21. NOVEMBER 2000 Strana 4

wpe1.jpg (1347 bytes)


STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

...

Bodka za archeologickym vyskumom

Tohtorocna sezona archeologickeho vyskumu v lokalite Hradok v katastri Hornej Lehoty skoncila v oktobri. Bodku za nou dali na zaverecnej komisii v priestoroch hradu Slovenska Lupca zaciatkom novembra za ucasti predstavenstva Zeleziarni Podbrezova a. s.
Ako nas informoval Mgr. Peter Mosny, zhodnotili postup prac a vysledky tohtorocneho badania, ktore opat rozsirilo poznatky o osidleni lokality a prinieslo nove fakty pre historicku interpretaciu sidla. V ramci odkrytych ploch zacali ciastkove naznakove rekonstrukcie, v ktorych sa pocas prac bude pokracovat. V buducnosti ich rozsiria aj o realizaciu informacneho systemu, ktory by navstevnikov informoval o lokalite a jej bohatej historii. Ako zdoraznil Mgr. P. Mosny, clenovia predstavenstva Zeleziarni Podbrezova a. s. vyjadrili suhlas s doterajsimi vysledkami a slubili aj nadalej vyskum podporovat.

h0047b.jpg (13299 bytes) V stredu 15. novembra sa v Zakladnej umeleckej skole v Brezne uskutocnil prvy verejny ziacky koncert v tomto skolskom roku. Odzneli na nom skladby roznych obdobi, ktorych interpretaciu obecenstvo ocenilo velkym aplauzom. Pedagogov i ziakov potesila plna koncertna sala navstevnikov, ktora doslova "praskala vo svikoch". Veria, ze aj na dalsich koncertoch bude taka bohata navstevnost. Mrzi ich vsak, ze pozvanie neprijali predstavitelia mesta a okresu.

Pracu nasich ucitelov uznavaju aj v inych okresoch

Vstupit do priestorov materskych skol v okrese Brezno je radost, je to potecha oka i ducha. Panuje tu pokojna domaca atmosfera s prvkami umocnujucimi domackost prostredia. V nom sa deti niekolko hodin denne mozu hrat na teplych kobercoch, su tu zaclony, maly nabytocek a vela hraciek, ktore nie su bezucelne, alo nenapadne rozvijaju detsku fantaziu a napaditost.
To, cim sa odlisuju materske skoly v okrese Brezno od inych predskolskych zariadeni v niektorej inej casti Slovenska, je nie iba samotne prostredie skolok. Su to predovsetkym formy a metody prace uciteliek, ktore lakaju ich kolegyne z inych kutov Slovenska, aby do okresu Brezno prichadzali na navstevu a vymenu skusenosti.
Metodicka odboru skolstva, mladeze a telesnej kultury Okresneho uradu v Brezne Anna Gregusova len od septembra tohto roku prijala tri vzacne navstevy. Skupina pedagogov materskych skol z okresu Banska Bystrica s metodickou odboru skolstva, mladeze a telesnej kultury v Banskej Bystrici Luciou Paskovou navstivila Matersku skolu na Mazornikove so specialnou vychovnou starostlivostou o postihnute integrovane deti. Francuzska sutentka, buduca ucitelka materskej skoly si prezrela niekolko predskolskych zariadeni nasho okresu so zameranim na realizaciu roznych projektov. Skupina pedagogov z okresu Poltar s metodickou odboru skolstva, mladeze a telesnej kultury v Poltari Mgr. Gretou Gasparovou navstivila Matersku skolu na SDC v Brezne so zameranim na waldorfsku pedagogiku, metamorfoznu didaktiku a projekt Ludoteka.
Treba spomenut, ze veduca kabinetu predskolskej vychovy Katarina Potkanyova, expert medzinarodneho projektu Zmena, chodi prednasat svoje skusenosti z oblasti specialnej pedagogiky do roznych okresov Slovenska.
Bolo zaujimave pozorovat prekvapenie, ba uzas tychto navstevnikov, ked prechadzali jednotlivymi triedami. Co ich tak uputalo? Nesmierna napaditost, kreativita prejavujuca sa v kazdom kutiku triedy, prepojenost s prirodou nielen nadhernymi exemplarmi izbovych kvetov, ale aj prirodnymi materialmi, z ktorych sa priebezne vytvaraju hracky a vyrobky. No urcite najviac pokoj a nasiroko otvorena naruc, s akou je tu prijimane kazde dieta, nenapadne prepojenie skolskeho a domackeho prostredia, v ktorom sa deti hraju a prijimaju nove podnety.
Celu skalu novych foriem a metod prace si ucitelky materskych skol osvojuju pomaly uz siesty rok od holandskych lektorov a rovnako dlhy cas ich priebezne overuju v praxi. Nove postupy sa tykaju aj spouprace s rodicmi a vzajomnej vymeny skusenosti.
Navsetvy pedagogov z inych okresov, ktori k nam prichadzaju na skusy a "rozumy", nekoncia obhliadkou priestorov ci sledovanim ukazky vyucovacej hodiny. Najviac skusenosti ziskavaju z rozhovorov s pedagogmi navstivenej materskej skoly - s uzasom sa dozvedaju, ze pernik, ktory prave jedia a bylinkovy caj, ktorym ho zapijaju, pripravili deti, ze mali predskolaci vedia sit, pliest, ze dokazu vyrabat hracky z dreva, ze vystruhaju konika a pritom sa neporezu, ze zlozia kazdy hlavolam. Dovera, s ktorou tito pedagogovia male deti vedu, je nesmierna a deti im ju oplacaju.
Hlavne filozoficke principy dnesnej skolky - to je navrat k prirode, k ludom a pestovanie detskej sebadovery spolu s metodou tvoriveho objavovania na zaklade vlastnych prezitych skusenosti.
Ucitelky materskych skol v okrese Brezno sa vela vzdelavaju. Pomahaju im v tom kluby zriadene pri metodickom oddeleni odboru skolstva mladeze a telesnej kultury v Brezne, rozne formy studia pri metodickom centre a Pedagogickej fakulte Univezity Mateja Bela v Banskej Bystrici a vzajomna vymena skusenosti. Ved vzdelavanie ucitela je celozivotny proces a jeden z podstatnych znakov ucitelskej profesie. Je to jeho pravo, ale i povinnost, ktora umoznuje ucitelovi stat sa ozajstnym specialistom vo svojom odbore.

Mgr. Eva Hancakova, veduca odboru skolstva, mladeze a telesnej kultury Okresneho uradu v Brezne.

okienko.jpg (22234 bytes)

Na ostatnom zasadnuti predsednictva ZMOS vzhladom na navrh statneho rozpoctu pre mesta a obce bolo rozhodnute, ze clenovia predsednictva prerokuju v jednotlivych vyboroch NR SR momentalnu financnu situaciu v obciach vo vazbe na pripravovany rozpocet na rok 2001, kde podielove dane maju cinit 8 milard 770 milionov korun, co nezodpoveda potrebam miest a obci. Podla vyvinu medzirocneho rastu s vplyvom inflacie ZMOS pozaduje rozpocet na rok 2001 navysit voci navrhu 2 miliardy 417 milionov korun.
Spolu s podpredsedom ZMOS Dusanom Simkom som sa zucastnil na rokovani vo vybore pre skolstvo, vzdelanie a sport, ktore sa uskutocnilo vo vecernych hodinach 15. novembra. Vysvetlili sme situaciu v obciach, kolko financnych prostriedkov sme kapitalizovali z rozpoctov obci za desat rokov do inzinierskych sieti, vodarni a kanalizacii, do plynu, do objektov a stavieb zivotneho prostredia. Spomenuli sme aj pohladavky miest a obci voci statu za sluzby, ktore odoberaju od obci, to znamena za teplo, teplu vodu, za odvoz smeti a mnohe dalsie. Samozrejme situacia ani v rozdelovani financnych prostriedkov zo strany ministerstva financii nie je jednoducha, co sme si aj sami uvedomili a vysvetlil nam to aj generalny riaditel statneho rozpoctu Ing. Peter Hrnek. Po zvazeni v priprave na toto rokovanie sme nakoniec povedali, ze minimalna suma, pod ktoru obce nemozu ist, je navysenie o 1,1 miliardy k navrhu statneho rozpoctu. Prerokovali sme aj otazky priamych financnych transferov na vykon samospravy obci do 3000 obyvatelov, kde ziadame zvysenie o 100 milionov korun a dalsie priame financne transfery patriace do obci. Vysledok rokovania neviem, lebo poslanci hlasovali bez nasej pritomnosti.

Ing. Vladimir Fasko, primator Brezna a predseda Regionalneho zdruzenia miest a obci Horehronia a Stredneho rudohoria


STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT