Ozivia drevarsku vyrobu Stodvadsat pracovnych miest v Polomke
Myto pod Dumbierom (r) - Na tlacovu konferenciu s
prezidentkou Slovensko-americkeho podnikatelskeho fondu (SAEF) Ing. Ivetou Griacovou,
konatelom a generalnym riaditelom Novej Horehronskej, s r. o., Ing. Eduardom Matakom a
vykonnym riaditelom Novej Horehronskej, s r. o., Ing. Jaroslavom Luptakom pozvali
novinarov v stredu 29. novembra do hotela Myto.
SAEF je spolocnost typu rizikoveho kapitalu, ktora poskytuje
financne prostriedky a poradenske sluzby malym a strednym sukromnym slovenskym podnikom. V
investiciach do drevospracujuceho priemyslu vidi moznost vytvorenia silnej holdingovej
spolocnosti. Tento fond investoval uz do dvoch drevospracujucich podnikov, okrem Novej
Horehronskej je to vyroba drevenych okennych hranolov v spolocnosti Slovplepex, s r. o.,
Liptovsky Mikulas, kde je takisto stopercentnym vlastnikom.
Nova Horehronska vznikla v roku 1999 pod obchodnym nazvom Herald Insuranca, s. r.
o., Bratislava. V juni 2000 zvitazila v tendri vypisanom spravcom konkurznej podstaty
Smrecina, a s. v konkurze, Banska Bystrica. Islo o predaj casti tejto konkurznej podstaty
- byvaleho Drevokombinatu Polomka - jedneho z najvacsich byvalych zavodov Smreciny. Okrem
toho sa Drevokombinatu Polomka tyka aj konkurz Horehronskej drevarskej fabriky, a. s.,
Polomka, kde sa v konkurznej podstate nachadzaju iba niektore stroje a zasoby. Rozhodnutim
Krajskeho sudu v Banskej Bystrici sa vsetok neopravnene vlozeny hnutelny aj nehnutelny
majetok byvaleho Drevokombinatu Polomka vratil v roku 1999 spat do Smreciny, a. s. v
konkurze, a nasledne bol v juni 2000 predany do s. r. o. Nova Horehronska, Bratislava.
Nova Horehronska ma zaujem vratit zivot spat do arealu Drevokombinatu. Chce tak
vsak urobit co najefektivnejsie a nepokracovat v serii neuspechov predchadzajucich
prevadzkovatelov. Tim realizatorov zo skusenych odbornikov z drevospracujuceho priemyslu
chce pod vedenim Ing. Eduarda Mataka ozivit v Polomke vyrobu trojvrstvovych lepenych
materialov na zakladoch existujucej linky na vyrobu biodosky. Realizacia tejto ulohy si
vyzaduje dokladnu pripravu, rekonstrukciu zariadeni a nasledne investicie v objeme
niekolko desiatok milionov korun, a to v priebehu najblizsich siestich mesiacov. Okrem
tejto ulohy sa v Polomke robia masivne opravy vyrobnych hal a investuje sa do uplne novych
susiarni reziva.
Obnovena vyroba biodosiek v spolocnosti Nova Horehronska v Polomke v prvej faze
zamestna 120 ludi a dalsich 400 miest sa crta v sieti dodavatelov, pricom eviduju vyse
1000 zaujemcov. Vyroba by sa mala rozbehnut v maji roku 2001, co odovodnili nepriaznivymi
poveternostnymi podmienkami.
Na rokovani rady hovorili o rozvoji
regionu |
Brezno (r) - Vo stvrtok 30. novembra sa na pode
mestskeho uradu stretli clenovia rady Regionalneho zdruzenia miest a obci Horehronia a
Stredneho rudohoria, kde pod vedenim svojho predsedu Ing. Vladimira Faska prerokovali
niektore zalezitosti tykajuce sa rozvoja regionu.
Prvym bodom bolo
opatovne prediskutovanie ucasti mesta a mikroregionov na vystave Slovakotour v januari v
Bratislave. Na tejto vystave sa zucastni len mesto v spolupraci s okresnym uradom.
Predstavitelia mikroregionov pomozu financne prostrednictvom podnikatelskych subjektov,
vlastnikov chat a rekreacnych zariadeni, ktori sa budu prezentovat v spolocnom stanku. V
suvislosti s vyhodnotenim verejno-prospesnych prac Ing. V. Fasko tlmocil poziadavku ZMOSu,
ktory pre rok 2001 pozaduje uvolnenie 3,5 miliardy korun na mzdy. Starostov oboznamil aj s
novelou zakona o odpadoch, kde charakter povodcu prechadza z obce na obcana, pricom obcan
podla nakladov za manipulaciu, zber a ulozenie odpadu zaplati od 70 do 800 korun. Obec je
povinna vytvorit podmienky na zber a separaciu komunalneho odpadu. Situacia v
transformacii vodarni a kanalizacii bola dalsim bodom rokovania. Posledny navrh predlozeny
ministerstvom podohospodarstva na rokovanie vlady hovori o termine prevodu majetku cez
akcie na obce v roku 2003, co je neprijatelne. Skonstatovali zastavenie reformy verejnej
spravy a jednym z hlavnych bodov bola novela stavebneho zakona c. 50/1976, podla ktoreho
sa obciam rozsiruju pravomoci a pri niektorych stavbach funguje obec priamo ako stavebny
urad. Najrozsiahlejsia diskusia sa rozprudila o statnom rozpocte, ZMOS pozaduje podielove
dane navysit o 2,4 miliardy korun k navrhu statneho rozpoctu. Na zaver hovorili o
vysledkoch doplnujucich komunalnych volieb vo Valkovni. Starostkou sa tu stala Maria
Bobakova, s ktorou by sa mali stretnut este do konca tohto roka.
V hotelovej akademii o mobilitnych projektoch
V utorok 28. novembra privitala Hotelova a Obchodna akademia
v Brezne ucastnikov celoslovenskeho seminara Zabezpecenie kvality v mobilitnych
projektoch, ktoreho organizatorom bola Narodna agentura Leonardo da Vinci z Bratislavy.
Seminar bol urceny skolam a inym organizaciam, ktore realizovali mobilitny program v
predchadzajucom dvojrocnom obdobi.
Ucastnici mali moznost diskutovat o cieloch a kriteriach kvality mobilitnych
projektov v programe Laonardo da Vinci. Uspesni realizatori, ku ktorym patri aj Hotelova
akademia v Brezne, pocas neho prezentovali svoje skusenosti a prinos plynuci zo zapojenia
sa do takehoto projektu
.Vysledkom seminara bude i metodicka pomocka pre vsetkych predkladatelov
mobilitnych projektov v ramci tohto programu.
Text pod
snimku:
Najvacsi Ondrejsky jarmok v doterajsej historii. Taketo hodnotenie prisudili v poradi
uz 512. tradicnemu breznianskemu jarmoku jeho organizatori. Kym vlani vydali 322 povoleni
na predaj, v tomto roku to bolo az 425. Nie vsetci boli s organizaciou spokojni (svedci o
tom aj nasa anketa na strane 3), novy system vydavania povoleni uz v buducom roku by to
mal napravit.
Snimka: Viktor Sajgalik |