HOREHRONIE NEWS

O skodlivosti fajcenia sa uz vela pohovorilo i popisalo, nejednu anketu sme tejto teme venovali aj my. Napriek mnohym varovaniam su fajciari nenapravitelni. Bojovnici proti tejto pliage sa vsak nevzdavaju. Od 13. do 19. novembra v ramci Europskeho tyzdna boja proti drogam vyhlasila Svetova zdravotnicka organizacia 15. november za Medzinarodny den bez fajcenia. Ochotni odpovedat na nase otazky o tomto zlozvyku boli vacsinou len nefajciari, ti s cigaretou len mavli rukou a sli dalej:

S anketovym mikrofonom

o skodlivych oblacikoch

Peter Marcek, nezamestnany, Nemecka:

- Fajcim, je to uz moj stary zvyk. Nefajcil som styri roky, ale cez zimu som ostal nezamestnany, nemal som kde robit a z nervozity som sa znovu pustil do fajcenia. Inac to ide do penazi, ale nic sa neda robit.

P. H., referentka, Brezno:

- Fajcila som od sestnastich - sedemnastich rokov, fajcila som desat rokov, fajcila som vela, bolo to okolo tridsat - styridsat cigariet denne. Takze odvykanie bolo dost tazke, ale stalo sa to z jedneho dna na druhy. Povedala som si, ze nie a viac som si nezapalila. Ci clovek fajci alebo nie, to je jeho osobna vec, ale myslim si, ze kazdy pride na to, ze to skodi. Pluca su inaksie. Prvych pat rokov, kym nastala zmena v mojich plucach, to bolo citit. Teraz je to uz v pohode.

Martin Nikel, robotnik, Brezno:

- Kedysi som fajcil, od tych trinastich do osemnastich rokov. Nefajcim preto, lebo to skodi zdraviu a je to zbytocny zvyk. Na fajcenie su rozne nazory, ale myslim si, ze je to osobna. Je to asi v tom, ze nikotin je latka, od ktorej su ludia zavisli.

Jozefina Svinciakova, nezamestnana, Brezno:

- Fajciarov neznasam, moj stryko fajci a cela mamina rodina. Ja to vobec neuznavam, skusila som to, ale ked som sa skoro zadrhla, povedala som jednoducho nie, uz nebudem fajcit. Nepaci sa mi, aj ked som v okoli fajciarov, stipu ma oci, nos a je to neprijemne.

Miroslav Vrtal, robotnik, Myto pod Dumbierom:

- Prestal som fajcit asi pred dvadsiatimi rokmi, prestalo ma to bavit. Ti, co fajcia, skodia sami sebe i svojmu okoliu.

Viera Cemanova, dochodkyna, Brezno:

- Som proti fajceniu, prosto su to zbytocne vyhadzovane peniaze a zvlast tam, kde su deti. Aj moji blizki fajcia, co ma velmi mrzi, skodi to zdraviu, detom, fakticky vsetkym, nielen tym, ktori fajcia. Co sa k tomu da dodat, jednoducho zbytocne vyhadzovane peniaze, ktore su teraz vzacne.

Slavka Bellova, na materskej dovolenke, Brezno:

- Dva mesiace uz nefajcim. Prestala som preto, ze po prve to ide do penazi a po druhe to nici zdravie. Fajcila som sedem rokov, ale pomedzi to som bola tehotna, kedy som samozrejme vobec nefajcila.

Maria Sarikova, nezamestnana, Brezno:

- Co ja viem? Fajcenie je zlozvyk. Dakedy som fajcila viac rokov, ale prestala som zo zdravotnych dovodov. Komu to chuti, nech fajci, ale tam, kde to neskodi inym. Raz kazdy na to pride, ze si nici zdravie.

Aj v zime sa da kupat

Ano! Aspon tak sa to podarilo predskolakom z Materskej skoly vo Valaskej. A kde? No predsa na predplaveckom kurze v hoteli Stupka na Taloch. V dnoch od 23. do 27. oktobra absolvovali za pomoci starych mam, rodicov a uciteliek Kovacikovej, Sebesovej a Servejovej predplavecku pripravu. Strachu bolo najprv viac ako vody, ale casom sa stratil. Odvaha nakoniec zvitazila a deti sa osmelili do vody s pomocou rukavikov a plaveckych dosiek. Popri plavani sa nezabudli ist vyhriat do vopred pripravenej tepluckej sauny. Mozno toto otuzovanie im pomoze prekonat jesenne chripky.
Posledny den sa niesol v znameni pretekov a ukazok, kto co dokaze. Snaha bola nalezite odmenena medailami. Diplomy dostali aj vsetci ostatni ucastnici, t. j. rodicia, stare mamy, ucitelky.
Chcela by som podakovat vedeniu hotela Stupka a rodicom, ktori predplavecku pripravu zabezpecili. Dufam, ze spokojnost bola na vsetkych stranach a na malych plavcov sa nezabudne ani na buduci skolsky rok.

D. Servejova

Aj podakovanie...

Uz dost dlho mi bolo treba nieco vybavit v poistovni Kooperativa. Este nikdy som nebola v ich kancelarii v Brezne, ale podla tabule, ktoru som vidavala na stene, som vedela, kde asi je. No marne sme s priatelom hladali tu tabulu. Nobolo jej! A tak mi napadlo, co keby sme sa isli spytat do informacnej kancelarie TIK?
Este nikdy som nevyuzila ziadnu z ich sluzieb a nevedela som, ci by mi povedali, kde poistovnu premiestnili. Dnu sme vosli spolu s jednou slecnou, ktora sa asi zaujimala o country bal. Za pultom stal mlady sympaticky pan s vyzorom kedykolvek niekomu pomoct. Ked som mu povedala, co by sme od neho chceli, s lutostou oznamil, ze to zial nevie. Bolo na nom vidiet, ze ho to mrzi, a tak hned vytiahol Zlate stranky, nasiel telefonne cislo a zistil, kde sa nachadzaju. Kancelariu maju tam, kde aj bola. Ale tabula asi niekomu velmi zavadzala, a tak ju odtial odtrhol (mozno niekomu zdobi vchodove dvere... alebo ze by vianocny darcek?).
Cakala som, ze si bude uctovat drobne za telefon, ved v dnesnej dobe nic nie je zadarmo. On sa len usmial a my sme s podakovanim konecne isli hladat tu poistovnu.
Bola som skutocne velmi prekvapena. Neviem, ci aj taketo informacie zahrnaju ich sluzby, ale ak ano, je to perfektne, ze je to aj v Brezne. Chcela by som im podakovat za pomoc. Fakt mi usetrili dost casu. A hlavne mi to obnovilo pocit, ze dobri ludia sa este najdu.

Eva Banikova

Prijimaci vecierok

Zoznamovak, imatrikulacia, ci kabu, aj takto sa da nazvat vecer, ktory prezili ziaci Strednej priemyselnej skoly v Brezne a ich profesori.
Kazdorocne nasi pani tretiaci nam prvacikom pripravuju vecer, na ktory v zivote nezabudneme. Ide o prijimanie novych ziakov do radu strednej priemyselnej skoly. Vsetko sa to zacalo 8. novembra o 17. hodine vo Funny clube. Ziaci tretiaci nam namiesali "chutne" jedlo a este "lepsi" napoj. Nas pokrm obsahoval styri rozne prichute jogurtov, chren, papriku, korenie, kyselinu citronovu, no nebolo to nic dobre. Vyvar z cibulovych a zemiakovych supiek, kokosovu mucku obsahoval nas napoj. Na prebudenie sme dostali par voltov a na utechu suvenir. Precitali nam pravidla, co mozeme, co musime a co nesmieme.
Vecer dalej pokracoval programom tretiakov a sutazami, ktorych obetami sme boli my. Po oficialnom uvitani nasledovala diskoteka. Na nej odzneli aj take pesnicky, ktore nenechali sediet ani nasich panov profesorov. Vecer vo Funny clube, ktory patril strednej priemyselnej skole, prebehol bez problemov a vsetci sme sa dobre zabavali. Chcem podakovat vsetkym tretiakom a tym, ktori sa na priprave Kabu podielali. Neporusili kazdorocnu tradiciu a pripravili nam vecer plny prekvapeni. Neporusime ho ani my a o dva roky sa tesime na tych prvacikov, ktori sa stanu nasimi obetami.

Silvia Gajdosova

Stalo sa pred sedemdesiatimi piatimi rokmi
Poucime sa z historie?

Vypis z osobneho archivu - oktober, november 1925 - "Zupny urad zupy XVIII. vo Zvolene pise vsetkym notariatom v Pohorelej, Helpe, Sumiaci, Polomke a v Telgarte. Predmet: velkostatok F. J. Coburga v Jelsave, pridel lesnych ploch v Horehroni: V kratkom case budu statnym pozemkovym uradom pridelovane lesne ciastky z velkostatku F. J. Coburga obciam, respektive druzstvam vasho obvodu. Ponevac sa jedna o lesne plochy, ktore maju byt premenene na pastviny, podliehaju tieto plochy aj nadalej pod lesopolicajny dohlad zupneho uradu podla paragrafu 6 cislo 126 z roku 1920, zikona z roku 1879 atd. V narodohospodarskom zaujme a v zaujme novych nabyvatelov musi zupny urad bezpodmienecne trvat na tom, aby pridelene lesne plochy boli postupne premenene na stale pastviny dla schvalenych vyuzitkovacich planov asi v case 10 - 12 rokov. Kazde rubanisko musi byt potom pre pasienkove ucely upravene, resp. meliorovane, ku ktorym pracam sa zadrzi isty obnos za odpredane drevo. Bude teda obdrzany obnos za odpredane drevo pouzity nielen na zaplatenie kupnej ceny, ale aj k melioracii spolocnych pasienok. V dosledku horeuvedeneho vynosu musi byt kazdy odpredaj dreva schvaleny ministerstvom zemedelstva, a je kazdy iny odpredaj neplatny. Tym budu novi nabyvatelia chraneni od moznych skod a roznych spekulantov. Kto prikaz porusi, vystavuje sa nebezpecenstvu trestneho lesopolicajneho stihania."
Nedavno v televizii isty politik hovoril, ze u nas (nemyslim na Horehroni, ale v celej republike) sa este tolko dreva netazilo a nepredavalo do zahranicia. Ano, do zahranicia predavame drevo a potom odtial kupujeme hotove drevene vyrobky, ako keby sme ich nemohli vyrobit u nas. Co chceme z celej republiky urobit pastviny? Velke skody vznikaju aj castymi lesnymi poziarmi (vid Slovensky raj). A my mame len jeden vak na 1300 litrov vody! Je to mozne?
Nechcem sa chvalit, ze som bol vo Svajciarsku, ale na vlastne oci som skoro po celej dlzke dialnice videl oplotene lesy. Ziadnu cestu do lesa, len po urcitych vzdialenostiach male branicky v sirke asi 80 centimetrov. Na moju otazku tlmocnik odpovedal, ze Svajciari drevo netazia a lesy oplotili preto, aby lesnu zver v noci nezrazili auta. Branickami chodia horari a ludia zbierat na povolenie lesne plody.
Vratim sa vsak k historii. Slavnostne odovzdavanie pody od velkostatku coburgovskeho sa konalo vo dvorane mestskeho hotela vo Velkej Revucej 25. oktobra 1925 od 8. do 14. hodiny. Za Sumiac sa zucastnili Jan Misecka, Jozef Garach a Jan Krivan. O 14. hodine sa na podpise pridelovania pody zucastnil aj poslanec dr. Vavro Srobar, minister polnohospodarstva dr. Milan Hodza a podpredseda snemovni dr. Ing. Jan Botto. Potom nasledoval banket a kazdy notar a ucastnik museli na spolocnu veceru prispiet dvadsiatimi osmimi korunami.

Vladimir Cupka

Nadavajte na seba

Demokraticky zmyslajuci obcania si v tychto dnoch pripomenuli uz jedenaste vyrocie zvrhnutia komunistickej moci. Je vsak tragediou, ze komunizmus a jeho zlo sa tak zakorenilo v dusiach tohto naroda, ze ani jedenaste vyrocie neprinieslo pozitivnejsie zmeny. Ideologia a jej nositelia, aj ked skryte, sa upelesili po uradoch, sudoch, skolach, v policii, armade. Vsade tam, kde viac robia skodu, ako dobre meno rodiacej sa vraj demokracie. Vzdy bude (na vecne casy a nikdy inak), ze z komunistu demokrata nespravis, tak ako z vola kravu nikdy (dodam ani klonovanim). Ak v tychto dnoch nadavate viac na tych, co stali na tribunach, nadavajte na seba, ze sa komunistickeho syndromu nemozete zbavit. To je brzdou pokroku, vazeni obcania.

Milan Kovacik