18. DECEMBER 2007 Strana 3

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

V nedelu sme zapalili tretiu adventnu sviecku, co je neklamny znak toho, ze najkrajsie sviatky v roku klopu na dvere. Vianoce maju svoju neopakovatelnu atmosferu, ku ktorej patri vona ihlicia, kapustnice, vselijakych dobrot, pohoda a hlavne - vzrusene detske tvaricky cakajuce na darceky. V uliciach mesta sme pred sviatkami zastavovali nahodnych okoloiducich, ktorych sme poziadali o male zamyslenie na temu Vianoce kedysi a dnes - je medzi nimi rozdiel?


S anketovym mikrofonom


o Vianociach kedysi a dnes

Mgr. Vladimir Libic, dochodca:
- Pre nas, vtedy ako deti, Vianoce boli cimsi vynimocnym. Uz samotna atmosfera tychto sviatkov bola ina, bez reklam, ktore v sucasnosti nas doslova otravuju uz mesiac dopredu. Bola chudoba, ludia boli na sebe viac zavisli a deti si vedeli vazit nielen darceky (hoci niekedy velmi lacne), ale aj celkovu atmosferu Vianoc s „vinsovanim“ a milymi slovami, ktore spajali ludi.

Eva Skreckova, opatrovatelka, Banska Bystrica:
- Myslim si, ze kazda doba je ina. To znamena, ze ked sme boli mali, Vianoce sme vnimali inak. Mam krasne spomienky na detstvo. Teraz maju deti viac moznosti, technika je vyspelejsia, predtym sme napriklad nepoznali mobily. Cize kazda doba ma pekne nieco ine. Tazko porovnavat, ale Vianoce su prijemne v kazdom veku a v kazdom storoci.

Jozef Bartosik, podnikatel, Zavadka nad Hronom:
- Samozrejme, ze je velky rozdiel. Vtedy sme Vianoce prezivali jednoducho a skromne, teraz su Vianoce postavene na „statkoch a zmatkoch“. Kazdy vidi len peniaze, darceky. Predtym sme Vianoce prezivali s malymi darcekmi. Jednoducho, bola vacsia ucta k starsim, k rodine a Vianoce sa viac viazali na vztahy medzi ludmi.

Jan z Benusa, dochodca:
- Ked som bol celkom maly, mali sme krasne Vianoce s rodicmi. Ked som mal trinast rokov, zomrela mi mama a uz to nebolo ono. Potom som odisiel do vojenskej skoly, kde boli Vianoce „po vojensky“. Teraz sa tesim na Vianoce s vnucatami a pravnucatami. Pokial je clovek zdravy, nema problemy.

Anna Klimanova, referentka, Brezno:
- U nas sa v podstate Vianoce nezmenili. Zalezi od toho, ake rodinne hniezdo si rodina vytvori. Fakticky od malicka sme nauceni stretavat sa cela rodina, rodicia, deti, teraz uz aj vnucata. Zachovavame vsetky vianocne zvyky. Vsetko u nas prebieha v takom duchu ako pred rokmi.

Libusa Zvarikova, dochodkyna, Brezno:
- Teraz su Vianoce urcite lepsie, ako sme mavali my. Boli chudobnejsie, lebo nebolo tolko penazi. Ale my sme sa radovali aj z malickosti, teraz sa deti nevedia radovat. A to je ten rozdiel.

(ng, pl)

hcitpisu.jpg (8894 bytes)

Mozno to bol medovnik

   Kolkokrat sme my starsi uz dostali otazku, co bolo podnetom, ze sme si zvolili prave to nase povolanie. A my spominame na cloveka ci zazitok, ktory nas ovplyvnil, ci zaujmy, na zaklade ktorych sme sa rozhodli.

   V tomto decembrovom case aj Specialna zakladna skola v Brezne dostala pozvanie od hotelovej akademie, SOU na mladeznickej ulici 3 a Horehronskeho muzea na vystavu Gastrovianoce a vystavu cukrarskych vyrobkov, obidve spojene so zdobenim vianocnych medovnikov a ukazok slavnostneho stolovania a na vystavu Caro a krasa Vianoc na „trinastke“ v Horehronskom muzeu.

   Tento skolsky rok sme si so sebou na vystavy vzali fotoaparat a vystavene exponaty sme si aj odfotografovali. Zapojili sme sa aj do sutaze o najkrajsi vyrobok, ale ani medzi nasimi ziakmi sa jasny vitaz nenasiel. Pacili sa nam vsetky prace a videli sme vysledky usilia starsich ziakov – stredoskolakov. My s fotografiami budeme pracovat priebezne pocas skolskeho roka a vyuzijeme ich aj pri orientacii na buduce povolanie. Sme si vedomi, ze podnetom pri vybere povolania mozu byt aj taketo podujatia. Hoci nasi ziaci nemozu byt studentmi uvedenych skol, ale potrebne zrucnosti a majstrovstvo v zdobeni cukrarskych vyrobkov mozu ziskat aj studiom v Odbornom ucilisti v Liptovskom Mikulasi v odbore cukrar.

   A este vam chceme predstavit tri dievcata. Mirku Bartosovu, Zdenku Bartosovu a Veroniku Cunkovu. Nie su to ziadne vitazky olympiad v matematike ci fyzike. Su to nase byvale ziacky, ktore v tomto skolskom roku koncia uz spominane 3-rocne studium v odbore cukrar v Liptovskom Mikulasi. Poviete si, no a co? Ved kolki studuju a nepise sa o nich. Ale tieto dievcata uz ako druhacky piekli rodinam na Hlavine velkonocne baranceky a nevzdali to a neodisli z ucilista ukoncenim povinnej skolskej dochadzky. A my, v SZS im drzime palce, aby im zaverecne skusky dobre dopadli, aby v zivote vyuzili ziskane vedomosti a vyucny list a nestali v radoch nekvalifikovanych a nezamestnanych. Tesime sa na besedu s nimi a s ich pedagogmi, ktori v ramci naboru do odborneho ucilista k nam zavitaju.

Mgr. Helena Sevcikova

 Realizacia studentskeho projektu Euroskola

   Dna 30. novembra nas na pode Hotelovej a Obchodnej akademie v Brezne poctili svojou navstevou okrem inych hosti aj europoslanec Ing. Vladimir Manka, Ing. Vladimir

Brieda z banskobystrickeho VUC, Mgr. Jan Milan a v neposlednom rade aj primator Brezna Ing. Jaroslav Demian, Andrej Barancok a PhDr. Anna Stulrajterova.

   Tito vzacni hostia prisli na nase pozvanie, aby nas oboznamili s hospodarskou situaciou v nasom regione a s moznostou jeho rychlejsieho napredovania aj za pomoci vyuzitia eurofondov. Vdaka ich prispevkom, ktore doplnali aj prispevky a kratky film studentov o nasom kraji, sme ziskali mnozstvo novych poznatkov a informacii, ktore nam pomozu pri realizacii studentskeho projektu Euroskola, do ktoreho sme sa my, studenti obchodnej akademie, po minulorocnom uspechu opat zapojili. V nasej teme: Ako EU pomaha rozvoju regionov, sme sa zamerali predovsetkym na cestovny ruch, pretoze nas region ma potenciu stat sa vyhladavanym turistickym strediskom. Po vzajomnej diskusii hosti a studentov sme dospeli k niekolkym zaverom, ako su napr. potreba zvysenia kvality cestnej infrastruktury, zlepsenie kvality sluzieb, podpora investorov a s tym spojena moznost zvysenia zamestnanosti v kraji.

   Verime, ze s nasim projektom uspejeme a nadobudnute poznatky budeme moct vyuzit zaciatkom buduceho roka v Strasburgu.

 

(pv)

 Stretnutie troch generacii pri pesnickach

   Okresna organizacia Jednoty dochodcov na Slovensku v Revucej v utorok 4. decembra pripravila kulturne podujatie s nazvom Stretnutie troch generacii pri pesnickach, na ktore dostali pozvanie tri spevacke skupiny z okresu Brezno, prednosta obvodneho uradu Ing. Jan Medved a primator Brezna Ing. Jaroslav Demian.

   Po prihovore predsednicky OO JDS Revuca Mgr. Zuzany Homoliakovej v programe ucinkovali: domaci detsky krojovany subor ziakov materskej a zakladnej skoly Lykovcek, 16-clenna zmiesana spevacka skupina Levenda zo ZO JDS Muran, 8-clenna spevacka skupina Super babicky z Tornale, 9-clenna zenska skupina Usvit z Revucej, zmiesana 13-clenna skupina z Chyzneho, rodak z Chyzneho byvajuci v Revucej. Z okresu Brezno vystupili: 8-clenna zmiesana skupina Chabenec zo ZO JDS Jasenie, ktora v sprievode harmoniky zaspievala styri piesne, zmiesana 11-clenna skupina Senior z Brezna v sprievode harmoniky zaspievala pat piesni popretkavanych hovorenym slovom, zenska spevacka skupina zo ZO JDS Dolna Lehota zaspievala pat piesni a jej clenka pridala este peknu basen.
   Na stretnuti sa zucastnilo trinast primatorov a starostov obci a zastupcovia ZO JDS okresu Revuca. Priebeh a uroven pekneho popoludnia, na ktorom odzneli piesne ospevujuce obce, kraj a Slovensko, zhodnotila primatorka Revucej MVDr. Eva Cirenova. Po skonceni programu vsetci spolocne zaspievali piesen Ticha noc a po nej nasledovala spolocenska zabava pri zivej hudbe.

Tibor Gilla

Darcek pre kazdeho

   Zvianocnieva sa. Bludim poloprazdnymi ulickami nasho mesta a v hlave si preberam moznosti nakupu vianocnych darcekov. Aj ked v podstate by sa zdalo, ze nie je problem, co kupit, ani kde kupit, ale za co kupit. Financna situacia tejto doby, tejto krajiny i tohto spolocenskeho zriadenia nedava vacsine obyvatelstva sancu na splnenie najtajnejsich tuzob pod vianocnym stromcekom. Bohuzial, stalo sa uz tradiciou, ze v snahe zaplatat diery v nasich penazenkach hladame najschodnejsie cesty, ako vyjst z tejto situacie co mozno najprijatelnejsie. A preto miname nase tazko zarobene peniazky v „ludovkach“, „cinskych obchodoch“ alebo niekolkokrat do roka na polskych zajazdoch. Nasim najcastejsim citanim sa stali reklamne letaky a vdaka nim niekolkokrat mesacne absolvujeme akciovy trojboj v nasich hypermarketoch (coskoro vraj pribudne stvrty).

   Spomienky ma vracaju do Vianoc nasho detstva. Tiez boli skromnejsie. Ziadne mobily, DVD, MP 3 ci ine lakadla pre dnesnych tinedzerov. Vzdy sme sa vsak na ne tesili, lebo pod stromcekom nikdy nechybalo sportove naradie a kniha. To vsak bolo davno. To bolo v casoch, ked sa deti sankovali, gulovali, stavali snehuliakov a vecer zaliezli pod perinu a citali knihy. V noci sa chlapcom snivali sny o odvaznych vypravach s kapitanom Nemom, nacelnikom Apacov alebo tromi patracmi. Dievcata zaspavali s romantickymi  predstavami  hrdiniek knih o Angelike, Jane Eyrovej ci Anne zo Zeleneho domu.

   Ja viem, ze su knihy drahe, ze nieto casu, ze to nie je nic pre nasich mladych. Skusme vsak cestu pomalu, nenasilnu a lacnu. Je tu nieco, o com mnohi ani netusite, ze je v nasom meste. Antikvariat. Vojdite don a dajte sa ocarit, tak ako ja. Je to krajina nasho detstva, krajina spomienok, krajina poznania. Kazdy z vas tu isto najde darcek pre seba a svojich blizkych. Citajte. Nechajte na chvilu novodobych hrdinov kablovych televizii ich osudu, aj tak o nic nepridete. Citajte, ved internet knihu nikdy nenahradi (ako tvrdi znamy for: internetom sa neda podlozit kyvajuci stol, ani si ho nemozno polozit v posteli pod hlavu).

   Ucte citat svojich potomkov a nezabudnite na to zname –hrebendovske: „Beda narodu, ktory necita!“

   Stastne Vianoce.

(mb)

 Rubrika pokracuje na 14. strane  


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT