Rok vstupuje do poslednej fazy, v ktorej sa do centra pozornosti dostavaju najstarsie krestanske sviatky Vianoce. Na ne sa viazu rozne obycaje, zviazane s niektorymi menami. V tomto obdobi je vyznamnym frekventovanym menom Katarina (25. novembra), patronka filozofov, teologov, vaznov a kolarov. K tomuto menu sa viaze mnozstvo pranostik. Niktore si pripomenieme:

Svata Katarina advent otvara. Na svatu Katarinu schovajme sa pod perinu. Na Katarinu teplo, to nedobre, potom na Jozefa (19. marca) sneh polia prikryje. Katarina ked je v blate, Kracun bude stat na lade. Aky je den Katariny, taky je januar, aky je den po Katarine, taky bude februar. Svata Katarina hudcom husle berie. Na Katarinu sneh uz klope na dvere.

Mgr. Jozef Pupis

Dobre skutky

Detsky cin roka

Pred par tyzdnami potrebovali moji stari rodicia odlesnit par stromov zo zahrady.
Po odlesneni zostala kopa dreva na nasej zahrade. Problem je ten, ze ju mame do kopca, a tak bolo treba drevo najprv pozhadzovat a az potom preniest do kolne. Ked som videl, ako sa moji stari rodicia s tym trapia, pozhadzoval som za nich drevo a pomohol im ho preniest.

Tato pomoc mi nebola pritazou, ale potesenim.

Peter Fasko, VII.B trieda, Brezno

...

Spoluziak Matej je slabsi ziak. Je bojazlivy, pracuje velmi pomaly. Pani ucitelka ma posadila s nim, aby som mu pomahal. Snazim sa mu pomoct v matematike pri rieseni prikladov. V prirodovede a vlastivede v pisani poznamok. Pomaham mu preto, lebo je to moj spoluziak a kamarat. Mato je stastny, ked sa mu podari samemu nieco vyriesit.

Tomas Moro, III.B trieda, Zavadka nad Hronom

Vendelin Konopka bol poctivy majster cechu cizmarskeho. Na svojom verpanku kazdy den susterskym kladivom buchal do vsakovakej obuvi, co sil pre svojich krajanov, alebo im reparoval odtrhnute podosvy na starych cizmach. Od tolkeho buchania veru neraz tak vysmadol, ze musel sem tam zabehnut do krcmy ku Kohnovi na poharik rozolisu. Nestavalo sa to sice casto, ale predsa sa stavalo, ze sa tu stretol s inymi panmi majstrami. Potom pri debate a pohariku zavse pozabudol nacas prist domov.
Eva Konopkova, to ako jeho zena, tuto majstrovu chybu velmi tazko znasala. Nebrala na vahu majstrov argument, ze predsa aj on sa musi sem tam s ludmi porozpravat a nie len doma pri cizmach vysedavat.
Ked sa majster Konopka vratil po takom dlhsom posedeni domov, nemusel sa bat kriku ci vycitiek zeninych, ako to inde byva. Mala veru ona pre neho nachystany horsi trest a to taky, ze nadavky zenine by za trest ani nebol povazoval. Konopkova vtedy jednoducho stratila rec. Na majstra len zazerala, vzdychala, fucala a buchala dverami. Jest mu sice dala, ale slovka nepreriekla, hoci by to malo trvat naveky.
Majstra to velmi trapilo, lebo on bol clovek s dobrym srdcom a od prirody zhovorcivy. Vsemozne sa snazil odcinit svoju chybu, milo sa Eve prihovaral, no ta nie a nie prehovorit. Zakazdym premyslal, ako svoju zenu od tohto zlozvyku navzdy oducit. Nech vsak robil, co chcel, Konopkova vraviet nechcela. Az raz, ked uz majstra Konopku taky zial premohol, ze mu aj slza nad tolkou nepravostou z oka vypadla, napadla mu hriesna myslienka.
Na druhy den bola nedela, a tak ako vzdy sa Konopka rano oholil, poumyval a vyobliekal do sviatocneho. Do kostola siel skor ako inokedy a este pred omsou zasiel za panom fararom. Postazoval sa mu, ake nestastie ho postihlo, ked jeho zena z nicoho nic nacisto stratila rec a uz dva tyzdne slovka neprevravela. Pana farara poprosil, ci by sa po omsi za jej uzdravenie nepomodlil, lebo ze taka zena, co nevravi, nestoji za nic. Dostojny pan sa nahlej chorobe svojej farnicky sice zacudoval, ale pomoc mu neodoprel.
Hned po skonceni omse majster Konopka vysiel pred kostolnu branu, aby tam preckal dalsie udalosti. Zatial v kostole sa pan farar modlil s pritomnymi ako kazdu nedelu na umysly svojich farnikov. Ked vsak oznamil, ze sa pomodli aj za sestru Evu Konopkovu, ktora znenazdania stratila rec, kostolom to zasumelo. Ved o takejto Evinej chorobe dosial nikto nepocul. Ale ked to povedal pan farar, uverili a zacali sa modlit. Najviac bola prekvapena sama Konopkova, sediaca v lavici medzi ostatnymi zenami. Ked sa cele zhromazdenie zacalo modlit, nevydrzala. Ocervenela ako pivonia, zafucala a utekala ako zmyslov zbavena z kostola von. Bolo by sa jej hadam od zlosti aj srdce puklo, keby pred kostolom nezazrela blazene sa usmievajuceho Konopku. Hned vedela, odkial vietor fuka.
A vtedy z ust Evinych zacali plynut slova. Co slova, cele rozvinute vety plne kvetnatych slov sa spustili na Konopkovu hlavu. Akoby vsetko, co v reci doma zameskala, chcela dobehnut cestou z kostola. A Konopka? Ten vam kracajuc popri nej len hlavou pokyvoval a svojej zene ani slovkom neodporoval.
Od tohto casu sa uz vraj ani raz nestalo, zeby Konopkova co len na hodinu rec stratila. Pri neskorom navrate majstra z krcmy vzdy tuto vec hned nalezite vybavila, ako je to zvykom v dobrych rodinach. Bola nacisto vyliecena.

Jan Turcan

Lesnici, turisti, ale aj ini milovnici prirody vedia na zaklade spevu vtakov priblizne urcit casovost dna. Hovori sa, ze vrana sa dava do "spevu" napoludnie. Krkavec sa "rozkrakori" asi o strnastej hodine. Mudra sova vydava zo seba kratke "hu - hu" tesne pred polnocou, ale ...
V den Matusa, vecer pred devatnastou hodinou pred bliziacou sa burkou, okolo cinziakov na Clementisovej ulici (mozno aj v meste) sme mohli sledovat poletovat hodny krdlik netopierov. Otazkou zostava, z ktoreho ukrytu "vyrukovali". Zo skal Skalky a ci z Bystrianskej jaskyne.

...

Do predajne s masom a udeninami vstupil muz v najlepsich rokoch. Kufrik v ruke, fuziky pod nosom. Hned z "voleja" sa pyta mladej predavacky: "Maso mate?" "Mam, ale maso je aj v chladiacom pulte" - dostava odpoved. "A kolena mate?" "Mam, vlastne. Skor spicate nez okruhle." "Tak ich dajte na vahu aj s masom! Potom sa rozhodnem ..."

Obojrucny pan neurobil trzbu, ale akesi "unavene" tvare kupujucich rozveselil a ... Za panom s kufrikom zasuchotal vetrik.

...

Referendum pohltilo slovenske korunky. O financnej skromnosti sa neda v nasom pripade hovorit tak, ako o ... predvolebnej kampani v roku 1861. Vtedy buduci americky prezident Lincoln dostal z pokladnice svojej strany (nie statu) rovnych 200 dolarov. Ked ho zvolili za prezidenta, vratil 199 dolarov a 25 centov s poznamkou, ze "sluzobne" vydavky s predvolebnou kampanou ho stali len 75 centov. Vsetky ostatne vydavky sli na jeho ucet. To by bolo penazi v statnej pokladnici, keby ... Keby si volby aj dnes platili jednotlive strany, politici.

...

Muz a zena. casta rodinna skriepka. Zena parkrat pohrozila muzovi, ze ak to bude pokracovat, poda ziadost o rozvod. Hrozbu splnila. V ziadosti uviedla ako hlavny bod, ze ju muz pri takejto nezhode porozumenia kope nohou. Urad (sud) ziadost zeny zamietol pre nedostatok dokazov. Vysvitlo totiz, ze manzel ma len jednu nohu.

...

Jedinecne na Slovensku su viacere umele jazera - tajchy - vybudovane v case, ked sa na kazdom kroku intenzivne "banicilo". Najvacsi tajch, dielo ludskych ruk, predstavuje Pocuvalske jazero v Stiavnickych vrchoch. Rozloha takmer 13 hektarov. Ziskal sa dostatok energie na pohananie banskych cerpacich strojov. Aj v nasom okoli su a ci boli tajchy. Jeden bol (konstrukcia este vela napovie) v doline za Bacuchom, druhy najdeme v Hroncoku (Kamenista dolina), patri do katastra Hronca. Vodna energia z nich sluzila na splavovanie dreva.
Vycital, vypisal, videl a pocul

Oklamana priroda

Listie davno opadlo zo stromov. Boli uz aj prve mrazy. Po otepleni v novembri na polhorskej pastve vyrastol, rozkvitol fialovymi kvetmi bodliak. Za slnecneho pocasia bolo na kvetoch vidno zopar cmeliakov. V zahrade rozkvitol lykovec jedovaty, ludovo nazyvany vrcvolik, ktory kvitne v aprili, a tiez prvosienky. Hubarom sa aj v novembri darilo. Nasli dubaky, brezaky, aj rydziky.

Text a snimka: Frantisek Goceliak