Magdalena Kovacikova, Brezno:

- Ja som zatazena na kozmetiku, takze mna najskor oslovi takato reklama. Moje skusenosti su viac-menej dobre. Niekedy zavazi reklama, niekedy si sama kupim a vyskusam a vtedy rozhoduju moje skusenosti.V sucasnosti je vela reklamnych plagatov ponukajucich zlacnene vyrobky, tie ma az tak neovplyvnuju.

Ludmila Pardupova, dietna sestra, Podbrezova:

- Niektora reklama ma naozaj zaujme a vyrobok, ktory propaguje, si kupim. Myslim si, ze ten vyrobok je na prvykrat kvalitnejsi, ako ked si ho kupim potom o rok o dva, trebars zubnu pastu. Neviem preco, ale tak sa mi zda.

Milan Stachura, dochodca, Pohronska Polhora:

- Nieco sme si kupili a doplatili sme na to. Manzelka si v jednej reklamnej kancelarii objednala tlakomer, po siestich mesiacoch sme ho pokazeny vratili. Na reklamaciu neodpovedali a namiesto tlakomera nam poslali rucny mixer. Takze my, hlavne manzelka, nemame dobre skusenosti s reklamou.

Alena Vlckova, poistovaci poradca, Pohronska Polhora:

- Ja sa o reklamu velmi netrapim, lebo mnohe sa opakuju tak casto, ze sa mi to nepaci a lezie mi to na nervy. Velakrat od televizora radsej odidem. Niektore reklamy su velmi pekne, citlive, ale menej je velakrat viac. Zatial ma reklama este nezlakala. Myslim si, ze tovar, ktory je kvalitny a dobry, reklamu vobec nepotrebuje.

Anna Ocelova, zdravotna sestra, Zavadka nad Hronom:

- Viete co, neviem, vacsinou nekupujem podla reklamy. Kupujem len to, co potrebujem, nie to, co davaju v reklame. Myslim si, ze hlavne televizne reklamy nevplyvaju dobre na deti. Mozno je reklama v niecom dobra, ale v niecom tazko pomoze, aspon detom nie.

Stefan Macula, invalidny dochodca, Myto pod Dumbierom:

- Neviem vam povedat, ale podla mna je reklama zbytocna, lebo to, co predavaju podomovi obchodnici, nestoji za nic. Ja reklamu neuznavam. Ja kupujem na zaklade svojich skusenosti, pretoze ich mam dost. Myslim si, ze viacej zalezi na kvalite ako na kadejakych vyrobkoch, ktore za nic nestoja.

Dakujeme...

Aj tymto sposobom chceme vyjadrit vdaku primarovi, doktorom a sestrickam z oddelenia urazovej chirurgie breznianskej nemocnice za ich obetavu a dobru pracu. Zaroven im prajeme pevne zdravie, mudrost pri praci a dobre srdce.

Manzelia Turanski

Fasiangove pele-mele
Inspiracie z Predajnej

Ako zvyknete travit fasiangove obdobie? Patrite k tym, ktori si ho bez plesov nevedia ani predstavit? Alebo vravite, ze take cosi nie je nic pre vas a ze ste radsej doma? To predsa vobec neprekaza! Nechajte sa inspirovat fasiangovym maskarnym balom v Predajnej.
Najprv sa vratme do minulosti, kedy v nasej obci byvali chyrecne maskarne baly U Bellu, kde cela dedina zila touto udalostou. Boli to pekne a vesele casy. Tuto tradiciu sme znovu obnovili pod zastitou starostky Ing. T. Contafalskej a kulturnej komisie pri obecnom zastupitelstve usporiadanim I. rocnika maskarneho balu 16. februara v spolocenskom dome v Predajnej. Masky svojim dovtipom vzbudili pozornost vsetkych pritomnych a tie najlepsie boli odmenene. Spestrili ho sutaze a srdieckovy tanec. O dobru naladu a humorne slovo sa postaral "didzej" Lubos. Okrem dobrej nalady, vyborneho jedla, tomboly bolo aj polnocne prekvapenie v podobe ohnostroja. Maskarny bal okrem zabavy splnil aj iny ucel - plesajuci dobrovolne prispeli na podporu detskeho folklorneho suboru Bocianik.
O tom, ze to bola vydarena akcia, svedci fakt, ze trvala od dvadsiatej do osmej hodiny rannej. Dobra vola a nadsenie organizatorov dokaze zdruzit ludi aj za malo penazi. Zabavychtivi ludia si prisli na svoje.
V sobotu 17. februara fasiangy pokracovali detskym karnevalom v biblickom duchu, ktory zorganizoval miestny farar otec Gregor a kaplan otec Piotr. Deti sa predstavili v roznych biblickych postavach ako sv. Veronika, Panna Maria, anjeli, Traja krali, pastieri... Najlepsie masky ocenili hodnotnymi vecnymi cenami, nechybala dobra muzika, tradicne fasiangove obcerstvenie a tombola.

...

Popoludnie v klube dochodcov

Patnasteho februara v priestoroch klubu dochodcov pripravilo vedenie klubu fasiangove odpoludnie pre sedemdesiatpat dochodcov. Pozvanie prijal aj primator mesta Ing. Vladimir Fasko, prednosta mestskeho uradu Ing. Jan Medved a veduca socialneho oddelenia Elena Kovacova. Pri vybornych typickych fasiangovych pampusikoch, kde nechybala ani tombola a cena primatora a prednostu, si vsetci zaspievali, zatancovali a bavili sa. O dobru naladu sa postaral Jozef Ambroz zo skupiny ZBM a Stanislav Kester hrou na harmonike. Bolo to mile stretnutie, na ktore budu dlho spominat. Pri tejto prilezitosti sa chceme podakovat za vyhotovenie reklamnej tabule pre klub dochodcov.

A. Stanislavova

...

Prisli opat krasne chvile

ked sny su dlhe ako mile. Najprv snicek. Lienka, pirat, kuzelnik, macicka ci psik. Vodnik, zabka, striga, ba i daka myska siva - tym chcem byt! Potom dnicek. Co urobia moji mili, ktorych lubim a mam rad? Moje sny mi splnia iste ako tolkokrat. Ked vymenia sen za bal, vola sa to karneval.
Za nezistnej pomoci rodicov, starych rodicov a kolektivu Materskej skoly na Nalepkovej 50 deti opat prezili jeden krasny karnevalovy sen.
Deti a kolektiv v uplynulych dnoch potesil pekny a ucelny dar - ucebna pomocka, ktoru od predsedu MO SNS v Brezne a poslanca NR SR Dusana Svantnera osobne prevzala riaditelka Viera Pinkova.
Dakujeme.

D. Lestakova

...

Chvilka krasnych masiek

Fasiangy, fasiangy, fasiangove casy sme prezivali v nasej Materskej skole na Ulici M. Benku 1 (stary Mazornik) v piatok 23. februara. Deti sa nevedeli dockat, kedy pride chvila krasnych masiek. Sikovne mamicky premenili, svoje ratolesti na vily, vodnikov, carodejnikov, zvieratka a tanecnice. Prisli sa na nas pozriet rodicia, ale aj stare mamy, ktore svojich najmensich povzbudzovali. A ze v com? No predsa v sutazivych hrach, za ktore dostali sladku odmenu. Mamicky napiekli vonave pampusiky, uvarili bylinkovy caj a priniesli rozne maskrty. Santenie deti pri hudbe nemalo konca-kraja. Este dlho budu spominat na tento krasny den.

Anna Telkova

...

Fasiangovy marias

Myslienka Dusana Janasa zo Zavadky nad Hronom usporiadat na fasiangy nieco netradicne sa uchytila. Fasiangovy marias o majstra obce, hoci to bol iba nulty rocnik, sa predsa vydaril. Obavy o zaujem sa vytratili az rano pred zaciatkom. V utulnom - komornom prostredi Espresa pod vlekom najviac hracskeho kumstu preukazal Ing. Jozef Hruska, ktory sa stal neoficialnym majstrom obce, za nim skoncili Jan Hruska a Jan Kvoriak. Prvi traja dostali vkusne diplomy a skromnu financnu cenu. Na zaver sa vsetci ucastnici dohodli, ze v buducnosti budu v zacatom turnaji pokracovat.

Mgr. Frantisek Babnic

Zobudme sa!

Ludstvo si uvedomi, aky poklad je ciste zivotne prostredie, cisty vzduch, zdrava fauna i flora iba vtedy, ked ju definitivne strati. S hrozou som zistil, ze na Slovensku tento problem skoncil na deviatom mieste v prieskumoch verejnej mienky. Taka degradacia ludskeho myslenia sa neda vobec pochopit. Bez prirody a jej uz prisnych zakonov nemozu sa cloveku ani naznakom splnit tie predpoklady. Stastny a plnohodnotny zivot na tejto Zemi. Prilis to prehliadame a prilis materializujeme. Ked vsak ochorieme, hladame lekarsku pomoc. Ale k najvacsiemu lekarovi - bozej prirode - sa spravame odsudeniahodne a macossky. Ucta k ludom, ktori v pote tvare chrania prirodu, ctia si bozie a prirodne zakony na Slovensku, sa nenosi. Urady s nazvom ochrany tiez nerobia to, co robit maju.
Niekedy si clovek mysli, ze spime ako v povestnom rozpravkovom kralovstve. Ked sa zobudime, bude uz neskoro. Uvedomi si clovek, pan tvorstva, ze nie plne brucho, ale ciste zivotne prostredie mu bude diktovat jeho zotrvanie na planete Zem?

Milan Kovacik

Potrebujeme ju ako sol a chlieb

Uprimne dakujem Pavlovi Datkovi, ze mi v clanku s nazvom Nielen v oktobri, najlepsie kazdy den z c. 8 prehovoril zo srdca. Skutocne symbioza deti so starsimi ludmi je dolezita, nezanedbatelna a potrebna ako sol a chlieb, resp. ako medzigeneracna, rodinna sudrznost, stafeta. Rodina je zakladna bunka zivota. Pokial bude rodiny spajat silne rodinne puto, Slovaci nezahynu ako krasny, hrdy a statocny narod v strede Europy.
Moji rodicia si vlani pripomenuli 50. vyrocie sobasa. Pri takomto nevsednom zivotnom jubileu sa stretne cela pocetna rodina, blizki, znami. Je to nadherny rodinny sviatok, prichadzaju surodenci so svojimi rodinkami, deti, vnucata, pravnucence, vzacni priatelia. Najmladsia dcera sa takto prihovorila svojim rodicom: ,,Prisli sme sem do rodneho domu. Vy, nasi drahi rodicia, ste tu prezili detstvo, mladost. A aj my, vase deti, sme tu travievali prijemne a vesele chvile. Zavitali sme pod strechu tohto starorodicovskeho a rodicovskeho domu z celeho Slovenska i zo zahranicia. Priviedol nas sem dnes hlas nasho srdca... Ked maju ludia chut stretavat sa, hoci ich delia stovky kilometrov, kym si maju co povedat, dokazu sa pocuvat, podelit sa o svoje radosti i starosti - to su najkrajsie navraty k sebe... Nas rodinny "radostrom" ma v erbe zdedene vlastnosti: pracovitost, uprimnost, mudrost, laskavost. Bude na nas a nasich detoch ako naplnime a ako dalej ponesieme toto velke duchovne dedicstvo v nepretrzitej retazi nasich generacii.
Drahi rodicia, vas spolocny zivot bol a je krasny, no nebol bezproblemovy, ale vzdy - cestny. Teraz v tejto slavnostnej chvili stojime tu pred vami, aby sme vam zo srdca mohli vyslovit nase velke a uprimne dakujeme. Za vsetko. Za vasu celozivotnu lasku, obetavost, huzevnatost, skromnost, cestnost.
Zakladny pilier ucty k rodicom vystihuje myslienka: ,,Z celeho srdca cti svojho otca, na matkine bolesti nezabudaj, pamataj, ze im dakujes za svoje bytie, co im mozes dat za to, co ti dali?"
Kvety, srdecne slova, slzy dojatia a nad celou zidenou rodinou bolo citit v kazdej vete, v kazdom geste - lasku, ktora dodava silu zit, pracovat, snivat a rozdavat zo svojej zivotnej energie, dobra.

Ing. Irena Helcova

Reakcie na ,,Reakciu na clanok..."

Neda mi nereagovat na clanok v Horehroni cislo 8, v ktorom autor vyjadruje tolku podporu ,,zmedzinarodnovaniu sa" slovenskej mladeze a jej vyssiemu vyvojovemu stadiu - amerikanizacii. Skutocne sa tomuto trendu nevyhneme.
V tomto procese totiz velku ulohu zohravaju aj nase masovokomunikacne prostriedky, ktore nas nevtieravou formou a celkom prirodzene a nenasilne ucia anglicky jazyk. Je to vyborna metoda hlavne pre starsich, ktorym sa uz akosi nechce navstevovat jazykove kurzy. Predsa je pohodlnejsie pocuvat rozhlas, ci sledovat televiziu so slovnikom v ruke, dokonca bez lektora a poplatku. Vdaka tymto ,,kurzom" mnohi ludia bezne rozumeju, napriklad takymto oznamom: ,,V tomto ticri ste videli tinedzerov, ktori po kastingu sa stali lait motivom relacie." Alebo: ,,Zajtra uvedieme triler o impicmente prezidenta, ktory prisiel o svoj imidz."
Paci sa mi tiez, ked Jano Mica zo Zahoria odide do Ameriky a vrati sa ako John Mica (citaj Dzon Maik).
Teda nemajme ziadne obavy, ze v tejto casti procesu integracie s europskymi a svetovymi strukturami zaostavame. Ja si myslim, ze v tomto sme na cele.
P. S. Anglicke vyrazy som umyselne poslovencil.

Mgr. Jozef Friedel

...

Vazena pani Helcova, Stur, ako sa na neho odvolavate, sa zaiste uz niekolkokrat v hrobe obratil. Lebo vzdy hlasal slobodu, no Slovak ju zamenil za totalitnu komunisticku neslobodu s jej hroznymi krvavymi nasledkami. To bola prva a najvacsia deformacia narodneho zivota. Neprekazalo nam, bolo vsetko, ale za ake strasne obete. Kolabujuci narod si svoju vinu ponesie po cely zivot. Pytal sa niekto obcana, ci chce roztrhnutie Cesko - Slovenska. Statu, v ktorom sa vacsina narodila. Od narodneho statu je blizsie k totalite, rasizmu a nacionalizmu. To chceme? Prejdime sa i dnes po slovenskej krajine. Moskovska, Tulska, Voronezska, Makarenkova, Micurinova, Zapotockeho, Gottwaldova, Leninova, Fucikova. Nie je to degradacia slovenskeho naroda? Tohto sme sa nezbavili a nas trapi yes, no coment ci piknik. Vacsinou je to bezalkoholova party, co by Slovakovi len prospelo. Dalej pisete, ze Slovakov caka posedenie o vode a suchej korke. Moze byt! Ale na vine nebude amerikanizacia, ale slovenske povedomie. Na Slovensku strach o zivotne prostredie je na deviatom mieste v trapeni. Ci ste videli, aby sa chlieb kradol, Slovak vzdy radsej palene ci cigarku uchmatol. Uistujem vas a co aj na kraj sveta pojdem, vsade hrdo poviem Slovak som a Slovakom zostanem. Len vtedy sa priznam vsak, ked Slovensko bude demokraticky a pravny stat. To prajem mladym ludom, zmedzinarodnujte sa viac a viac. Nezaspite patdesiat rokov ako my! Tak sa vyhnete totalite, rasizmu a nacionalizmu.

Milan Kovacik

Este raz o triedeni odpadu

Vazeny pan Ing. T. Gabon, vasa odpoved v Horehroni c. 9 panovi O. Morongovi a nam dalsim obyvatelom Brezna je urcite zaujimava, ale pre nas obyvatelov neuspokojiva.
Predsa nam nechcete tvrdit, ze nejakym pokladnicnym blockom z obchodu (kolkokrat ho necham tam) alebo flastickou z liekov (hoci su uz vacsinou balene v tvrdom obale) naplnime kazde dva tyzdne vrecia!
A este tie handry na dlazku, kolko ich asi spotrebujete vo vasej domacnosti, kolko sa ich znehodnoti riadenim vasej administrativnej budovy? Teda zvazte, ci sa kvoli takej ,,hrbe" oplati poslat kazde dva tyzdne dvoch zavoznikov, vodica a aviu!
Ak to nebolo ekonomicky domyslene (z vasej strany), tak prosim vas nehadzte naklady spojene s touto akciou na plecia obcanov mesta, ale si ich znasajte sami.
Vazim si kazdu pracu (pracoval som ako robotnik 42 rokov), chapem a ocenujem snahu a zmysel technickych sluzieb v tomto smere, ale nebolo by rozumnejsie a ekonomicky vyhodnejsie odnasat raz za 1 - 2 mesiace? Najma z ulice, kde je odhadom asi 80 - 90% dochodcov.
A este jedna malickost: separovany som dal asi triktrat, vnucatam do skoly 60 kg papiera, na charitu tri vrecia textilu. Je to malo alebo vela?