5. DECEMBER 2000 Strana 4

wpe1.jpg (1347 bytes)


STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

...

Konferencia s regionalnou posobnostou

S velkym zaujmom sa stretla konferencia s nazvom Globalne nasadenie prevencie zavislosti AIDS a dalsich socialno-patologickych javov pre region Brezno, ktoru v pondelok 27. novembra pod zastitou zastupkyne prednostu okresneho uradu Ing. Janky Mihalovicovej zorganizovali okresny urad, mesto Brezno a centrum vychovnej a psychologickej prevencie.

Primator mesta Ing. Vladimir Fasko v zasadacke mestskeho uradu privital pozvanych ucastnikov: riaditelov a koordinatorov prevencie zakladnych skol okresu, pracovnikov pedagogicko-psychologickej poradne, centra poradensko-psychologickych sluzieb, centra volneho casu, Statneho zdravotneho ustavu, Policajneho zboru, odboru socialnych veci a odboru skolstva, mladeze a telesnej kultury okresneho uradu.
Ako zlata nit sa celou konferenciou niesla myslienka, ze prevencia, to nie su tvrde zasahy proti drogam, ale prevencia znamena viest deti k takemu zivotnemu stylu, v ktorom su drogy zbytocne.
K obohateniu skusenosti a poznatkov prispeli vystupenia prednasajucich. Primar psychiatrickeho oddelenia Nemocnice F. D. Roosvelta v Banskej Bystrici MUDr. Ludvik Nabelek hovoril o moznostiach protialkoholickej liecby. O prehlade drog na Slovensku informoval Pharm. dr. Jiri Zapletal z Kriminalisticko-expertizneho ustavu Policajneho zboru v Banskej Bystrici. Svoje skusenosti z prevencie drogovych zavislosti prezentovala PhDr. Olga Bindasova z Centra poradensko-psychologickych sluzieb v Banskej Bystrici, konkretne z pracoviska prevencie drogovych zavislosti. Z toho isteho pracoviska prisiel aj Mgr. Lubomir Tichy, ktory referoval o Rovesnickej skupine - peer programe pomahajucom urcovat zdravy zivotny styl. Bodkou za celym podujatim bolo vystupenie 21-rocnej Evy, vyliecenej narkomanky, ktora v spolupraci s Mgr. L.Tichym a PhDr. O. Bindasovou uspesne absolvovala liecbu.

hcitpisu.jpg (8894 bytes)

Zachranme areal Polnohospodarskej skoly v Brezne

Obcania Brezna a Horehronia sa snazia zachranit chatrajuci areal Strednej polnohospodarskej skoly v Brezne. Povazujem preto za potrebne oboznamit vsetkych privrzencov s historiou skoly.

Co pre nas skola znamena? Absolventi skoly, profesorsky zbor sa zapisali do dejin Brezna, Horehronia velkymi pismenami, co ovplyvnilo zivot na celom Slovensku.
Madarska vlada na podnet zastupcov Brezna dala suhlas na zriadenie Rolnickej skoly v Brezne. Pri svojom rozhodnuti vychadzala z priaznivych podmienok pre polnohospodarstvo, chov dobytka a oviec. Mesto poskytlo na vystavbu skoly a skolskeho majetku podu a drevo. Vyucovat sa zacalo v prizemnej budove skoly v skolskom roku 1895 - 1896. Bola to najstarsia polnohospodarska skola na Slovensku. Jej vyznam dokazuje i to, ze za byvaleho Rakusko - Uhorska chodili sa sem ucit dobytkarstvu, syrarstvu polnohospodarski adepti z Ciech, Moravy i zo Svajciarska. Bochnikove syry sa vyrabali vo vlastnej mliekarni. Podla spomienok byvalych profesorov Ing. Hajsmana, Ing. Mazla, ktori na koci v nedelu cestovali a prednasali po celom Horehroni, v rokoch 1920 a 1921 bola urobena na povodnej skole nadstavba. V roku 1926 v skole zriadili vyskumnu polnohospodarsku stanicu zameranu na meteorologicke a fenologicke pozorovanie s posobnostou pre cele Slovensko. Stanica bola vybavena pristrojmi ako druha meteorologicka stanica po bratislavskej meteorologickej stanici. Pre areal skolskeho majetku elektricku energiu vyrabala vlastna vodna elektraren.
V juli roku 1944 je areal zapisany do dejin slovenskeho naroda v Slovenskom narodnom povstani. V budove Rolnickej skoly v Brezne na prikaz velitela posadky Sekurisa zriadili sklad zbrani a streliva. Bola to prva povstalecka skola. Dvadsiateho siesteho augusta 1944 Brezno uz bolo prve povstalecke mesto, cetnictvo, vojenska posadka presla na stranu povstalcov. Vojaci a horehronski partizani skupiny Jegorova v prestrelke s nemeckym gestapom 29. augusta 1944 oslobodili Bansku Bystricu.
Skolsky majetok pozostaval z vnutorneho hospodarstva, holneho hospodarstva - Benusska, Jasienok a Leniva, v Babinci zahrnala polnohospodarska poda 109,29 kat. jutar, ktore skola prenajimala od priehybinskeho hospodarstva. Po dozneni vystrelov druhej svetovej vojny do skolskych priestorov nastupil novy pracovny elan. V praci pokracovala meteorologicka stanica, skusali sa nove odrody zemiakov a inych rastlin. Pracovala pripustacia stanica plemennych zrebcov. V roku 1951 zacala pracovat insiminacna stanica za vedenia MVDr. Juliusa Jorcika.
Na vyucovanie studentov sluzil skolsky majetok, sklenik, ovocinarska skolka, ovocny sad, arboretum skolskeho parku, botanicka zahrada, vcelnica a rybniky plne pstruhov.
Cinnost skoly je naviazana na pracu Vyskumneho ustavu vo Viglasi, Nitre. Robilo sa fenologicke pozorovanie pre Ustredny a skusobny ustav v Bratislave. Na hydinarskej farme sa slachtila oravka zlta pre Vyskumny ustav v Ivanke pri Dunaji. Pracovala tu vcelarska vahova a pozorovacia stanica pre Vyskumny ustav v Liptovskom Hradku, v chove oviec spolupracovala pri zuslachtovani valasky s Vysokou skolou polnohospodarskou v Nitre.
Za vyse osemdesiatrocnu cinnost skola vychovala vela polnohospodarskych odbornikov pre cele Slovensko v dennom, dialkovom a externom studiu. Absolventi skoly posobia v roznych polnohospodarskych podnikoch, druzstvach, vyskumnych ustavoch, plemenarskych podnikoch, veterinarnej sluzbe, okresnych a miestnych uradoch. Mnohi pokracovali v studiu na vysokych skolach, vysokej polnohospodarskej skole, veterinarnej vysokej skole, pedagogickej skole. Skola sa moze pochvalit i vyznamnymi osobnostami: akademik prof. Ing. Dusan Zachar, Prof. Ing. Halaj, Prof. Dr. Petransky, Doc. Ing. Buchta, Ing. Turna, MVDr. Balaz a radom polnohospodarskych inzinierov, ktori pracuju po celom Slovensku a dosahuju vynikajuce vysledky.
Studenti skoly vykonavali prax po polnohospodarskych podnikoch a mali dobre meno s dobrou pracovnou moralkou. Pomahali pri zbere urody v Brezne, Jaseni, Zavadke nad Hronom, Podbrezovej a inde. Trvalou pamiatkou pre Brezno ostala vysadba zelene, parku na nabrezi pri velkej zeleznicnej stanici, Svermovej ulici a urobenie jednej tretiny travnika noveho futbaloveho ihriska.
Ciernymi pismenami do historie skoly sa zapisali v roku 1969 neznali minulosti a prace skoly pracovnici Krajskeho narodneho vyboru v Banskej Bystrici, ktori dali nacierno postavit Strednu skolu v Brezne so sidlom v Banskej Bystrici. Tento nezodpovedny, neodborny pristup musel riesit Ustredny vybor Komunistickej strany Slovenska v Bratislave, ustredny tajomnik Graca, Pepich a veduci odborneho skolstva v Bratislave Vozar. Skola bola ponechana v Brezne s tym, ze bolo zriadene ustredne kurenie do vsetkych budov, vymenili sa okna, dvere a podlaha. Do novej skolskej budovy v Banskej Bystrici sa prestahovalo Vojenske gymnazium z Bratislavy.
V roku 1974 veduci pracovnici skolstva z Krajskeho uradu v Banskej Bystrici dali postavit novu skolsku budovu vo Zvolene, aby tam v roku 1977 prestahovali Strednu polnohospodarsku skolu z Brezna. Nezodpovedni pracovnici potom presli ucit do Zvolena, aby mali lepsiu dochadzku z Banskej Bystrice.
Jedenast rokov po neznej revolucii niet zodpovedneho pracovnika v Krajskom urade v Banskej Bystrici, aby tuto neodbornu chybu totalitneho zriadenia napravil. Nevedia, ze narod, ktory nema svoju historiu, nie je kulturnym narodom.
Sucasne socialne pomery na Horehroni, kde je vysse 20- percentna nezamestnanost, co postihuje vysse 7000 nezamestnanych, nedovoluje studovat vo vzdialenom Zvolene, preto sa pravom domahaju vratit Strednu polnohospodarsku skolu do Brezna, kde je o studium velky zaujem. Veria, ze ich ziadost sa splni. Trvame na vrateni skoly do Brezna na Banisko.

Dusan Klinec

h0049b.jpg (13934 bytes)Text pod snimku:

So zaujimavym divadelnym predstavenim plnym humoru a smiechu prisli v stredu 29. novembra do Brezna herci Divadla klauniky z Brna. Pod rezijnou taktovkou Boleslava Polivku sa predstavili v hre Don Quijote de la Ancha, ktorej premiera sa konala 4. marca 1988 v Brne. Odvtedy ich uz videli divaci v Rusku, na Ukrajine, v Kazachstane, v Polsku, v Rakusku, vo Svajciarsku a zaujali aj na Slovensku.

Snimka: Viktor Sajgalik

 

Strieborne Sumiacanky

"Tak uz sme dostali strieborne medaily", radostnym hlasom mi povedala kolegyna Mgr. Marta Boselova, ktora si spolu s Elenou Chamkovou za 22-nasobne darovanie krvi v Brezne prevzala striebornu Janskeho plaketu.
V historii Sumiaca su to prve zeny, ktore dostali toto vyznamenanie. Zacali sme spominat a vyslo nam, ze zo Sumiacanov ziskal striebornu Janskeho plaketu Jozef Durco, ktory daroval krv uz tridsatjedenkrat, Jozef Melo dvadsatkrat, Jan Margeta dvadsatjedenkrat, Slavomir Kuka tridsatstyrikrat, Vladimir Cupka dvadsatosemkrat. Do historie darovania krvi sa vsak zapisali aj "zlati Sumiacania". Ondrej Margeta daroval krv styridsatstyrikrat, Pavol Margeta styridsatkrat. Nositelmi brnzovej Janskeho plakety su Jaroslav Povolny, Simon Lapin (po patnastkrat), Anna Vojtkova a Anna Kamzikova z Cervenej Skaly, Martin Karoly, Juraj Misecka (po jedenastkrat), Vladimir Pandula, Pavol Rybar, Stano Molent, Jozef Kysucky, Jan Jankov, Ladislav Volent (po desatkrat).
Summa summarum dvadsat obcanov Sumiaca a Cervenej Skaly darovalo krv 396-krat, co je dovedna 198 litrov. Byvali casy, ked Telgartcania so Sumiacanmi spolocne objednanym autobusom cestovali do Brezna darovat krv a Obecny urad v Sumiaci pripravil cestnym darcom slavnostny obed. Hlavnymi organizatorkami darcovstva krvi boli zdravotna sestra Julia Forusova a predsednicka miestneho odboru Cerveneho kriza Elena Pollakova.
Obvodny lekar Roman Lysina si vysoko ceni tento humanny cin. Ludi, ktori daruju to najvzacnejsie, si velmi vazi a pri navsteve zdravotneho strediska ich uprednostnuje. Potesil sa sprave, ze s financnym prispenim banskobystrickej nadacie Ekopolis pripravujeme zaramovanie fotografii vsetkych nositelov Janskeho plakety dvojmo (jeden obraz bude na dostojnom mieste ako vzor buducim generaciam a druhy v cakarni miestneho zdravotneho strediska).
Nuz, vdaka vam darcovia, aj tym, ktori darovali krv pat az sedemkrat. Snazte sa, aby ste sa aj vy cim skor stali nositelmi Janskeho plakety.

Vladimir Cupka


STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT