V nedelu sme zapalili tretiu adventnu sviecku, co je neklamny znak toho, ze
najkrajsie sviatky v roku klopu na dvere. Vianoce maju svoju neopakovatelnu
atmosferu, ku ktorej patri vona ihlicia, kapustnice, vselijakych dobrot,
pohoda a hlavne - vzrusene detske tvaricky cakajuce na darceky. V uliciach
mesta sme pred sviatkami zastavovali nahodnych okoloiducich, ktorych sme
poziadali o male zamyslenie na temu Vianoce kedysi a dnes - je medzi nimi
rozdiel? |
S anketovym mikrofonom
o Vianociach kedysi a dnes |
|
Mgr. Vladimir Libic,
dochodca:
- Pre
nas, vtedy ako deti, Vianoce boli cimsi vynimocnym. Uz samotna atmosfera
tychto sviatkov bola ina, bez reklam, ktore v sucasnosti nas doslova
otravuju uz mesiac dopredu. Bola chudoba, ludia boli na sebe viac zavisli
a deti si vedeli vazit nielen darceky (hoci niekedy velmi lacne), ale aj
celkovu atmosferu Vianoc s „vinsovanim“ a milymi slovami, ktore spajali
ludi.
Eva Skreckova,
opatrovatelka, Banska Bystrica:
-
Myslim si, ze kazda doba je ina. To znamena, ze ked sme boli mali, Vianoce
sme vnimali inak. Mam krasne spomienky na detstvo. Teraz maju deti viac
moznosti, technika je vyspelejsia, predtym sme napriklad nepoznali mobily.
Cize kazda doba ma pekne nieco ine. Tazko porovnavat, ale Vianoce su
prijemne v kazdom veku a v kazdom storoci.
Jozef Bartosik,
podnikatel, Zavadka nad Hronom:
-
Samozrejme, ze je velky rozdiel. Vtedy sme Vianoce prezivali jednoducho
a skromne, teraz su Vianoce postavene na „statkoch a zmatkoch“. Kazdy vidi
len peniaze, darceky. Predtym sme Vianoce prezivali s malymi darcekmi.
Jednoducho, bola vacsia ucta k starsim, k rodine a Vianoce sa viac viazali
na vztahy medzi ludmi.
Jan z Benusa,
dochodca:
- Ked
som bol celkom maly, mali sme krasne Vianoce s rodicmi. Ked som mal trinast
rokov, zomrela mi mama a uz to nebolo ono. Potom som odisiel do vojenskej
skoly, kde boli Vianoce „po vojensky“. Teraz sa tesim na Vianoce s vnucatami
a pravnucatami. Pokial je clovek zdravy, nema problemy.
Anna Klimanova,
referentka, Brezno:
- U
nas sa v podstate Vianoce nezmenili. Zalezi od toho, ake rodinne hniezdo si
rodina vytvori. Fakticky od malicka sme nauceni stretavat sa cela rodina,
rodicia, deti, teraz uz aj vnucata. Zachovavame vsetky vianocne zvyky.
Vsetko u nas prebieha v takom duchu ako pred rokmi.
Libusa Zvarikova,
dochodkyna, Brezno:
-
Teraz su Vianoce urcite lepsie, ako sme mavali my. Boli chudobnejsie, lebo
nebolo tolko penazi. Ale my sme sa radovali aj z malickosti, teraz sa deti
nevedia radovat. A to je ten rozdiel.
(ng,
pl)
Mozno to bol medovnik
Kolkokrat sme
my starsi uz dostali otazku, co bolo podnetom, ze sme si zvolili prave to
nase povolanie. A my spominame na cloveka ci zazitok, ktory nas ovplyvnil,
ci zaujmy, na zaklade ktorych sme sa rozhodli.
V tomto decembrovom case aj Specialna zakladna skola v Brezne dostala
pozvanie od hotelovej akademie, SOU na mladeznickej ulici 3 a Horehronskeho
muzea na vystavu Gastrovianoce a vystavu cukrarskych vyrobkov, obidve
spojene so zdobenim vianocnych medovnikov a ukazok slavnostneho stolovania
a na vystavu Caro a krasa Vianoc na „trinastke“ v Horehronskom muzeu.
Tento skolsky rok sme si so sebou na vystavy vzali fotoaparat a vystavene
exponaty sme si aj odfotografovali. Zapojili sme sa aj do sutaze o najkrajsi
vyrobok, ale ani medzi nasimi ziakmi sa jasny vitaz nenasiel. Pacili sa nam
vsetky prace a videli sme vysledky usilia starsich ziakov – stredoskolakov.
My s fotografiami budeme pracovat priebezne pocas skolskeho roka a vyuzijeme
ich aj pri orientacii na buduce povolanie. Sme si vedomi, ze podnetom pri
vybere povolania mozu byt aj taketo podujatia. Hoci nasi ziaci nemozu byt
studentmi uvedenych skol, ale potrebne zrucnosti a majstrovstvo v zdobeni
cukrarskych vyrobkov mozu ziskat aj studiom v Odbornom ucilisti v Liptovskom
Mikulasi v odbore cukrar.
A este vam chceme predstavit tri dievcata. Mirku Bartosovu, Zdenku Bartosovu
a Veroniku Cunkovu. Nie su to ziadne vitazky olympiad v matematike ci
fyzike. Su to nase byvale ziacky, ktore v tomto skolskom roku koncia uz
spominane 3-rocne studium v odbore cukrar v Liptovskom Mikulasi. Poviete si,
no a co? Ved kolki studuju a nepise sa o nich. Ale tieto dievcata uz ako
druhacky piekli rodinam na Hlavine velkonocne baranceky a nevzdali to
a neodisli z ucilista ukoncenim povinnej skolskej dochadzky. A my, v SZS im
drzime palce, aby im zaverecne skusky dobre dopadli, aby v zivote vyuzili
ziskane vedomosti a vyucny list a nestali v radoch nekvalifikovanych
a nezamestnanych. Tesime sa na besedu s nimi a s ich pedagogmi, ktori
v ramci naboru do odborneho ucilista k nam zavitaju.
Mgr. Helena Sevcikova
Realizacia studentskeho projektu Euroskola
Dna 30. novembra nas na pode Hotelovej a Obchodnej akademie v Brezne poctili svojou navstevou
okrem inych hosti aj europoslanec Ing. Vladimir Manka, Ing. Vladimir
Brieda
z banskobystrickeho VUC, Mgr. Jan Milan a v neposlednom rade aj primator Brezna Ing. Jaroslav
Demian, Andrej Barancok a PhDr. Anna Stulrajterova.
Tito vzacni hostia prisli na nase pozvanie, aby nas oboznamili
s hospodarskou situaciou v nasom regione
a s moznostou jeho rychlejsieho napredovania aj za pomoci vyuzitia
eurofondov. Vdaka ich prispevkom, ktore doplnali aj prispevky a kratky film
studentov o nasom kraji, sme ziskali mnozstvo novych poznatkov a informacii,
ktore nam pomozu pri realizacii studentskeho projektu Euroskola, do ktoreho
sme sa my, studenti obchodnej akademie, po minulorocnom uspechu opat
zapojili. V nasej teme: Ako EU pomaha rozvoju regionov, sme sa zamerali
predovsetkym na cestovny ruch, pretoze nas region ma potenciu stat sa
vyhladavanym turistickym strediskom. Po vzajomnej diskusii hosti a studentov sme dospeli
k niekolkym zaverom, ako su napr. potreba zvysenia kvality cestnej
infrastruktury, zlepsenie kvality sluzieb, podpora investorov a s tym spojena moznost zvysenia
zamestnanosti v kraji.
Verime, ze s nasim projektom uspejeme a nadobudnute poznatky budeme moct
vyuzit zaciatkom buduceho roka
v Strasburgu.
(pv)
Stretnutie troch generacii pri pesnickach
Okresna organizacia Jednoty dochodcov na Slovensku v Revucej v utorok 4.
decembra pripravila kulturne podujatie s nazvom Stretnutie troch generacii
pri pesnickach, na ktore dostali pozvanie tri spevacke skupiny z okresu
Brezno, prednosta obvodneho uradu Ing. Jan Medved a primator Brezna Ing.
Jaroslav Demian.
Po prihovore predsednicky OO JDS Revuca Mgr. Zuzany Homoliakovej v programe
ucinkovali: domaci detsky krojovany subor ziakov materskej a zakladnej skoly
Lykovcek, 16-clenna zmiesana spevacka skupina Levenda zo ZO JDS Muran,
8-clenna spevacka skupina Super babicky z Tornale, 9-clenna zenska skupina
Usvit z Revucej, zmiesana 13-clenna skupina z Chyzneho, rodak z Chyzneho
byvajuci v Revucej. Z okresu Brezno vystupili: 8-clenna zmiesana skupina
Chabenec zo ZO JDS Jasenie, ktora v sprievode harmoniky zaspievala styri
piesne, zmiesana 11-clenna skupina Senior z Brezna v sprievode harmoniky
zaspievala pat piesni popretkavanych hovorenym slovom, zenska spevacka
skupina zo ZO JDS Dolna Lehota zaspievala pat piesni a jej clenka pridala
este peknu basen.
Na stretnuti sa zucastnilo trinast primatorov a starostov obci a zastupcovia
ZO JDS okresu Revuca. Priebeh a uroven pekneho popoludnia, na ktorom odzneli
piesne ospevujuce obce, kraj a Slovensko, zhodnotila primatorka Revucej
MVDr. Eva Cirenova. Po skonceni programu vsetci spolocne zaspievali piesen
Ticha noc a po nej nasledovala spolocenska zabava pri zivej hudbe.
Tibor
Gilla
Darcek
pre kazdeho
Zvianocnieva sa. Bludim poloprazdnymi ulickami nasho mesta a v hlave si
preberam moznosti nakupu vianocnych darcekov. Aj ked v podstate by sa zdalo,
ze nie je problem, co kupit, ani kde kupit, ale za co kupit. Financna
situacia tejto doby, tejto krajiny i tohto spolocenskeho zriadenia nedava
vacsine obyvatelstva sancu na splnenie najtajnejsich tuzob pod vianocnym
stromcekom. Bohuzial, stalo sa uz tradiciou, ze v snahe zaplatat diery v
nasich penazenkach hladame najschodnejsie cesty, ako vyjst z tejto situacie
co mozno najprijatelnejsie. A preto miname nase tazko zarobene peniazky v
„ludovkach“, „cinskych obchodoch“ alebo niekolkokrat do roka na polskych
zajazdoch. Nasim najcastejsim citanim sa stali reklamne letaky a vdaka
nim niekolkokrat mesacne absolvujeme akciovy trojboj v nasich hypermarketoch
(coskoro vraj pribudne stvrty).
Spomienky ma vracaju do Vianoc nasho detstva. Tiez boli skromnejsie. Ziadne
mobily, DVD, MP 3 ci ine lakadla pre dnesnych tinedzerov. Vzdy sme sa vsak
na ne tesili, lebo pod stromcekom nikdy nechybalo sportove naradie a kniha.
To vsak bolo davno. To bolo v casoch, ked sa deti sankovali, gulovali,
stavali snehuliakov a vecer zaliezli pod perinu a citali knihy. V noci
sa chlapcom snivali sny o odvaznych vypravach s kapitanom Nemom, nacelnikom
Apacov alebo tromi patracmi. Dievcata zaspavali s romantickymi predstavami
hrdiniek knih o Angelike, Jane Eyrovej ci Anne zo Zeleneho domu.
Ja viem, ze su knihy drahe, ze nieto casu, ze to nie je nic pre nasich
mladych. Skusme vsak cestu pomalu, nenasilnu a lacnu. Je tu nieco, o com
mnohi ani netusite, ze je v nasom meste. Antikvariat. Vojdite don a dajte sa
ocarit, tak ako ja. Je to krajina nasho detstva, krajina spomienok, krajina
poznania. Kazdy z vas tu isto najde darcek pre seba a svojich blizkych.
Citajte. Nechajte na chvilu novodobych hrdinov kablovych televizii ich osudu,
aj tak o nic nepridete. Citajte, ved internet knihu nikdy nenahradi (ako
tvrdi znamy for: internetom sa neda podlozit kyvajuci stol, ani si ho
nemozno polozit v posteli pod hlavu).
Ucte citat svojich potomkov a nezabudnite na to zname –hrebendovske: „Beda
narodu, ktory necita!“
Stastne Vianoce.
(mb)
Rubrika pokracuje na 14. strane
|