|
Zdravotne postihnuti opat sutazili V poslednu oktobrovu sobotu sa v Mestskom kulturnom stredisku v Banovciach nad Bebravou uskutocnil uz 9. rocnik sutaze v zaujmovo-umeleckej tvorivosti zdravotne postihnutych deti, mladeze a dospelych pod nazvom Milujeme zivot. Na tejto sutazi sa uz tradicne zucastnuje aj OR SZZP Brezno. Tentokrat to boli clenovia zo zakladnych organizacii v Podbrezovej, Dolnej Lehote, Brezne a v Zavadke nad Hronom. Opat dobre reprezentovali, medzi sutaziacimi v solovom speve boli aj dve dievcatka, Marienka Stulrajterova z D. Lehoty a Ludka Kirschova zo Zavadky. Organizatori sa rozhodli, ze odmenia vsetky deti, ktore sutazili. V sutazi dospelych zastupcovia Breznianskeho okresu ziskali umiestnenia: v hre na hudobny nastroj: 1. miesto Peter Tazky (D. Lehota), 2. Augustin Nikel (Brezno), v prednese poezie a prozy: 2. Elena Schneidgnerova (Podbrezova), v kategorii spevacke skupiny nad desat clenov: 2. subor Nadeje (Zavadka). V kategorii dramaticka tvorivost si osobitnu cenu odniesli clenovia ZO SZZP Zavadka za zvykoslovie S pierkom. Znovu sa ukazalo, ze aj ked su rozne zdravotne postihnuti, dokazu robit pekne veci a aj potesit svojim umom ostatnych zdravych ludi. Za to im patri vdaka a uznanie. (or) Rokoval mestsky parlament Na pondelok 5. novembra primator Brezna zvolal rokovanie mestskeho zastupitelstva. Na jeho programe bola okrem ineho zmena rozpoctu mesta, informacia o uzatvoreni uverovej zmluvy v PKB, a. s., Zilina, realizacny harmonogram a priebeh zabezpecenia invsticnych akcii, sprava hlavneho kontrolora o vysledku previerky Lesov mesta Brezno, s. r. o. Hovorili aj o sucasnom stave medzinarodnych partnerskych vztahov a perspektivach rozvoja, o odvoze komunalneho odpadu, zhodnotili stav miestnych komunikacii a pripravu na zimnu udrzbu. Neobisli ani bliziace sa regionalne volby a program rozvoja byvania. Rokovanie zakoncili vnutroorganizacnymi zalezitostami. Viacej informacii prinesieme v buducom cisle. (r) Saleziani v Brezne V nedelu 28. oktobra do ruk provincialneho delegata dona Jozefa Krusaca SDB zlozilo prisluby devat novych salezianskych spolupracovnikov z Brezna a okolia. Slavnost sa zacala modlitbou svateho ruzenca vo farskom kostole Nanebovzatia Panny Marie. Pred svatou omsou koordinatorka strediska Rozalia Ambrosova pritomnych oboznamila so zivotom a cinnostou salezianskych spolupracovnikov. Bohosluzbu obohatili originalne prosby novych spolupracovnikov a obetne dary, ktore charakterizovali salezianskeho ducha. Ku krasnej atmosfere prispelo aj vystupenie farskeho spevokolu pod vedenim Mgr. Evy Kralovej. Viacej o salezianskych spoluprcovnikoch sa mozete dozvediet v buducom cisle. (ra)
Chramovemu miesanemu spevackemu zboru Jubilate Deo
pri Rimskokatolickom farskom kostole v Brezne umoznil dekan Mgr. Jaroslav Kadlec v misijnu
nedelu zajazd do Rajeckej Lesnej, Teplicky nad Vahom a Ziliny. Kysucami ich sprevadzal
brezniansky kaplan vdp. Damian Zilka, rodak z Teplicky. O zazitkoch z tejto cesty nam
porozpravala dirigentka zboru Mgr. Eva Kralova. Ako psik! Na Krculovej ulici 17. oktobra o siestej vecer verejne priestory znecistoval M. K. z Brezna. Asi nemohol vydrzat a spraval sa ako psik, prosto "vymocil sa". Blokovej pokute sa nevyhol.
Usla, ale ... Tesne pred tristvrte na desat vecer 17. oktobra telefonovali z Billy. Pri skladovych priestoroch totiz "vyrusili" bezdomovkynu L. T., ktora tam roztrhla pletivo a chcela kradnut flase. Pred straznou sluzbou usla, veci s dokladmi uz nestihla vziat so sebou. Pripad je v stadiu objasnovania. Ranne vtaca? O pol stvrtej nadranom 18. oktobra hlasili rusenie nocneho kludu z bytovky v Prednych Halnoch c. 10. Na dvere tam buchal a vykrikoval pritom J. P., ktoreho utisil az prichod hliadky a mozno, ze aj nemala blokova pokuta. Dlhoprsti v akcii Desat minut pred osmou rano 22. oktobra pristihli zlodeja v M-Markete na Nalepkovej ulici. Dochodca E. M. z Brezna tu totiz "zabudol" zaplatit za salamu za 21,30 koruny. Blokova pokuta, ktoru za svoj priestupok zaplatil, bola ovela vyssia ako ukradnuty tovar. V ten isty den popoludni v Televizore sarapatila E. M. z Brezna, ktora bez zaplatenia chcela odist s tovarom za 88,10 koruny. Ani ona sa nevyhla blokovej pokute. V M-Markete na Nalepkovej ulici 23. oktobra o pol tretej L. B. z Brezna ukradol tovar za 44,70 koruny a zobral nohy na plecia. Daleko vsak neusiel, coskoro ho dolapila hliadka a opat "uradovala" blokova pokuta. Zlodej na blsom trhu O tristvrte na jedenast 27. oktobra sa jeden mlady muz vybral na stadion, kde bol v tom case blsi trh, s necestnymi umyslami. Zapacila sa mu kozena bunda za 3500 korun a ukradol ju. Predavajuci ho sice prenasledoval, ale stratil sa mu v dave. Zlodeja si vsimli aj ini a dokonca ho sponznali. Ci to bol naozaj on, preveruje Policajny zbor. Pobili sa? Z hostinca Pod branou 27. oktobra podvecer telefonovali, ze je tam zraneny muz. Hliadka po prichode zistila, ze obetou je P. R. z Brezna, ktoreho udajne napadol D. V. Zraneneho muza odviezli na osetrenie do nemocnice. Bitka bude predmetom vysetrovania Policajneho zboru. Previezli sa? O pol stvrtej popoludni 28. oktobra na Padlickove hliadka spozorovala deti v aute. Ked mladi pasazieri zazreli policajtov, rozutekali sa. Auto ostalo otvorene s klucom v zapalovani, ostal len 15-rocny L. K. Co vyvadzali, mozno prezradil na Policajnom zbore. Vela toho nepredal Pri nedovolenom podomovom predaji 29. oktobra tesne pred dvanastou hodinou na Hronskej ulici prichytili S. T. z Dubovca. Pokusal sa tu predavat postelnu bielizen, co mu vsak nevyslo, navyse musel zaplatit blokovu pokutu.
Halloween v skole Posledny oktobrovy den je v Amerike sviatkom, je to Den
duchov a strasidiel. Deti sa prezlecu za duchov a carodejnice, chodia z domu do domu a
kricia: "Vtip alebo syp (Trick or treat)", za co ich dospeli obdaruju
sladkostami. Halloween ma povod v starovekej keltskej slavnosti urody Samhain a do Ameriky
ho v styridsiatych rokoch minuleho storocia priniesli irski pristahovalci. Tridsiaty prvy
oktober bol povodne poslednym dnom roka v keltskom kalendari a ludia verili, ze v tento
den po zemi chodia duchovia mrtvych. Cely den pripravovali jedlo, ktore nechali za mestom,
aby duchovia v pokoji odisli. Aby ich odplasili, obliekali si rozne masky. Tradicnymi
symbolmi tohto dna su vydlabane tekvice s vyrezanymi tvarami vysvietene svieckou,
strasiaci, cierne macky, masky duchov, kostier v oranzovej a ciernej farbe. (rv) |