Stalo sa. V jednu nedelu motorovy vlacik z Tisovca (asi o13.20 hodine) vezie do Brezna vari jedenast osob. Som medzi nimi. Pravidelny klepot kolies pritvara ocne viecka. Slnko hreje a vidina mesta na dosah ruky. Pohoda, ale... V Pohronskej Polhore motor vlacika stichol. Jeho "sofer" vysiel z kabinky, ohlasil: - Stojime vyse pol hodiny...
Oci s otaznikom vyskocili na celo. Ujo v uniforme sa usmial, pokrcil plecami, odkazal na grafikon jazd a bolo...
Stanicka. Mohutne lipy uz potvrdzovali zivot, ale stlpove kvetinace este cakali na astricky, smradusky, fialocky. Pohladne su aj stihle topole. Kraslia skolsky areal.
Do dediny idu kroky. Tam, nedaleko od stanice, pri hlavnej ceste cintorin. Stary. Dvierka don otvorene. Hroby porastene travou. Na jednom blikala sviecka. Na hroboch krize. Zelezne, liatinove, vari z Hronca pochadzajuce, historiou dychajuce, na nich este rozpoznat priezviska, mena, rok umrtia. Krize. Pod nimi ludske osudy, hlas zvonov bim - bim baam.
A opat lipy. Listy v sume vetra zosnulym i lipovu piesen zanotia. Na konar smrekovca sadol drozd. Zlty zobacik, rozcerene perie, dva-tri trilky, cim potvrdil lipam, ze im v drevenej piesni pomoze, lenze...
Vlacik. V jeho klepote mysel uvazuje o krizoch, pravda, s tym, ze kazdy clovek svoj kriz niest musi alebo i tak, ze je to kriz so zvedavou osobou, alebo ze viaceri bocia od roboty ako cert od kriza, ale...
Kriz, krizne cesty, krizovatky... dostali sa i do ludovej slovesnosti, do balad, piesni... Ukazka z balady: - Ked huska diva poleti, vyjdi mi, vyjdi v ustrety, ma cakaj vecer, zrana hej, tam na cesticke krizovej. (L. Podjavorinska)
V ludovych piesnach sa kriz, krizove cesty objavuju castejsie. Aspon tieto spevne verse: - Prisli oni, prisli, az na krizne cesty, sami nevedeli o svojom nestasti...
Pamat zabieha do cias, kedy hospodar kladol razne, jacmenne snopy do krizov. Asi dvanast az trinast snopov slo do jednej kopy - kriza.
Vlacik zastavuje v domovej stanici. Domov je vynalez, ktory zatial nik nevylepsil, a ak, tak len v malej obmene. Domov je domov. Hniezdocko, v ktorom sa prijemne citime. Tak je to s vlacikom. Motor ide k oddychu, k prehliadke, k doktorskemu preklepaniu do depa svojho domova.
Minuty dna plynu a my sa rozlucme versami M. Razusa: - Na srdci s tarchou hasnuceho dna, hen po kriz zajdem - nize dediny, hen po kriz - z neho hladi bolny zrak v tie mlkve, snehom kryte konciny...
V ten den, ked konci moje cestovanie s nutenym oddychom.

Letny pozdrav

Dovolenkoviny

Zacina obdobie dovoleniek, pre niektorych skromnejsie, pre inych honosnejsie, hlavne je, aby bolo krasne.
Sudiac podla cien, Tatry su skutocne nasim najdrahsim mestom na Slovensku.

- Co je to kemping?
- To je sposob, ako urobit s prirodou za dva mesiace to, co tajfun za dve minuty.

Dvaja chlapci spia pod stanom, zrazu jeden vyjde von a o chvilu sa vrati. Ten druhy sa ho pyta:
- Co prsi?
- Nie, fuka vietor.

Prestali robit do hor vylety.
Vyduli sa im v byte parkety.

Pocas dovolenky sa chceli dve turistky v Grecku opalit aj na chulostivych miestach, tak si na plazi zakryli pieskom cele tela okrem spominanych casti. Okolo nich prechadza slovensky manzelsky par a on si zasomre:
- Kvoli tomu som sa zenil a tu to bezne rastie pri vode.

Turistika je financne najnarocnejsia pri zastaveni.

Turista sa pyta bacu:
- Ako mozete tak rychlo spocitat take velke stado oviec?
- Jednoducho, spocitam nohy a delim styrmi.

Bol to labuznik turistiky. Velmi rad obdivoval mlade zabky pri tatranskych plesach.

Mgr. Jozef Pupiš

Pavol Petrik
(27. jul 1893 Celakovice - 12. februar 1963 Banska Stiavnica)

Ucitel, skladatel, hudobnik, dirigent, funkcionar spolocenskych organizacii a organizator kulturneho zivota v Brezne.
Otec Jan Petrik, aj matka Anna, rodena Slamjarova, boli slovenskej narodnosti. Ozenil sa s Margitou, rodenou Thonhauserovou a z manzelstva sa im narodili synovia Pavel a Dusan.
Studoval v Gymnaziu v Balazskych Darmotach (1905 - 1909), v Ucitelskom ustave v Lucenci (1909 - 1913), kde sa prejavil ako talentovany hudobnik. Absolvoval aj pisomny kurz nauky o harmonii v Brne (1926 - 1928).
Ako zalozny dostojnik bojoval v prvej svetovej vojne. Po jej ukonceni sa sukromne vzdelaval v hudbe a speve. Bol vybornym organistom, klaviristom, hral aj na husliach, viole a na dychovych nastrojoch. V hudobnej kompozicii bol samoukom.
Ucil v Zakladnej skole v Castkove, hudbu a spev v Evanjelickom ucitelskom ustave v Banskej Stiavnici (1922 - 1913). Na vlastnu ziadost ho prelozili do Brezna (1931 - 1941). Tu ucil i riaditeloval v mestianskej skole, sucasne vyucoval v hudobnej skole pri miestnom odbore Matice slovenskej. V roku 1941 sa vracia do Banskej Stiavnice do ucitelskeho ustavu a neskorsie do priemyselnej skoly banickej, odkial pre zdravotne problemy odchadza do dochodku (1957).
Ako vyborny hudobnik dirigoval mnohe spevokoly, spevacke zbory, dychovky a orchestre.
Clenom miestneho odboru Matice slovenskej sa stal v roku 1931. Bol clenom vyboru, clenom kuratoria hudobnej skoly a dirigentom maticneho spevokolu Svornost. Zapojil sa aj do prace v divadelnom zdruzeni ako clen reziserskeho zboru (od 1939). V ramci okresu Brezno vykonaval funckiu skoldozorcu.
Vydal mnozstvo diel s hudobnou tematikou, zlozil vela piesni s upravou pre muzske a miesane zbory a cirkevne choraly. Uvadzal ludove spevohry a operetky a zbieral ludove piesne.
Zucastnil sa na prvom vysielani do radia z Brezna v roku 1933. Pod jeho vedenim spievali ziacky mestianskej skoly a miesany maticny spevokol Svornost.
Za svoju pracu obdrzal od ustredia Matice slovenskej pochvalny list a od zupneho uradu vo Zvolene pochvalne uznanie a striebornu medailu za uspesnu pracu na useku skostva a vychovy.
Vsade kde posobil, zanechal po sebe umelecke hodnoty a bohaty kulturny spolocensky fond.

Oto Baldovsky

Pranostiky na jul

Jul je najteplejsim mesiacom roka aj na Horehroni, obcas sa vyskytnu subtropicke horucavy aj tu. Koncom mesiaca dosahuje najvyssiu teplotu aj poda. Spadne najviac zrazok, mnohe vo forme lejakov pri burkach. Napriek tomu je vacsinou potrebna zavlaha pre urodu, pretoze pri vysokych teplotach sa straca vela vody vyparom. V tomto obdobi dozrievaju niektore druhy ovocia aj zeleniny.

Len julova horucava dobre ovocie a vino dava.
Ked na navstivenie Panny Marie (2. jul) prsi, potom dazd aj zatvu casto zmoci.
Zaciatkom jula polnocny vietor osem noci poduva.
Ked na Kiliana (8. jul) poprchava, zo zita radosti hospodar nemava.
Ked sa sedem spacov (10. jul) do mokreho rana diva, potom sedem tyzdnov mrcha chvila byva.
Ked Margita (13. jul) mrakom oblohu zakryje, aj strnast dni trva, kym ju slnko opat umyje.
Margita gazdinu do zahrady pozyva i mucham vrece odkryva.
Ked prsi na Rozoslanie apostotlov (17. jul), ubudne z hojnosti na sedliackych stoloch.
Ked na Rozoslanie apostolov den slnko zalieva, obilne krize na polia rozosieva.
Nezabudaj hospodar, ze Magdalena (22. jul) obycajne chodi dazdom pokropena.
Ked je Maria Magdalena jasna a cista, hojnost v zahrade je vtedy ista.
Pred Jakubom (25. jul) jasna noc i ranne zore, bude hojnost v pivnici i v komore.
Ked Jakub burkami bubnuje na strechy, opadnu zo stromov zalude i orechy.
Jakub ovocie k stromom prichytava, ze potom az v jeseni opadava.
Ked na Jakuba poprchava, urodu zemiakov to pozehnava.
Svata Anna (26. jul) ked dazdom zarosi, do stodoly sa mokro nanosi.
Svata Anna este koselu vyzlecie, ale jej slnko plecia uz nespecie.
Kolko je pred Annou dni peknych, slnecnych, tolko potom po Anne bude chladnych i mracnych.

Mgr. Jozef Pupis