Zo zasadnutia XI. snemu Unie miest Slovenska

Zaciatkom jula sa v Zrkadlovej sieni Primacialneho palaca v Bratislave konal XI. snem Unie miest Slovenska (UMS). Na zasadnuti sa zucastnilo vyse sto primatorov, starostov a dalsich zastupcov miesti a obci, regionalnych zdruzeni a dalsich zaujmovych a profesijnych asociacii prednostov, komunalnych ekonomov a hlavnych kontrolorov. Pozvanie prijali aj predstavitelia ustrednych organov, parlamentnych stran, domacich a zahranicnych nadacii i odbornych institucii, experti, sponzori, clenovia diplomatickeho zboru a dalsi cestni hostia.
Ucastnikov snemu privital a kratku informaciu o hlavnych cieloch rokovania uviedol prezident UMS a primator Bratislavy Jozef Moravcik. Delegati snemu prerokovali spravu o cinnosti Unie miest a obci SR a informaciu o sucasnom stave reformy verejnej spravy na Slovensku. Schvalili spravu o hospodareni UMS i navrh rozpoctu Unie pre rok 2001, spravu kontrolnej komisie, upravu stanov Unie i strategiu dalsieho postupu pri presadzovani reformy verejnej spravy ako aj vyzvu poslancom Narodnej rady Slovenskej republiky.
Hlavnou temou bola reforma verejnej spravy a bilancia cinnosti za predchadzajuce dvojrocne volebne obdobie. V diskusii zazneli aj vyhrady proti postupu ustrednych organov pri transformacii s.p. Vodarni a kanalizacii i priprave kompetencneho zakona. Pre nasledujuce dvojrocne obdobie volili prezidenta (opat bol zvoleny Jozef Moravcik), viceprezidentov a clenov prezidia a kontrolnej komisie. Snem ulozil prezidiu nadalej razantne presadzovat systemovu a komplexnu reformu verejnej spravy s dorazom na kompetencne vybavenie a financne zabezpecenie novych uloh, najma rozvinut siroku informacno-osvetovu kampan pre ziskanie co najsirsej podpory pre tieto ciele. Dalej ulozil pokracovat v presadzovani maximalnej casti samospravy na transformacii technickej, dopravnej infrastruktury a prirodzenych monopolov. Pozitivne zhodnotili aktivity a pristupy pri presadzovani a tvorbe koncepcie statnej bytovej politiky, bezpecnostnej politiky, romskej problematiky, ochrany a obnovy prirodneho a kulturneho dedicstva a miestneho a regionalneho rozvoja. Dlhodobym cielom je aj nadalej budovanie vnutornej struktury, zvysovanie ucinnosti internej a externej komunikacie a uplatnovanie aktivnej politiky vo vazbe na ulohy jednotlivych miest i zdruzenia v procese trasformacie spolocnosti i pri posilnovani pozicii v ramci programov a v strukturach Europskej unie.

Marian Minarovic,
generalny sekretar UMS

Program Radia Lumen

Pondelok - Piatok
00.00 - Pod vankus 01.00 Po - Fujarocka moja r. Ut - Stare, ale dobre r. St - Folkparada r. St - To naj r. Pi - Gospelparada r. 02.00 - Pod vankus 05.00 Ranne spojenie 09.00 - TIP-TOP 12.00 - Hudobny aperitiv 13.00 - TIP-TOP 16.00 Po - Stare ale dobre Ut - Folkparada St - Oldieparada St - Gospelparada Pi - Auto moto klub 17.30 - Infolumen 18.00 - Svata omsa - Emauzy 19.00 - Svetielko 20.00 - Infolumen 20.15 Po - Pocuvaj srdcom Ut - V modrom tieni St - Pohoda s klasikou St - Mince na dne fontan Pi - Hudobne navraty 21.00 - Radio Vatikan 21.15 Po - Studentske sapito Ut - Duchovny obzor St - My a oni St - Evanjelicky medialny program + Krestania vo svete Pi - UV hovor 22.30 - Hlas Ameriky 22.45 Po - Hudobne navraty r. Ut - Pocuvaj srdcom r. St - Dvere dokoran r. St - Svetlo nadeje r. Pi - UV hovor 23.45 Po-St - Pod vankus Pi - UV hovor 24.00 - Spravy

Sobota
00.00 - Pod vankus 01.00 - Auto moto klub r. 02.00 - Pod vankus 05.00 - Ranne spojenie 09.00 - Hodinka vasho stylu 10.00 - Sportklub 11.00 - Zaostrene 12.00 - Hudobny aperitiv 13.00 - TIP-TOP 16.00 - Piesne na zelanie 17.30 - Infolumen 18.00 - Svata omsa - Emauzy 19.00 - Svetielko 20.00 - Infolumen 20.15 - Ruzenec pre Slovensko 21.00 - Radio Vatikan 21.15 - Od ucha k duchu 22.30 - Hlas Ameriky 22.45 - Od ucha k duchu 24.00 - Spravy

Nedela
00.00 - Pod vankus 01.00 - Pohoda s klasikou r. 02.00 - Pod vankus 05.00 - Ranne spojenie 08.00 - Detsky Tip-top 10.00 - Svetlo nadeje 11.00 - Fujarocka moja 12.00 - Hudobny aperitiv 13.00 - Literarna kaviaren 15.00 - Dvere dokoran 16.00 - Piesne na zelanie 17.30 - Infolumen 18.00 - Svata omsa 19.00 - Svetielko 20.00 - Infolumen 20.15 - Krestanske noviny 21.00 - Radio Vatikan 21.15 - Nas host vas host 22.30 - Hlas Ameriky 22.45 - Mince na dne fontan r. 23.45 - Pod vankus 24.00 - Spravy
Zamyslenia: 5.45, 6.30, 8.30, 12.00, 15.14
Kratke spravy: 7.00, 8.00, 9.00, 10.00, 11.00, 13.00, 15.00, 24.00
r. - repriza

Rozpis pohotovostnych lekarenskych sluzieb v Brezne na august

 Lekaren, ktora ma pohotovostnu sluzbu, musi byt zretelne oznacena. Povinnostou kazdej lekarne je vyvesit rozpis svojich pohotovostnych sluzieb na viditelnom mieste. Lekarenska pohotovostna sluzba trva do 22. hodiny.

Mam syna v skolskom veku. Vzdy som sa ho snazila vychovavat k ucte a slusnosti. Uz dlhsiu dobu u neho pozorujem agresivne spravanie. Na moje otazky neodpoveda, iba dvrkne. Kde som spravila chybu? Zn. Spravanie.
Su drze, neslusne sa spravaju, odvravaju...! Takto sme si zvykli charakterizovat spravanie nasich deti. Preco su take? Skusme si najprv opatrne odpovedat na otazku: Aki sme my dospeli, ako sa spravame k detom? Pre dieta su uz odmalicka najucinnejsim vzorom dospeli. Pravdaze, predovsetkym rodicia, ucitelia, vychovavatelia. No aspon trochu zodpovednosti za vychovu deti by mali citit aj ostatni, susedia, okoloiduci, spolucestujuci..., ktorych spravanie medzi sebou, ale najma voci detom casto vobec nie je prikladne. Ano, mozno to suvisi s tym, ze nemame dost casu. A ak sa predsa len najde, tak zas nemame trpezlivost. Potom sa vsak moze stat, ze si ho budeme musiet najst - ked uz prihara, ked sa uz objavia dosledky nasej ,,zaneprazdnenosti" v podobe neziaduceho spravania deti. Odmietave postoje voci dospelym, starsim ludom, odvravanie, nedovera, neucta... Snaha o napravu ma vsak mensiu sancu na uspech ako dosledna vychova.
Pozorovala som nedavno deti na nasom sidlisku. Vacsinou sa prehanaju po rozkopanych miestach, v betonovych kvadroch si hladaju bunkre. Behat po travniku maju zakazane, preliezacky su pokazene, pieskoviska nema kto naplnit pieskom. Zopar deti sa teda ponevieralo okolo domu. Zaujala ich kopa tehal, ktora uz roky stoji na dvore. Podporila som napad deti postavit si z nich vojenske opevnenie. Niekolko chlapcov prinieslo z domu figurky indianov, vojakov, ini zase stromceky z akejsi stavebnice. Rozdelili si ulohy a ako dospeli sa radili o pravidlach hry. S nadsenim sa do nej pustili. Netrvala vsak dlho a ani som sa im necudovala. V priebehu polhodiny totiz museli s ,,respektom" pocuvat iba same zakazy, prikazy dospelych, casto aj hrube poznamky. No, to tu ale vyzera! Kto vam dovolil rozhadzovat tie tehly? Zmiznite odtialto, lebo vam usi vytrham...! Ani jeden sa pri chlapcoch nezastavil so zaujmom o ich hru, ani jeden neocenil ich originalny napad, ani jeden nemal na to cas a trpezlivost... Za viacerymi poznamkami dospelych bolo citit len ich nezaujem a neuctu voci detom, ich svetu. Akym pravom? Zial, asi nie pravom mudrejsieho, skusenejsieho, lebo na ich spravani nebolo nic mudre. Uplatnovali pravo silnejsieho.
Podobnych prikladov necitlivosti dospelych mozeme najst vela. Skusme sa napriklad vzit do duse maleho dievcatka, mozno prvacky, ktora pocas veseleho rozhovoru s kamaratkou hompala nozkami na sedadle v trolejbuse. Obcas nechtiac kopla do spolucestujucej tety. Tato sa na nic netusiace dievcatko osopila - co si slepa, nevidis, ze mi spinis pancuchy?!
Vynuteny respekt, poslusnost deti nas neraz mylne vedie k spokojnosti s nasimi vychovnymi pristupmi. Mali by sme, naopak, viest deti k prirodzenej ucte k dospelym. Tak, aby sa stala trvalou crtou ich charakteru. Ale to znamena, ze my sami sa musime takto spravat voci sebe a pravdaze aj voci detom. Ako rozumnejsi a skusenejsi, nielen ako silnejsi..