Az do roku 1958 boli jedinym zdrojom pitnej vody pre obyvatelov Pohorelej studne a pramene. Na dedinskom potoku sa pralo, umyvalo, napajal sa tu aj dobytok. Obyvatelia horneho Hrona sa uz oddavna snazili sputat casto az neskrotnu silu rieky aj jej pocetnych, najma pravobreznych pritokov. Je mozne, ze uz v dobach predslovanskeho osidlenia to robili Kelti alebo Germani (v 19. storoci sa u nas nasli keltske mince a keltske mece). Vodu vyuzivali drevorubaci na riznovanie - spustanie dreva, vyuzivali ju aj pltnici. V starej pohorelskej osade voda pohanala pily, mlyn a mozno aj mangel a valchu. Vo vode sa mocili a rosili konope a lan. V 19. storoci sa rieka Hron stala aj hlavnou hnacou silou rozmahajuceho sa koburgovskeho hutnickeho komplexu.
Nasi ludia vsak vedeli tecucu vodu vyuzit aj inak. Stacilo sikovne zapravit kus Hrona alebo potok a voda poslusne do zapravy ulozila dostatok strkopieskov a kamenia - vhodneho stavebneho materialu. Voda bola aj zdrojom obzivy, aj ked obyvatelia horneho Hrona podla historickych pramenov nikdy nepatrili medzi naruzivych rybarov. Mame vsak spravy, ze ryby v rieke a v potokoch lovili ostami, sietami, vhanali ich do zaprav a mlynskych nahonov, neskor pod vplyvom vojnovych casov ich "hlusili" vybusninou, ale aj karbidom a elektrinou. Pravdepodobne lovili aj raky a obcas aj zaby.
V davnej minulosti pripisovali ludia vode mnohe magicke ucinky. Magia vody prezila aj do krestanskych cias. Dnes tvoria "vodne ritualy" nevyhnutnu sucast velkonocnej kupackovej folklornej vybavy.
Zaujimava by bola kapitola o tom, ako sa Pohorelci ucili plavat. Pravdepodobne cele generacie (vratane pltnikov) vymreli a plavat nevedeli. V minulosti v nasom regione bol jediny bazen otvoreny pre verejnost v sidle okresu Brezno. Bola to vojenska plavaren, postavena pre miestny vojensky utvar zaciatkom tridsiatych rokov. Hron a studena voda potokov stekajucich z horskych chrbtov neboli najvhodnejsim prostredim pre rozvoj plaveckych zrucnosti. Az prichodom ucitela telocviku Jozefa Schillera do obce v roku 1957 sa tunajsie deti zacali postupne zoznamovat s hlbokou vodou. Prve roky na Seneckych bagroch, neskor od osemdesiatych rokov aj v krytych a termalnych bazenoch v ramci plaveckych vycvikov (Santovka, Sturovo, Patince, Brezno, Predna Hora). Odhadujem, ze takto sa dodnes naucilo plavat viac ako tisic pohorelskych deti.
Ako pribudalo obyvatelov, menila sa aj spotreba vody. Ak podla supisu z rokov 1715 - 1720 tvorilo osadu 13 - 20 obyvatelov poddanskych usadlosti, pricom na jednu usadlost pripadalo 15 az 20 ludi, v roku 1851 mala obec uz 2343 obyvatelov, v roku 1940 - 3087 obyvatelov a v roku 1985 uz 3377 obyvatelov.
Pri scitani ludu, domov a bytov v marci roku 1991 v 713 obyvanych bytoch zilo 2930 obyvatelov vlastniacich 374 automatickych pracok (53 %), 595 bytov bolo vybavenych kupelnami a sprchovacimi kutmi (83 %). Zaciatkom sedemdesiatych rokov len malo domacnosti bolo vybavenych splachovacim WC. V dnesnej dobe je vodovod, splachovacie WC a automaticka pracka, az na male vynimky, samozrejmou sucastou kazdej domacnosti.
Po roku 1991 vplyvom stupajucej ceny vodneho a stocneho, po nainstalovani vodomerov takmer do kazdej domacnosti, zacalo sa hospodarnejsie zaobchadzat aj s vodou. Havarijny stav vodovodu v niektorych castiach obce, ako aj obcasne vypadky v dodavke pitnej vody pred dobudovanim potrebnych novych vodojemov sposobili, ze si ludia opat viac zacali vsimat stare studne a pramene.
Zialbohu, neustale pretrvava macossky vztah obcanov k dedinskemu potoku. Mnohi, akoby sa riadili zasadou - voda vsetko odnesie. V minulosti sa problem riesil brigadami dobrovolnikov s cielom vycistit raz-dvakrat do roka znecisteny potok. Organizovali ich rozne zaujmove organizacie (poziarnici, zvazarmovci...). So zaujmom cakam, ako sa v obci prejavi novy zakon o nakladani s odpadmi, ktory ulozi povinnost odstranit znecistenie nie obecnemu uradu, ale konkretnemu obcanovi, znecistovatelovi.
Prechodom kompetencii zo statu na obecnu samospravu aj v oblasti hospodarenia s vodou, ked obec, predpokladam, ziska aj pravo ponechat si trzby z vyberu poplatkov za vodu, bude vela zalezat na pripravenosti miestnej samospravy, zvladnut aj tuto dolezitu a narocnu funkciu.
Prave spomenute problemy a ocakavane zmeny boli hlavnym dovodom, preco pri roznych podujatiach suvisiacich s nasim projektom Voda sme oslovili ako cielovu skupinu prave populaciu 14 a 15-rocnych. Nazory a spravanie mnohych prislusnikov strednej a starsej generacie su silno ovplyvnene miestnymi a rodinnymi tradiciami, ktore su casto v prikrom rozpore s tym, co volame ekologicke spravanie. Nas dospievajuci je vsak schopny rychlo si osvojit algoritmy rieseni environmentalnych problemov tak, ze sa stanu sucastou jeho zivotneho stylu. To je nadej na pozitivne zmeny.
O vyzname viacrocnej osvety, iducej ruka v ruke s praktickou cinnostou svedci aj fakt, ze dnes studuje na univerzitach v B. Bystrici a vo Zvolene ekologiu a environmentalistiku asi sest mladych ludi, nasich ziakov a dalsi sa na toto studium chystaju. Kazdu ponuku na ucast v zmysluplnom environmentalnom projekte prijimame ako vyzvu. Jej prijatie znamena nielen zaujimavejsie a dynamickejsie vyucovacie hodiny, ale aj mnozstvo detskych volnocasovych aktivit, ktore su vhodnou alternativou dnesnemu sedavemu sposobu zivota. Prajem si, aby vylet do "mokrej historie" rodnej obce bol pre mladych pohorelskych ochranarov vykrocenim spravnou nohou na ceste do cielovej stanice, ktora sa vola lepsia buducnost.

Peter Navoy

Stacilo tak malo

V sobotu 17. juna o desiatej vecer sluzbukonajuci pracovnik Horskej sluzby Nizke Tatry - juh v Dome Horskej sluzby na Taloch prevzal spravu od Tatranskej Horskej sluzby v Starom Smokovci. Mobilnym telefonom im volali dvaja turisti, ze sa nachadzaju na horskom hrebeni, je zle pocasie, silny vietor sprevadzany hustym snezenim, stratili orientaciu a ziadaju o pomoc. Po telefonickom skontaktovani Horskej sluzby z Talov turisti upresnili, ze su niekde pod vrcholom Velkej Chochule v masive Prasivej. Odporucili im, aby pomaly zostupovali juznymi svahmi masivu.
Od tejto chvile sa rozvinula patracia akcia, ktorej ulohou bolo objavit postihnutych. O pol jedenastej odisli terennym vozidlom Horskej sluzby styria profesionali, traja dobrovolni clenovia a miestny horar do Sopotnickej doliny, v zavere ktorej vystupovali do juznych svahov Prasivej. O hodinu oboch nezvestnych objavili na plosine polovnickej chaty pod Velkou Chochulou. Ich zdravotny stav poznacilo vycerpanie a podchladenie zapricinene nedostatocnym oblecenim a obuvou do takych narocnych terennych a poveternostnych podmienok. Ich vystroj a obuv boli uplne premocene a zotrvanie v danej situacii by bezprostredne ohrozilo ich zivoty. Po stabilizovani zdravotneho stavu a zaodeti do rezervnych suciastok oblecenia Horskej sluzby postihnutych transportovali k terennemu vozidlu a o pol druhej uz v dobrom zdravotnom stave dopravili na zeleznicnu stanicu v Brusne.
Ako to vsetko zacalo? Na turu sa vydali o tretej popoludni z Donoval s tym, ze v jednom tahu dojdu az do vychodnej casti Nizkych Tatier, teda do Kralovohorskych Tatier do turistickej utulne pod Andrejcovou holou. V danych poveternostnych podmienkach, pri ich fyzickej zdatnosti a hlavne vystrojeni, bolo toto podujatie doslova hazardom so zivotom. Navyse pri vysetrovani sa zistilo, ze na turu sa vydali piati, traja kamarati ich na hrebeni opustili a v nocnych hodinach pokracovali v ture dalej. O tri stvrte na dve v noci tito traja nezvestni mobilom telefonovali do Domu Horskej sluzby na Taloch, ze sa nachadzaju niekde pod Durkovym sedlom pri Chabenci a vo velmi zlom pocasi nemozu objavit turisticku utulnu. Po telefonickom navadzani Horskou sluzbou na spravny smer a po skontaktovani sa so spravcom utulne sa ich podarilo dostat do jej bezpecia, kde sa spravca snazil stabilizovat ich zdravotny stav.
Akcia vsak tymto neskoncila. Jeden z nich, uplne neskuseny vo vysokohorskej turistike, pre vycerpanie a podchladenie nebol schopny dalsieho pohybu a chodze. Preto zachranna skupina Horskej sluzby opat vyrazila terennym vozidom do Lomnistej doliny a odtial vystupila na Chabenec, odkial postihnuteho transportovala k vozidlu a odviezla aj s jeho dvoma spoluputnikmi do bezpecia. Zachranna akcia skoncila v nedelu o tretej poobede.
V poveternostnej situacii, ktoru predstavovala teplota vzduchu - 4 stupne Celzia, huste snezenie sprevadzane severozapadnym vetrom dosahujucim vyse 100 km/hod, zivoty postihnutych zachranila okamzita reakcia Horskej sluzby na danu situaciu s rozvinutim rychlej patracej a zachrannej akcie. Pri neskusenosti, nedostatocnom vystroji a absolutne zle zorganizovanom postupe vo vysokohorskej ture bolo "na male", aby sa nezopakovala tragedia vojakov spred niekolkych tyzdnov pod Dumbierom, ktora si vyziadala jeden ludsky zivot.
Pritom stacilo informovat sa pred turou na Horskej sluzbe o poveternostnych podmienkach na hrebeni Nizkych Tatier a tomu prisposobit svoj vystroj a plan postupu. Na usek pohoria, ktory si vyzaduje skoro tri dni pochodu, sa nevyraza o tretej poobede! Treba len verit, ze poucenie z tejto takmer tragickej udalosti bude tychto piatich, okolo dvadsatrocnych mladikov, sprevadzat na ich dalsich vysokohorskych turach.

V piatok 23. juna sa vo Valaskej uskutocnil II. rocnik Krajskeho domovackeho festivalu. Organizatorom bol Detsky domov vo Valaskej v spolupraci s Osobitnou skolou internatnou a Obecnym uradom vo Valaskej. Podujatie navstivil prednosta Krajskeho uradu v Banskej Bystrici Ing. Pavol Seckar, CSc. a zastupcovia odboru socialnych veci krajskeho a okresneho uradu. Zucastnene detske domovy a osobitne skoly internatne si pripravili program, s ktorym sa na stretnuti predstavili, zaverecnu diskoteku pripravil Detsky domov Konradovce. Na snimke Viktora Sajgalika program deti z Valaskej.