Sutaz o novy roman Petry Nagyovej-Dzerengovej

Nepytaj sa, kde som

   Kolko raz sa milovali s Emilom za posedny mesiac? Daniela sa pokusila poratat to. Dva, ci trikrat, alebo aj styrikrat... Nerobila si zarezy, no mozno to mala sledovat presnejsie

   „Tak kolkokrat ste sa za posledny rok milovali?“ opytala sa Brone.

   „Asi desatkrat?“ vzdychla si odovzdane Brona a otocila sa priatelke chrbtom. „Pokojne mi mozes povedat, ze aj ja patrim k tym hlupaniam. Hlupa terapeutka radi hlupym zenam!“

   Tak toto je uryvok z knihy Nepytaj sa, kde som. Jej autorkou je uspesna slovenska spisovatelka Petra Nagyova-Dzerengova. A vy mate sancu tuto jej knihu vyhrat. Je to pribeh takmer uz styridsiatnicky Daniely, ktora ma pocit, ze zivot jej uz nema co ponuknut.  Ma uspesneho muza, vydarene deti a pracu, ktora ju tesi. A predsa je nespokojna. Kladie si otazky, ci sa v jej zivote naozaj uz nic nezmeni, kam sa podela laska, preco vyprchala vasen a iskrenie, take potrebne v kazdom vztahu. Obcas sniva o tom, ze by rada zila podla seba, bez manzela a povinnosti. Netusi, ze raz pride chvila, ked sa Emil z jej zivota naozaj strati. Zahadne a necakane...

   Novy roman Petry Nagyovej-Dzerengovej je jej stvrtou knihou. Verte tomu, ze ho precitate na jeden nadych. Ponuka zaujimavy dej, napatie, lasku aj sklamanie, doveru aj neveru, aj sancu, ze sa v nom najdete. Do zrebovania o knihu zaradime vsetkych, ktori do konca tohto roka do nasej redakcie dorucia listky s kuponom a spravnou odpovedou na otazku (nezabudnite na telefonne cislo!). Mena dvoch vyzrebovanych vyhercov uverejnime v prvom novorocnom cisle. Pri zrebovani knihy Diplomat na styroch kontinentoch stastena priala J. Pupisovi z Helpy a R. Kovacikovi z C. Balogu.

(ag)

Otazka: Kolkou knihou Petry Nagyovej-Dzerengovej je roman Nepytaj sa, kde som?

 KUPON – NEPYTAJ SA, KDE SOM

 

 Sme nablizku

Zazit si pokoj

   V case predvianocnom sa neda pisat o inom, ako o Vianociach, teda pisem. Tentoraz nie o darcekoch, ani o upratovani, vareni a peceni. Chcem pisat o zastaveni sa. O niecom, co by malo byt sucastou tychto najkrajsich sviatkov.   Spomalit beh casu, svojho snazenia, ale aj svojich myslienok. Vyuzit jedinecnu prilezitost, ktoru teraz mame, aby sme preladili svoje vnutro na ine veci, nez tie, ktorym zijeme zvysok roka.
   Tohorocne sviatky budu trvat s nedelou celych pat dni. Budeme teda mat k dispozicii viac ako dvesto hodin na to, aby sme si nielen oddychli od celorocneho zhonu, ale aby sme obohatili svoje vnutro. Zazit si pokoj. Skocit z predvianocneho zhonu do stavu pokoja neznamena len sadnut si pred televizor a venovat sa nicnerobeniu. Dolezite je uvedomit si, ze zazivat pokojne Vianoce je rovnako darom, ktory prinasaju tieto sviatky. Darom, ktory potrebujeme vsetci v tejto preuponahlanej dobe, a preto by sme si ho mali rozbalit rovnako, ako tie ostatne spod stromceka. Bude na kazdom z nas, cim si tieto chvile pokoja vyplnime. Niekto tichou modlitbou, niekto hrou na gitaru, niekto nad novou hrou spolu s detmi, iny prechadzkou po nabrezi Hrona. Dolezite bude uvedomovat si pokoj, ktory nas sprevadza a naplna nas ako tichy dazd studnicku. Pit ho pomalicky po duskoch, aby sme plne pocitili jeho chut. Pokoj, ktory lieci a dava silu do dalsich dni - uponahlanych, plnych povinnosti. Prajem vam, aby ste ho pocas tychto Vianoc zazili tak intenzivne, ze sa rozhodnete urobit si pokojne chvile skor ako o rok. Hocikedy, ked to dovolia povinnosti, len tak - naplnit si studnicku.

Mgr. Marcela Skultetyova, psychologicka

---

Uzemny spolok Slovenskeho Cerveneho kriza v Banskej Bystrici v stredu 12. decembra ocenoval bezprispevkovych darcov krvi z okresu Brezno. Za stonasobne darcovstvo medailou Dr. Knazovickeho odmenili Dusana Kizeka, Vladimira Kudelku a Jaroslava Simka. Diamantovu plaketu prof. MUDr. Jana Janskeho dostal Kamil Nepsinsky, zlate plakety dvadsat darcov, strieborne plakety tridsatsedem a bronzove sestdesiatsedem darcov.

Foto: Stefan Vozar

---

Domace recepty pri liecbe chripky

(Pokracovanie z minuleho cisla)

 Horucka

   Nikdy sa nesnazte prudko znizovat telesnu teplotu. Teplota zabalu ma byt okolo 20 °C. Cez den vypit tri az styri litre tekutin, jest lahke kasovite jedla, vela ovocia a zeleniny vo forme stavy, pokoj na lozku a dlhy spanok.

   Caj: ruza sipova, vrba biela, lipa, baza, pit az sestkrat denne; jacmenne otruby varime v dvoch litroch vody, kym sa polovica neodpari, pridame dve lyzice medu a stavu z citrona, pijeme trikrat denne.

   Zabal: do piatich dielov vody izbovej teploty vlejeme diel octu, do roztoku namocime platno a obalime nim predkolenie na dvadsat az tridsat minut, to iste mozeme urobit aj na hrudi s pouzitim v minulom cisle spominanej „goralskej zmesi“.

   Pri znizovani telesnej teploty plati hlavne pravidlo – cim vyssia teplota tela, tym vyssia aj teplota zabalu.

Upchaty nos a zapal dutin

   Treba jest ostre jedla ochutene chilli, chrenom, cibulou, cesnakom, kremzskou horcicou, cim sa uvolnia sekrety v nose a dutinach. Je mozne pouzit aj infracervenu alebo obycajnu elektricku lampu (styridsat az patdesiat centimetrov od tvare).

   Inhalovanie: inhalovat dumbierovy alebo klincekovy zapar.

Zapal hrdla, hltana a sliznice

   Kloktanie: polovica kavovej lyzicky soli do dvoch decilitrov teplej vody; polovica lyzice chrenu, lyzicku medu, styri rozdrvene klinceky do dvoch decilitrov vriacej vody; dve lyzicky salvie do salky vriacej vody; rebricek, repik, fenikel, mata, bedrovnik, salvia, materina duska na pol litra vriacej vody; arnika horska, plody pripadne listy cucoriedky do dvoch decilitrov vriacej vody.

   Tinktura: koren fialky a niekolko brectanovych listov do liehu na desat az dvanast dni, potom tri az pat kvapiek do caju, uzit ako napoj, inhalovat alebo kloktat; diel citronovej stavy, diel yzopoveho oleja – uzivat trikrat denne po kavovej lyzicke.

   Kupel: horuci kupel noh zmensi bolesti hlavy a zdurenie sliznice.

  Cvicenie: pravidelne cvicenia s hlbokym dychanim, nadychnut, na dvadsat sekund zadrzat dych, vydych nosom a znovu zadrzanie dychu na desat sekund, opakovat desat az patnastkrat, toto cvicenie prekrvi sliznicu a uvolni hlieny.

Na celkove zmiernenie priebehu a nasledku chripky:

- echinacea, jablcnik, podbel, skorocel, moze byt caj alebo sirup;

- chren v kazdej podobe, obsahuje velke mnozstvo vitaminu C a posobi ako vynikajuci preventivny a terapeuticky prostriedok na infekcne virusove a bakterialne ochorenia hornych dychacich ciest;

- sirup z cesnakovej, cibulovej a porovej stavy;

- cesnak uzivat v kazdej forme, denne az sest strucikov, proti neprijemnemu zapachu z ust treba pozut koren alebo vnat petrzlenu;

- cibulove mlieko – nadrobno pokrajane tri velke cibule, lyzica cukru, desat vetviciek materinej dusky a styri klinceky, zmes varit dve hodiny na miernom ohni s troskou vody, potom vytlacit, precedit a do polovice salky tekutiny priliat polovicu salky horuceho mlieka a uzivat trikrat denne po kavovej lyzicke;

- netreba zabudnut ani na echinaceu, ktora potlaca mnoho druhov ochoreni, podporuje biele krvinky v boji proti cudzorodym latkam v organizme, je to rastlina, ktorou sa liecili v minulosti Indiani a u nas ju dostat v lekarnach vo forme tabletiek, sirupu a tinktury.

   Uviedli sme viacero domacich receptov proti chripke a uz je len na vas, ktory si vyberiete a ci liecive byliny pouzijete z vlastnych zasob, pripadne ich skombinujete s bylinami kupenymi v lekarni. Mozno, ze vas tento sposob liecby zaujme a na jar si zacnete zbierat potrebne bylinky sami, cim spojite potrebne s uzitocnym.

   A co je hlavne, nezabudnite aj v buducnosti na prevenciu proti chripke (a nie len proti nej) a na zvysovanie urovne imunity organizmu, kde je velmi dolezita aj jeho dusevna stranka.

Baca Sperka