Nieco vzal, nieco da

- Odpovedat na otazku, co dal a co vzal Hroncu rok 2000 nie je jednoduche. Problemy, ktore v roku 2000 vznikli, zapricinil hlavne nedostatok financnych prostriedkov. Okrem dlznikov - danovych poplatnikov, svoju povinnost si voci obci nesplnil ani stat, pretoze podielove dane neboli vyplatene v predpokladanej vyske. Nenaplnena prijmova cast rozpoctu obce je dosledkom skutocnosti, ze narastli aj pohladavky. Okrem tychto problemov nam vznikli dalsie, ked v priebehu roka obecny urad dvakrat vykradli, odcudzili nam pocitace, telefony, vznikla skoda na obecnom zariadeni. Aj napriek nepriaznivej financnej situacii snazili sme sa zabezpecit riadny chod obce. Dolezitymi boli plynofikacia a stavba domu smutku, v ramci dobrej spoluprace obce a firmy, ktora plynofikaciu realizovala, podarilo sa nam v roku 2000 prvu etapu ukoncit. V zavere roka prebehli rokovania o dalsej plynofikacii a spracovany bol aj projekt na tuto akciu. Dom smutku, ktory v nasej obci chybal, je od oktobra 2000 sprevadzkovany. Obecne zastupitelstvo na svojom zasadnuti rozhodlo o vyhlaseni zbierky na dom smutku. Obcania prispeli sumou 26 000 korun. Za tento prispevok vsetkym dakujem. Postupne podla financii bude doplnene interierove zariadenie. Aj nasa obec patri medzi tie, v ktorych je nezamestnanost vyssia ako 25 %. Pomoct dlhodobo nezamestnanym sme sa snazili v ramci verejnoprospesnych prac. Od augusta do decembra pracovalo pre obec osemnast obcanov. Ich cinnost bola zamerana na upravu verejnych priestranstiev, udrzbu obecneho majetku, pomahali aj pri realizacii plynofikacie a dobudovani domu smutku. Pracou tychto obcanov sa aspon na urcite obdobie podarilo zlepsit vzhlad obce. V sucasnosti pracuje na verejnoprospesnych pracach pre obec pat obcanov, v tomto roku planujeme zamestnat dalsich, ktori splnaju podmienky. Ani v minulom roku sme nezabudli na nase deti, pre ktore obec v spolupraci s kulturnou komisiou, komisiou pre sport a mladez a DPZ Hronec pripravila zaujimave podujatia. Dalsim podujatim bol sportovy den pri prilezitosti MDD.Slavneho sportovca, rodaka z Hronca si uz tradicne uctievame polmaratonom Sokolov Hronec, ktory sa uskutocnil aj v minulom roku. Koncom roku zasadal staly organizacny vybor, ktory zhodnotil predchadzajuci rocnik a rokuje o pripravach polmaratonu v tomto roku. Aj toto podujatie je ohrozene nedostatkom financnych prostriedkov. Sportovy zivot v obci zastupuje futbalovy oddiel, ktoremu sa v jesennej casti darilo, v celkovom bodovani skoncil na prvom mieste. Nezabudame ani na nasich dochodcov, ktori si pri prilezitosti mesiaca ucty k starsim posedeli pri dobrej hudbe, zatancovali a zaspievali. Co ocakavame od roku 2001? Zvysovanie cien za spotrebu elektrickej energie, vodu, telefony a ine poplatky opat nepriaznivo ovplyvni financnu situaciu, aj napriek nasej snahe nedari sa nam vymoct pohladavky, ktore su 4 miliony korun. Z realnych prijmov do obecnej pokladne sa budeme snazit zabezpecit riadny chod obce. Dolezitou akciou bude plynofikacia dalsej casti a rekonstrukcia vodovodu na Strednej ulici. Dakujem vsetkym poslancom obecneho zastupitelstva, clenom komisii, zastupcom sportoveho klubu, clenom DPZ, podnikatelom za ich pomoc pri organizovani kulturneho a sportoveho zivota v nasej obci. Verim, ze nasa dobra spolupraca bude pokracovat i nadalej a spolocne prekoname vsetky problemy, ktore so sebou prinasa sucasna doba.

Mozno ste sa uz s nim stretli, vysoky, stihly, dlhe vlasy vzadu zopnute a neodmyslitelna vlastnorucne vyrobena "janosikovska" taska. Mozno ste ho videli v televizii. Vlani sa totiz dr. Lukas Janoska objavil v Cudnej sou: "Bol som tam ako dedinsky clovek, ktory si zivotnu uroven prilepsuje zakladnym potencialom - poda, seno, zvierata, bylinky - ako kedysi. Okrem tejto prace je to aj duchovno, meditacia, viera, psychohygiena, kontakt s prirodou, ucta k pode, k urode."
Ale vratme sa na zaciatok. Pohorelcan Lukas Janoska vystudoval breznianske gymnazium: "Uz vtedy, ked ma videli behavat, si cela dolina ukazovala prstom na hlavu. Vrcholovo som sportoval a pamatali si ma ako tuknuteho. V nedelu som chodil 20 kilometrov z Pohorelej do Cervenej Skaly a spat. Robil som to zo strachu pred alkoholizmom, ale potom ma bez problemov prijali na fakultu do Bystrice a odtial pred imatrikulaciou som odisiel do Bratislavy. Na dialku som trenoval este pred Pribylincom s velkym trenerom Jurom Bencikom a dostal som sa az do reprezentacie Ceskoslovenska."
Skoncil telovychovu, ozenil sa o ostal zit v Petrzalke. Bol vychovavatelom, ucil na vysokej, na strednej skole, "sefoval" na sportovom gymnaziu. A potom to prislo. Manzelka ochorela, diagnoza - skleroza multiplex. Rozhodli sa pre navrat do Pohorelej, najskor byvali v prenajatej chalupe, neskor sa prestahovali do rodicovskeho domu. Lukas si nasiel miesto ucitelia v tunajsej skole, rok ucil na prvom stupni ako nekvalifikovany aj napriek pedagogickemu doktorskemu titulu a ked kolega telocvikar odisiel do dochodku, zobral to po nom. "Manzelka vystudovala stavebnu fakultu, tu najtazsiu specializaciu - konstrukcia dopravnych stavieb. Ninka bola ambiciozna, dobre lyzovala. ... Uz siesty rok je na voziku. Oklamala ju civilizacia. Jej choroba je nepreskumana a ja ju skumam z polohy duchovna. Je to narocne, ale tym, ze si ona mestianka postupne zvyka na dedinu, je to nadejne. Pobyt v prirode si pochvaluje, hovori - Ma to cosi do seba - ked ma vidi rucne kosit, zvazat, krmit, mame dve kozy, pat oviec a este jahniatka."
V Bratislave s priatelmi snivali o tom, ze raz sa vratia do prirody. Nikomu sa vsak nepodarilo popretrhavat puta a zmenit svoj zivot. Za Janoskovcov rozhodol osud. Ziju v lone prirody: "Som dost tvrdohlavy, mozno by som to urobil, ale len na dochodku. Snival som o prichode, mal som svoje predstavy. Teraz som tu a je to krajsie ako v predstavach. Ludia ma prijali. Pamatali si ma sice ako "tuknuteho", ale pamatali." O gazdovstvo sa stara sam, deti studuju, syn telovychovu v Bratislave a dcera na odbornej dievcenskej skole. Obaja sportuju, Lukas hra basketbal za SKP a Hanka volejbal za Zeleziarne Podbrezova. Ale aj hlava rodiny si zasportuje, v lete na bicykli, v zime poza humna na bezkach a este kadeco ine ...
"Netreba chodit na indonezske ostrovy, aj tu jesto roboty, zivot v tomto prostredi chapem ako misionarsku reholu. Stretavam sa s uzasnymi ludmi, ci je to uz na volejbale, nohejbale, stolnom tenise, mariasovom turnaji atd. Ked urobime akciu, polamu sa vsetky bariery. To iste plati o detoch.
Poznam starych aj prastarych otcov deti, s ich otcami som chodil do skoly. Poznam celu rodinnu anamnezu, co je v mestskych sidliskach uplne nezname, preto hovorim o takto vykonavanej ucitelskej praci na dedine ako o najpregnantnejsej. Na tomto staviam. V Petrzalke neboli take nadherne vyhlady, tu je to uzasne. Duchovno dediny je velmi specificka vec, o ktorej mestania vela nevedia. Myslim si, ze slovenske skoly su dost izolovane od zivota, a preto som sa pustil do preklenovania vzdialenych fenomenov - akademickej teorie a realneho bytia na dedine. Zaujalo ma integrovane tematicke vyucovanie, ktore je o hladani sa, o asimilacii s prostredim a o to sa usilujem." Ci sa mu to dari, o tom by mali rozpravat jeho zverenci - obnovene dedinske zvyky, svatenie vystroja pred lyziarskym vycvikom , sutaz o najuzitocnejsieho ziaka triedy, demokraticky zvolena triedna samosprava, resp. sudny tribunal - take su jeho predstavy o zdravom fungovani skoly, o spokojnom zivote cloveka.
Cas plynul, salky ostali prazdne a moje poznamky o cloveku z Cudnej sou dopisane.