu rec, ale ak by to malo mat pokracovanie, urcite bude usilovnym ziakom. Nuz, tancuje vyborne a zaujimave, ze vobec nevypadava z rytmu. Volakde pocul, ze tito ludia vycitia takt z pohybu ostatnych tancujucich na parkete, pripadne hudobnikov, samozrejme, pokial nehra reprodukovana hudba. Kapela dohrala a on ju odviedol na jej miesto. Akonahle sa vsak zacalo nove kolo, utekal pre nu druhy, treti i stvrtykrat. Nevedel sa nabazit jej usmevu, nezneho pohladu a vobec, jej pritomnosti. Bol nestastny, ze sa s nou nemoze aspon nejakym sposobom rozpravat. Vtedy mu napadlo, ze snad by mu mohla citat z pier… Ktovie, ci to dokaze? Nechcel sa vsak strapnovat, a tak len mlcky tancovali. Doktora tu dnes vecer este nevidel, ten by mu mohol robit tlmocnika. Uz po neviem kolkykrat ju bral do narucia a hltal pohladom. Zamiloval sa k zblazneniu. Neprekazalo mu, ze nehovori, ze nepocuje, bral ju taku, aka je.

   Pocas prestavky si zasiel kupit pivo, no k baru pristupil len natolko, aby ju mal stale na dohlad. Nechcel ju za ziadnu cenu stratit. Ejha, zbystril pozornost. Musim si ju strazit, pomyslel si, ked k nej pristupil akysi odvazlivec a jasne pocul, ako jej povedal:

   „Betka, dohovorili sme sa predsa, ze dnes vecer budes tancovat iba so mnou…“

   „No, ved hej, slubila som ti to, ale nevies, ako sa mam zbavit tohto hluchonemeho vytrvalca…?“

   Prave vcera sme s Betkou oslavili dvadsiate vyrocie sobasa a vyborne si rozumieme… aj bez tlmocnika a posunkovej reci…

Emilia Molcaniova

 

Povedali o uceni, vzdelavani, skole, vychove, ucenosti, mudrosti a o vede

   V pondelok 3. septembra skolsky zvonec definitivne odzvonil prazdninam. Na zaciatku noveho skolskeho roka vam ponukame za priehrstie myslienok o uceni...

   o Kazdy sa nauci len to, co sa dokaze naucit (Goethe) o Nevedel toho vela, ale na kazdeho nieco (Ruzicka) o Mudrost ma vela foriem, najuspesnejsia z nich je istotne mudrost usmevna (L. N. Tolstoj) o Na mudrcovi je mudre jeho konanie (B. Brecht) o Veda je spojenim vedomosti a duse (Lykofron) o Kto nerozumie, mal by sa pytat, nie predstierat (Ruzicka) o Cim je clovek rozumnejsi, tym zaujimavejsie su jeho hluposti (Kurella) o Dufam, ze budem studovat az do konca zivota (A. P. Cechov) o Clovek nie je v starobe mudrejsi, iba opatrnejsi (E. Hemingway) o Devat desatin mudrosti je - byt mudrym zavcasu (Cicero) o Vychovavat dieta znamena vychovavat seba (N. N.) o Vyvoj skoly, v tom je vyvoj demokracie (T. G. Masaryk) o Ucenost bez cnosti je ako svet bez sadu (J. A. Komensky) o Vychova je najvacsi a najtazsi problem, ktory mozno cloveku dat (I. Kany) o Niet vacsieho priatela, ako je poznanie (G. Samitha) o Nikto nie je mudry, kto nie je statocny (Cicero) o Vychova nas robi takymi, aki sme (Helvetius) o Najlepsia ciastka vzdelania je ta, ktoru si clovek zadovazil sam (V. Scott) o Mudrost je poznanie vecnych pravd upotrebitelnych v zivote (Cicero) o Ak chcete vychovat cloveka, zacnite jeho starou mamou (V. Hugo) o

(jp)


Vsetko, co sa v zivote Juraja Kovaca prelinalo, je v knihe

Ludskost mu bude krasnotou, clovecina ozdobou.

 Najkrajsia ludska misia
   „Pochadzam zo Zavadky, otec bol Zavadcan, matka Polomcanka, jedna sestra sa vydala do Helpy, druha na Pohorelu, najstarsi syn sa prizenil do Telgartu, stredny chodi za frajerkou na Sumiac a najmladsi sa vlaci do Bravacova na diskoteku. My sme cela rodina z Horehronia...,“ takto, s tymto prologom, vacsinou vstupoval Juraj Kovac na javisko.
   Raz mu Milan Chvastek (dalsi reprezentacny folklorista) povedal: Vies, Duro, preco sa mi pacis? Lebo vsade spominas len to Horehronie... A Duro sa na neho zahladel a dikciou jemu vlastnou odpovedal: „No a kto tych Horehroncov ma vykricat do sveta?!“
   A nielenze ich casto vykriciaval, on ich stihol este pred smrtou aj opisat, zaznamenat, prerozpravat prihody, a tak dalsim odovzdat vtipnost, usmevnost a zivotaschopnost Horehroncov. V jednoduchej knihe s bohatym obsahom. To su vsak uz dalsie kapitoly rozpravania...

Ako sa to vsetko zacalo?
   Uz sa nepamatam, aky to bol den roku 2003... V telefone sa ozval nezamenitelny hlas, k tomu este podfarbeny hrdostou vyraznejsou ako inokedy. Lebo Juraj Kovac bol na svoje rodne Horehronie skutocne uprimne a neustupne hrdy, bolo to citit aj v hlase pred mikrofonom, na javisku alebo v spolocnosti pri dobrych stoloch. Tentoraz – v telefone – obzvlast.
   „Napisal som knizku...take rozpravanie. Chcel by som, aby si sa na to pozrel, neviem, ako to nazvat, aj co-to poopravovat by bolo nacim...,“  zvestoval s prizvukom jemu vlastnym.
   Potesil som sa aj preto, lebo spolu s inymi jeho priatelmi som ho do takejto bohumilej cinnosti uz davnejsie nabadal.
„Vyborne, Duri, prid... !“
   A tak sa zacala nasa niekolkomesacna cesta, na trase s etapami, ku knihe, ktorej vydania sa uz nedozil.

Bude z toho daco?
   V dohovoreny den mi Juraj Kovac priniesol objemny cerveny fascikel. Este aj teraz ho vidim: sediac v kresle popijal instantny polsky caj, listoval vo svojich spomienkach, prenesenych na tenky preklepovy papier a lopatnymi rukami gestikuloval o koncepcii svojho napadu. Nadsene. Duchom i cinom som ho od zaciatku podporoval. No, musim sa vsak priznat i k tomu, ze ked som po prvy raz cital vyse 150-stranovy rukopis, husto napisany na pisacom stroji „jednotkou“, s mnohymi preklepmi, akosi som chvilami zapochyboval, ci z toho daco bude...
   Druha verzia bola vsak uz o par mesiacov v norme, dokonca z tlaciarne pocitaca. Dala sa lahsie opravovat a obohacovat typografickymi znackami.
   Durove navstevy s buducou knihou sa znasobovali. Popri redakcnej uprave si zelal, aby som ju ilustroval. Znova som sa potesil, lebo jeho osobity humor a vztah k zivotu boli uz roky mojou inspiraciou.

Pomohla Matica slovenska i menovci
   Jedneho dna prisiel mimoriadne rozradosteny: „Vo Vlachove som sa stretol s menovcami. Tamojsi starosta peknej obce Juraj Kovac a jeho syn, Mgr. Juraj Kovac, ktory tam ma tlaciaren, su ochotni mi to vytlacit. Musim ale zacat zhanat peniaze...“
   Slubil som mu pomoc, navigoval na Horehronie. No, skutocnu a perspektivne zrejme najadekvatnejsiu pomocnu ruku mu podal Igor Kovacovic, 1. podpredseda Matice slovenskej a Miestny odbor Matice slovenskej v Banskej Bystrici. Financne, samozrejme, prispelo aj Ministerstvo kultury Slovenskej republiky, mnohe horehronske obecne urady, folklorne a divadelne subory i jednotlivci.
   Rukopis sme zatial cizelovali, prerabali i dorabali. Duro sa vzdy prisiel pochvalit, ze kto mu este do knizky prispel, lebo jeho ego bolo take velkoryse. Medzitym sa ustalil i nazov knihy -  Ludove rozpravanie Ondra Hronca - Horehronca, ale aj inych... – rukopis taktiez, cely material mohol putovat do Vlachova. Odtial sa mi na stol vratila uz sadzba, tzv. obtah - a tak som sa zacal pohravat s grafickou upravou. Povodny atypicky format sme vsak kvoli uspore zmenili na format A5 a to i preto, aby sa rozbehnuty projekt zbytocne nepredrazoval a nezdrzoval... No, zial, nestihli sme to.

Duro by sa zaradoval
   Zivot prinasa neuveritelne zvraty. V cakani na radostny okamih knizneho krstu prisla smutna sprava: v ostatnu augustovu nedelu roku 2005 Juraj Kovac v banskobystrickej nemocnici dokonal. Ostalo ticho, prazdno, spomienky... Preslo par mesiacov a kniha sa este nastojcivejsie zacala pytat na svet. K spomienkam v nej pribudla bolava spomienka na autora...
   Den „D“ prisiel koncom tohtorocneho januara. V banskobystrickom Dome Matice slovenskej mi Igor Kovacovic odovzdal vzacny dar (bolo par tyzdnov po Vianociach), ktory zatienil akekolvek sviatocne. Neveril som vlastnym ociam a dioptriam!
   Pocity som mal aspon take, ako ked po niekolkorocnej puti dosiahnete vytuzenu kotu. Rozsirila sa mi hrud, srdce zrychlilo tep: v rukach som drzal nasu knizku! Prve, co mi prebehlo myslou, bolo rollandovske: Dobri ludia este ziju ! Hladkal som artefakt v tvrdej vazbe s obsahom, ktory som si pamatal z niekolkych citani, s mojimi kresbickami medzi textom a jednou ako podtlac na obalke... Duro by sa velmi potesil, urcite by bol rozsafny, az by sa vzduchu lapal. Dakoval by vsetkym, ktori sa na tejto radosti podielali. Som rad, ze k nim patrim aj ja!

Namiesto recenzie
   Knihu uzatvaraju slova Igora Kovacovica, kde o. i. pripomina genezu postavy Ondra Hronca – Horehronca, cize Juraja Kovaca. Osvetova praca vtedy spocivala (ma na mysli sestdesiate roky minuleho storocia) i v pochodzkach „agrobusom“ po dedinach stredneho Slovenska.
... Rozpravania o zivote, prinasajucom rozne nevymyslene prihody, sa stali casto ocakavanymi v kazdej dedine, kde sme zavitali, kde sme hladali namety a predkladali ich na verejne posudenie. Duro, to co hovorieval, to bolo o nich, to boli vypovede o zivote prezentovane s velkou laskavostou, nikdy neurazali a vzdy vedeli potesit. Takto sa rokmi profiloval Ondrej Hronec – Horehronec a narastala jeho popularita. Popularita casto znasobena jeho filmovymi ci divadelnymi postavami a postavickami, hereckym majstrovstvom, rozpravacskym talentom, znalostou narecia, no hlavne majstrovstvom ludskosti...
   Juraj Kovac vo svojej knihe Ludove rozpravanie Ondreja Hronca – Horehronca, ale aj inych... zacina spomienkami na rodinu. Samozrejme, vybral si tie veselsie. K nim priradil rozpravania o figurkach z Helpy, Pohorelej, Sumiaca, Telgartu i rodnej Zavadky. Neobisiel ani „zivot vojensky“ a najma ten vo vojenskom subore Janosik, ktory spoluzakladal. Priestor poskytol aj inym ludovym rozpravacom – Ujovi z Detvy, Vilovi Meskovi z Terchovej, Bacovi Gajdosovi z Liptova a podobne. Doplnaju ich historky herca Ivana Palucha a kameramana Mariana Minarika. Korenim su texty ludovych pesniciek, zrnka mudrosti a tiez horehronske ankdoty.

Pavol M. Kubis


 V Benusi sa pustili do „rozskatulkovania“ uzemneho planu

   „Osemnasty rok vo funkcii starostu ma zavazuje nesklamat doveru obcanov. S tymto kredom som vstupoval do piateho volebneho obdobia. Zaciatky su vsade tazke, ale myslim si, ze najtazsia praca sa zacala v roku 1990 prechodom z narodnych vyborov na samospravu. Odvtedy sa samozrejme vela zmenilo a zivot aj v nasej obci sa zacal uberat spravnym smerom,“ hovori starosta Benusa Martin Gonda. Obec Benus je specificka tym, ze nevytvara suvisly celok, ale pozostava zo styroch osad (Filipovo, Gasparovo, Benus, Pobisovo).

        V Benusi sa vo velkom stavia
   Kazde volebne obdobie si vytycovali plany, ktore zakotvili do uzneseni a do priorit. Prioritou v tomto volebnom obdobi je vypracovanie doplnkov a dodatkov k uzemnemu planu, ktory naposledy schvalili v roku 2002. Odvtedy sa toho dost zmenilo. „Benus sa nachadza v blizkosti Brezna a na zaklade poziadaviek mozno i buducich obcanov bolo nevyhnutne riesit dalsi rozvoj obce. Preto sme do uzemneho planu, ktory je v sucasnosti v pripomienkovom konani, zaradili rozvoj obce, ktory sme rozsirili do dvoch casti: rozvoj bytoveho fondu a vytvorenie novych stavebnych obvodov. V minulom volebnom obdobi sme si v uzemnom plane stanovili smely ciel: vytvorit novy stavebny obvod, ktory pocita s vystavbou asi sestdesiatich styroch rodinnych domov. Za styri roky sa nam podarilo predat pozemky v lokalite Pohanciska, vybudovali sme tam inzinierske siete (elektrinu, vodu a miestnu komunikaciu). V sucasnosti sa tam uz stavaju rodinne domy. Na zaklade zaujmu o dalsiu vystavbu sme pristupili k myslienke zvysit pocet obyvatelov v nasej obci. Pripravujeme nove lokality, aby o patnast az dvadsat rokov pribudlo dvesto novych domov. Je to smela a narocna myslienka, ale myslim si, ze sa nam podari, ked sa popasujeme a zopneme svoje sily,“ zdoraznil starosta.

      Rozvoj cestovneho ruchu
   V doplnkoch k uzemnemu planu nezabudli ani na rozvoj cestovneho ruchu. Navrhuju vybudovat subory sportovych arealov, technologickeho centra a roznych doplnkovych sluzieb. „V blizkosti Brezna sa nachadza golfovy areal na Taloch, velke moznosti dalsieho budovania ponuka Rohozna. Preto uvazujeme o subore komplexov v nadvaznosti na jednotlive letne a zimne aktivity. Nase katastralne uzemie nie je pripravene na rozvoj priemyselnych zon, cize chceme vyuzit to, co nam toto uzemie dava, aby sme novymi aktivitami pritiahli obyvatelstvo. V sucasnosti mame okolo 1200 obyvatelov a ako som uz spomenul, nasim cielom je tento pocet zvysovat. Na zaklade toho mozno rozsirovat aj rozne sluzby, ktore su nevyhnutne pre aky-taky komfort.“ V ramci doplnkov k uzemnemu planu chcu do rozvoja obce zapojit podnikatelske subjekty v obci a vytvorit moznosti pre dalsi rozvoj podnikania. „Hlavne v oblasti cestovneho ruchu chceme uzemny plan pripravit tak, aby investorom, ktori by vstupili do nasich zamerov, bolo jasne, co im ich podnikatelske aktivity prinesu.“ Podla starostovych slov, „do rozskatulkovania“ uzemneho planu sa pustili preto, ze musia byt projektovo pripraveni na moznosti cerpania prostriedkov z europskych fondov podla stanovenych podmienok.

                  Prioritou je skolstvo
   Skolskej otazke v Benusi venuju velku pozornost od prechodu kompetencii na obce. „Bez existencie materskej a zakladnej skoly by bola previazanost zloziek v obci velmi zlozita. Po prechode kompetencii sme pristupili aj k niektorym neprijemnym krokom. V minulosti bola zakladna skola v dvoch budovach, v prevadzkach v Bravacove a v Benusi. Zlucili sme ich a vytvorili len Zakladnu skolu v Benusi. Tym padom nam ostali financne prostriedky na realizaciu niektorych cielov v ramci skolstva. Mozem povedat, ze k dnesnemu dnu je nasa zakladna skola vybudovana na velmi slusnej urovni. Robili
sme rozne rekonstrukcne prace, na urovni sme vybudovali aj  pocitacovu triedu, za vybavenie ktorej sa nemusime hanbit.“

             Starostlivost od A po Z
   „Chceme vybudovat take podmienky pre obcanov, aby boli u nas spokojni a neopustali nas, aby sa u nas citili dobre,“
podotkol starosta. Ako sa im dari? V oblasti zdravotnictva je Benus spadovou obcou pre Bravacovo a Bacuch. V Benusi funguju ambulancie vseobecna, zubna i detska. Myslia aj na socialnu oblast. Zacinaju uz narodenim dietatka. Za kazde narodene dieta rodicia dostanu prispevok 3000 korun a pri nastupe do prveho rocnika zakladnej skoly rodicia maju vypomoc vo vyske 2000 korun. Nezabudaju na starsiu kategoriu obcanov, ktorym davaju vianocny prispevok 300 korun a manzelskej dvojici 500 korun. „Aj takouto formou si chceme obcanov udrzat a samozrejme aj prispiet k ich spokojnosti. V nasich projektoch uvazujeme aj o vybudovani socialneho zariadenia, ktore by pomohlo starsim obcanom, o ktorych sa nema kto postarat.“

    Martin Gonda je zastancom prechodu kompetencii
   „Ako som spominal, prechod kompetencii z narodnych vyborov na samospravy bol zlozity, ale v ramci nasej obce sme sa nebali. Myslim si, ze ked je dostatocne pripraveny personal, nemali by byt ziadne problemy. Bol to normalny proces, ktory sa dal riesit. Financie na cinnost tychto organizacii musia ist bez ohladu na to, ci ich spravuje stat alebo obec. Zaklad vidim v tom, aby kompetencie v oblasti skolstva boli v obci, lebo riaditel skoly a starosta mozu lepsie spolupracovat a doplnat sa v ramci obce. Kym za dvadsat, tridsat predchadzajucich rokov sa do zakladnej skoly neinvestovalo nic, za styri roky sme dokazali preinvestovat milion korun len co sa tyka zakladnej udrzby skoly, vybavenia
socialnych zariadeni, pocitacovej triedy, upravy vchodu atd. Velmi nas mrzia pripravy na upravy matricnych obvodov. Podla mna ide o historicku zalezitost, do ktorej by sa nemalo zasahovat a macossky k nej pristupovat. Mozno ti, ktori tento legislativny proces pripravuju, az tak daleko nevidia do problematiky. Neviem si napriklad predstavit vybavovanie sobasnych dokladov. Je neseriozne „odvdacit sa“ starym obcanom, ktori si potrebuju vybavit rozne doklady v ramci matrik, aby dochadzali do vzdialenych miest. Matriky musia byt co najblizsie k obcanovi, ved ich sluzby vyuzivaju denno-denne.“

(ng)

Vystavba rodinnych domov v lokalite Pohanciska Na autobusove spoje obyvatelia Benusa cakaju v stylovych zastavkach Dom smutku postaveny v roku 1994
 

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT