V risi vecneho ladu a snehu

V dnoch od 3. do 25. augusta Dusan Luptak, Jaroslav Luptak a Martin Kolaj z horolezeckeho klubu ZP Sport a. s. Podbrezova podnikli expediciu na Kaukaz. O tom, ako zdolavali najvyssi stit Elbrus a okolite stity, hovori Dusan Luptak:

- V piatok 3. augusta sme sa so stokilogramovou batozinou vydali na patdnovu cestu vlakom a autobusom cez Cesko, Polsko, Bielorusko a Rusko do cielovej stanice kempu Elbrus v doline Adyl-Su na Kaukaze. Pocas prechodu cez tuto krajinu nas niekolkokrat zastavila policia, ktora sa starala o nasu bezpecnost. Cesta Ruskom je uzasna, clovek tu zazije azda vsetko. V utorok sme konecne dorazili do Baksanu, maleho mestecka, od ktoreho sa tiahne 110 kilometrov dlha dolina rovnakeho nazvu. Po niekolkych kontrolach sme vyrazili strmym ubocim ponad rozvodnenu rieku a vecer prichadzame do tabora. Rano sa presuvame pod stit Cebet (3440 m), prvy aklimatizacny kopec, na ktorom si rozhybeme opuchnute clenky a kolena po patdnovom sedeni v autobuse. Je super pocasie. Po lahkom vystupe s prevysenim 1500 metrov sa vraciame do tabora. Zajtra nas caka vystup na 3805 metrov vysoky Gumaci. Lahky vystup ladovcoveho charakteru s lezenim do tretieho stupna obtiaznosti. Rano sa vydavame dolinou na turu: smer Zeleny Gostinec. Je to tabor vo vyske 2700 metrov, z ktoreho sa vyraza na okolite stity. V noci vyrazame cez ladovec na sedlo, odkial lezieme rozlamanym pilierom na vrchol. Po peknom vystupe sa presuvame do tabora Elbrus, oddychujeme, balime stan, vystroj, jedlo a pripravujeme sa na zajtrajsi vystup na Elbrus. V nedelu sa vyvazame lanovkou do vysky 3800 metrov, odkial vystupujeme k byvalej chate Prijut 11 (4200 m). Rozkladame stan a vybiehame na aklimatizacku aspon do vysky 4700 metrov. Cas nas suri, fotografujeme zapad slnka a schadzame dolu. Spat sa velmi neda, v noci o druhej vyrazame pri malom svetle celovky na vrchol. Obloha je posiata hviezdami, pocasie zatial vychadza. Uz vidno vychod slnka, sme vo vyske asi 5200 metrov, teplomer ukazuje minus desat stupnov Celzia. Za "chvilu" tazkopadnej chodze sme v sedle. Tazsie sa dycha, pri chodniku "lezia" sem-tam nejaki turisti - horolezci, ktori presvihli tempo, alebo sa vracaju opitou chodzou dolu. My sme nahodili pomalsie tempo, takze sme sa vyhli problemom. Bolenie hlavy a male zavraty boli samozrejmostou. Najvyssi vrchol Kaukazu - Elbrus vysoky 5642 metrov - zdolavame 13. augusta o deviatej. Fotografujeme, kochame sa vyhladom na celu panoramu. Zacina sa zhorsovat pocasie a my "utekame" dolu. Na obed sme uz v stane a spokojni oddychujeme. Na druhy den schadzame do dediny Azau. Do konca pobytu na Kaukaze nam ostavali uz iba tri dni, tak sme sa rozhodli, ze skusime vyliezt na "kaukazsky Matterhorn" - Dzan-Tugan (3991 m). Jaro s Martinom za ten cas boli v doline Schelda. My sme sa vydali pre nas znamou dolinou Adyl-Su. Bivak sme postavili tesne pod ladovcom Dzan-Kuat. Nas spanok narusal rachot padajucich kamennych lavin. Po dazdivej noci sa ukazuje celkom pekne pocasie. Zavcas rano vyrazame. Trhliny su siroke, prechadzame po snehovych mostoch s obavou, ako budeme schadzat po nich poobede, ked sa to topi. Po prelezeni serakov sa dostavame na plato, z ktoreho uz zacina 700-metrovy pilier. S mensimi problemami sa dostavame na vrchol. Je to tazsie trojkolove mixove lezenie v lamavej skale a lade. Istenie troch ludi na jednom lane skobami v maximalne rozbitom terene nemalo vyznam, tak sme to solovali. Urychlilo nam to vystup a za par hodin sme stali na vrchole. Naspat sa uz zlanuje. Zostupujeme cez serap na ladovec, sneh sa topi, vsade okolo padaju kamene. Rychlym tempom zliezame k stanu. Po dvoch uspesne zachytenych prepadnutiach do trhliny prechadzame ladovec. Vystup konci v doline. Podavame si ruky po uspesne zdolanom stite. Balime stan a neskoro vecer schadzame do nasho tabora Elbrus. V pondelok sa lucime s horami a odchadzame na 3700 kilometrov dlhu trasu domov. Tym sa splnili nase tuzby poznat kaukazske konciare a risu vecneho ladu a snehu. Cestu nam pomohla realizovat cestovna kancelaria Turistika a hory z Ceskej republiky.