V risi vecneho ladu a snehu
V dnoch od 3. do 25. augusta Dusan Luptak, Jaroslav
Luptak a Martin Kolaj z horolezeckeho klubu ZP Sport a. s. Podbrezova podnikli expediciu
na Kaukaz. O tom, ako zdolavali najvyssi stit Elbrus a okolite stity, hovori Dusan Luptak:
- V piatok 3.
augusta sme sa so stokilogramovou batozinou vydali na patdnovu cestu vlakom a autobusom
cez Cesko, Polsko, Bielorusko a Rusko do cielovej stanice kempu Elbrus v doline Adyl-Su na
Kaukaze. Pocas prechodu cez tuto krajinu nas niekolkokrat zastavila policia, ktora sa
starala o nasu bezpecnost. Cesta Ruskom je uzasna, clovek tu zazije azda vsetko. V utorok
sme konecne dorazili do Baksanu, maleho mestecka, od ktoreho sa tiahne 110 kilometrov dlha
dolina rovnakeho nazvu. Po niekolkych kontrolach sme vyrazili strmym ubocim ponad
rozvodnenu rieku a vecer prichadzame do tabora. Rano sa presuvame pod stit Cebet (3440 m),
prvy aklimatizacny kopec, na ktorom si rozhybeme opuchnute clenky a kolena po patdnovom
sedeni v autobuse. Je super pocasie. Po lahkom vystupe s prevysenim 1500 metrov sa
vraciame do tabora. Zajtra nas caka vystup na 3805 metrov vysoky Gumaci. Lahky vystup
ladovcoveho charakteru s lezenim do tretieho stupna obtiaznosti. Rano sa vydavame dolinou
na turu: smer Zeleny Gostinec. Je to tabor vo vyske 2700 metrov, z ktoreho sa vyraza na
okolite stity. V noci vyrazame cez ladovec na sedlo, odkial lezieme rozlamanym pilierom na
vrchol. Po peknom vystupe sa presuvame do tabora Elbrus, oddychujeme, balime stan,
vystroj, jedlo a pripravujeme sa na zajtrajsi vystup na Elbrus. V nedelu sa vyvazame
lanovkou do vysky 3800 metrov, odkial vystupujeme k byvalej chate Prijut 11 (4200 m).
Rozkladame stan a vybiehame na aklimatizacku aspon do vysky 4700 metrov. Cas nas suri,
fotografujeme zapad slnka a schadzame dolu. Spat sa velmi neda, v noci o druhej vyrazame
pri malom svetle celovky na vrchol. Obloha je posiata hviezdami, pocasie zatial vychadza.
Uz vidno vychod slnka, sme vo vyske asi 5200 metrov, teplomer ukazuje minus desat stupnov
Celzia. Za "chvilu" tazkopadnej chodze sme v sedle. Tazsie sa dycha, pri
chodniku "lezia" sem-tam nejaki turisti - horolezci, ktori presvihli tempo,
alebo sa vracaju opitou chodzou dolu. My sme nahodili pomalsie tempo, takze sme sa vyhli
problemom. Bolenie hlavy a male zavraty boli samozrejmostou. Najvyssi vrchol Kaukazu -
Elbrus vysoky 5642 metrov - zdolavame 13. augusta o deviatej. Fotografujeme, kochame sa
vyhladom na celu panoramu. Zacina sa zhorsovat pocasie a my "utekame" dolu. Na
obed sme uz v stane a spokojni oddychujeme. Na druhy den schadzame do dediny Azau. Do
konca pobytu na Kaukaze nam ostavali uz iba tri dni, tak sme sa rozhodli, ze skusime
vyliezt na "kaukazsky Matterhorn" - Dzan-Tugan (3991 m). Jaro s Martinom za ten
cas boli v doline Schelda. My sme sa vydali pre nas znamou dolinou Adyl-Su. Bivak sme
postavili tesne pod ladovcom Dzan-Kuat. Nas spanok narusal rachot padajucich kamennych
lavin. Po dazdivej noci sa ukazuje celkom pekne pocasie. Zavcas rano vyrazame. Trhliny su
siroke, prechadzame po snehovych mostoch s obavou, ako budeme schadzat po nich poobede,
ked sa to topi. Po prelezeni serakov sa dostavame na plato, z ktoreho uz zacina
700-metrovy pilier. S mensimi problemami sa dostavame na vrchol. Je to tazsie trojkolove
mixove lezenie v lamavej skale a lade. Istenie troch ludi na jednom lane skobami v
maximalne rozbitom terene nemalo vyznam, tak sme to solovali. Urychlilo nam to vystup a za
par hodin sme stali na vrchole. Naspat sa uz zlanuje. Zostupujeme cez serap na ladovec,
sneh sa topi, vsade okolo padaju kamene. Rychlym tempom zliezame k stanu. Po dvoch uspesne
zachytenych prepadnutiach do trhliny prechadzame ladovec. Vystup konci v doline. Podavame
si ruky po uspesne zdolanom stite. Balime stan a neskoro vecer schadzame do nasho tabora
Elbrus. V pondelok sa lucime s horami a odchadzame na 3700 kilometrov dlhu trasu domov.
Tym sa splnili nase tuzby poznat kaukazske konciare a risu vecneho ladu a snehu. Cestu nam
pomohla realizovat cestovna kancelaria Turistika a hory z Ceskej republiky.
|