Ernest Kandera (14. september Ozda (Madarsko) - 18. december 1999 Brezno)
Odborny ucitel a riaditel statnej mestianskej skoly, skladatel, huslista, dirigent a pracovnik kultury.
Otec bol rodak z Brezna. Matka pochadzala z Hornej Lehoty. V roku 1923 sa rodina prestahovala z Madarska na Slovensko a usadila sa v Brezne. Manzelstvo uzavrel s Elenou rodenou Brozmanovou dna 10. jula 1934. Narodili sa im dve deti - syn a dcera. Mal brata, ktory tragicky zahynul.
Zakladnu skolu a klasicke gymnazium vystudoval v Miskolci (1917 - 1923). Tu absolvoval aj osem tried hudobnej skoly - hru na husle. Po zvladnuti zakladov z jazyka slovenskeho nastupil do Ucitelskeho ustavu v Banskej Stiavnici, kde aj zmaturoval (1924 - 1928). Posobil ako ucitel v Sobotisti, Senci aj v Brezne (1928 - 1970). Externe ucil aj hru na husle v maticnej hudobnej skole a pracoval ako knihovnik v mestskej verejnej kniznici.
V Brezne sa zapajal aj do spolocensko-hudobneho zivota. Bol skladatel, dirigent, zbormajster, solista spevokolov a orchestrov.
V roku 1933 sa stal clenom miestneho odboru Matice slovenskej a neskorsie clenom vyboru, v ktorom mu bol pridelny hudobny odbor. Zameriaval sa na vychovu, cibrenie a zdokonalenie spevu, hudby a tanca horehronskej mladeze.

Vdaka mu patri za pedagogicku pracu a tvorivu cinnost, v ktorej bol prinosom pre mesto Brezno a cele Horehronie.

Oto Baldovsky

Herecka M. Pavelekova v jednej z jej rozhlasovych relacii nam odporucila, aby sme snivali s otvorenymi ocami.
Viete, ze sa to da. Presvedcil som sa o tom v den Agaty, ked s breznianskymi turistami zdolavam stupanie na takmer tisicovu Skalku.
Z rana kracame ticho, aby hlasivky nenachladli. Krok za krokom, husim pochodom, ukrajujeme z kopca. Kracam, oci otvorene a v mysli rozoberam kocurkovsky vyrok, ze turistika nie je sportom. Aky omyl! Turistika je inteligentny pohyb za zdravim, krasami prirody, ciel poznat nepoznane... a ma uz sto rokov. Vela sa o nej popisalo, je ale pravda, ze stoji menej penazi ako futbal, hokej...
Kracam a snivo zabieham do Prahy, do spolku Detvan (1822), v ktorom sa zdruzovali slovenski studenti (Kukucin, Nadasi, Makovicky, Stefanik...). V stanovach spolku bol i bod o turistike, vlastne o pesom putovani, cestovani po slovenskej krajine v case prazdnin. Dojmy z ciest zverejnovat v tlaci a ...
Na chrbat mi dycha sympaticky chlapec - siestak z Pohorelej. Rusi moje sedenie. - Ujo, aj v tychto miestach sa bojovalo? Nas pan ucitel hovoril... (Pochod pri prilezitosti oslobodenia Brezna). Bojovalo. Strielali gulomety, minomety... V hore, ktorou sme presli, su este stopy po zakopoch.
Na hrebeni kopca nam usta pritvoril vietor. Opat napredujeme mlcky a vetru ukazujeme chrbaty s teplymi vetrovkami. Vidite. Kazdy z nas ma svoje sny. Male, velke i tie nesplnitelne. Ten moj sa plni kniznou formou a chlapcova tuzba, a ci sen, vediet co-to z cias vojny.
Mladucky turista uvzato sa rozhovoril, bol na zjedenie, o P. Masi, o starej mame, ktora mu rozpravala aj o Coburgovi, o vyznamnych ludoch, ktori v Pohorelej posobili...
Cesta ubehla. Sme pri jaskyni Bystra. Vnarame sa do jej utrob. K pamatnej doske pripiname kvety. Mlade ocka behaju po stenach, tie starsie zabehli do knihy B. Bobakovej Ochutnavka, cast Stalagmit. Pise o udalostiach, ktore sme si snom turistickym pripomenuli.
Cestu do Brezna nam zrychlil pravidelny spoj SAD-ky.

(sg)

V detvianskom poli,
v detvianskom poli tri lipky...

Trojka - symbolizuje skutocnost kazdodenneho zivota. Je znamenim troch cnosti: viery, nadeje, lasky. Cislo tri sa casto opakuje v miestnom nazvoslovi, v ludovej piesni, v detskych rozpravkach a vycitankach, v krasnej literature. Dokonca i stare cinske prislovie hovori: Ak chces byt stastny tri dni, zosobas sa. Citite tu pravdu. Pre mladych je naj... den pred svadbou, den svadby a den hlavybolu. V nasom blizsom - dalsom okoli mame Tri chotare (1141 m). Su symbolom chotara klenovskeho, drabskolomskeho a ciernobalockeho. V nich kde-tu ludske hniezdocko. K nemu sa viazu Rufusovi Vrchari: - Vysoko si nam, Boze, vysoko polozil stol. Kym dociahneme nan, potime krv a sol z nas steka. Sol, na ktoru nam casto nezvysi...
Nedaleko Osrblia su Tri Vody. Dve-tri lesovne, pomnik SNP, obnovena taviaca pec na zeleznu rudu. Do rieky Osrblianka sa vlievaju tri vody (potoky): Hamorna, Prostredna, Gazdova. Tieto vody, chatka Pavlinka, cerstvy ozon, sumenie lesa, krusne dni Povstania (Cervena jama), horar Rudo Krizka... privabili aj basnika A. Plavku. Z pobytu sa zrodila zbierka versov Tri vody. S trojkou ma este Tri pruty Liptova.
V blizkosti Fabovej hole su Tri kopce. Prihovaraju sa Polhorcom, Polomcanom, Tisovcanom. Su akousi "stanickou" turistickych chodnikov. Najhlavnejsim je Rudna magistrala. Pred viac rokmi, prave z Fabovej hole (dostal ju do vlastnictva pastier Fabo od Koharyho, pana z hradu Muran, za styri krasne zrebce), putoval som s ciernobalockymi turistami cez Zbojsku, Klenovsky Vepor do doliny Palenicno.
Tri Boce mame na liptovskej strane. Zname su (v minulosti) tazbou vzacnych kovov, ale aj zartovnou hadanockou, ze... kolko stupnov zimy je v Bociach, ked v hornej je 30 stupnov Celzia. Odpoved, pravda detska, ze devatdesiat. Vo Vysnej Boci posobil evanjelicky knaz, vyznamny ucenec, Dr. Jan Lajciak. Doktorat ziskal v parizskej Sorbonne. Ovladal niekolko europskych a orientalnych jazykov. Zomrel vo Vysnej Boci v den otvorenia CSR - 28. oktobra 1918.
Porekadlo pripomina, ze srdce cloveka obveseluju tri veci: vino, zeny, muzika. Muzika hrala, mladenci krepcili a spievali: - Tri dni ma nahanali, aj tak ma nedostali, este ma tri dni budu... Udajne si tak pospevoval aj Juraj Surovec, ked sa na Dobroci tri dni veselil, ale... Polamali ho v Brezne na kolese.
Tri ruze (kvety) davame milovanej osobe. Vzdy potesia. Vnesu medzi dva poly - ON a ONA - pokoj, uprimnost, lasku.
Trojky sa najdu i v krasnej literature. Nielen v nazvoch knih (M. Figuli: Tri noci a tri sny, Tri gastanove kone, J. Modrovich: Tri duby, A. J. Cronin: Tri lasky...), ale mame aj troch literatov Chalupkovcov, Cajakovcov..., ba niektori autori napisali tri diela (trilogia), ktore zahrnaju obdobie niekolkych rokov, generacii, ako H. Zelinova: Alzbetin dvor, Kvet hrozy, Volanie vetra. K nej sa pridava Z. Zguriska, V. Minac a dalsi. Su tri zvedave otazocky, o ktorych by sme mali vzdy pouvazovat: odkial ide, kde je a kam pojde. Stahovave vtactvo to vie aj bez "pisanych" regul. S clovekom (ludmi) je to zlozitejsie. Aj vie, aj nevie, kam smeruje. Pre nerozhodnych dobra rada.
V Hronseku, blizko Radvane, je dreveny artikularny kostol Jeho suputnickami su tri mohutne lipy. Jedna z nich, v case nasej navstevy, ukryvala v sebe zivy poklad - vceli roj. Lipa vtedy bola zdrava, ved zila aj z medu.
Za zamyslanim nacim dat bodku, ale este slovo. Na Slovensku mame tri Polhory: Oravska, Nova a Pohronska. Vsetky vedno suvisia. Pohronsku zalozili osidlenci z Oravskej a Novu zase rodiny z Pohronskej. Maju svoju historiu. Pohronska nam je najblizsia. V nej v roku 1804 pracoval ako lesny J. D. Matejovie. Pracovala tam vysoka taviaca pec na zelezo. V polhorskej krcme breznianski drabi chytili zbojnika Surovca...
Aby sa nam dobre spalo, precitajme si na dobru noc rozpravku Tri zlate vlasy Deda Vseveda.
A to je len torzo z trojok, ktore nas obklopuju a vyskytnu sa i na skolskych vysvedceniach.

Stefan Giertli