6. NOVEMBER  2001 Strana 7

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Nedozita devatdesiatka Antona Daxnera

V januari sme si pripomenuli 45. vyrocie noveho nazvu suboru breznianskych divadelnych ochotnikov. Od datumu 10. januar 1956 sa vola Divadelny subor Jana Chalupku. Za uspechmi suboru su obetavi ludia - ochotnici, jednotlivci, manzelske pary, ale aj cele rodiny, ktore dedia lasku k ochotnickemu divadlu a nelutuju volne chvile, namahu a casto aj vlastne peniaze. Nemaju z toho ziadne hmotne ci financne vyhody, len pocit uspokojenia a radosti z dobrej a prospesnej veci, z radosti, ze urobili radost inym. Jedinou ich odmenou je potlesk divaka. K takymto rodinam patrila a patri napr. rodina Obernauerova, Vagadayova a Daxnerova.

A prave zakladatel daxnerovskej ochotnickej generacie, Anton Daxner, by 3. novembra oslavil 90. narodeniny. Narodil sa v Krompachoch a do Brezna prisiel v roku 1931, tu si zalozil holicsku zivnost a od zaciatku sa venoval ochotnickej cinnosti ako herec aj reziser. Ako herec svoj talent a kultivovany hlas uplatnil v rozmanitych postavach: Jano v Matke Barca-Ivana (1943), Gazda v Bacovej zene (1946), Lovecky v Kubovi (1972), Pavel Rusu vo Vtakoch nasej mladosti (1976), profesor v Nemcoch (1952), v Lampionovej slavnosti (1959) a inych. Jeho komedialne postavy vynikali ludskou harmonickostou a zivotnym optimizmom: Pupcok (Mastny hrniec, 1940), Kostolnik (Kocurkovo, 1946), Scapino (Scapinove sibalstva, 1947, 1952, 1969), Jaskuliak (Surovo drevo, 1967), Doktor Lesebuch (Stary zalubenec, 1968), Holba (Najduch, 1973), Ulisny (Komedia bez zalubenia..., 1975), Van Stiphout (Rene mladenca prihody a skusenosti, 1976) a mnohe ine. Uz v roku 1933 sa podujal na reziu hry Bognara: Matej Michal, v roku 1945 reziroval pasmo Za narod a slobodu a hru Dubovskeho Nikdy viac. Po odchode obetavej a neunavnej reziserky Aleny Holeczyovej z Brezna v roku 1946 sa A. Daxner zasluzil o to, ze cinnost divadelneho suboru neustala. Hral aj nacvicoval, reziroval aj maskoval. V jeho rezii boli napr. uvedene hry: Vola vas Tajmir (1950), Nemci (1952), Stratena hliadka (1952) - spolu s Janom Obernauerom, 1956 - Sokoli bez kridel a ine. V roku 1956 mu bol udeleny Zlaty Tylov odznak. Anton Daxner zomrel v Brezne 12. augusta 1977.
90. vyrocie narodenia Antona Daxnera pripadlo na cas, ked sme si pri blikajucich svetielkach pripomenuli nasich blizkych. Spomenme si aj na ,,uja Tona" a na vsetkych breznianskych ochotnikov, pre ktorych sa opona zivota uz navzdy zatvorila.

A. Prepletana

Dvojite jubileum zakladatela slovenskej veselohry a Kocurkova

Oneskoreny list majstrovi Chalupkovi

Este i ta pomala posta sa spomalila. Tentoraz kvoli antraxu... Aj ked som sa majstrovi Janovi Chalupkovi rozhodol poslat taky list, co rychlo ide (cize prioritnu zasielku), mam obavy, ze nepride nacas. To ale ani nevadi, lebo jeho humor je nadcasovy...

Vazeny majstre Jan Chalupka
Hostinec Pod branou 18
Namestie gen. M. R. Stefanika 18 Brezno

Pozdravujem Ta, Janko!

Mozno, ze si uz ani nepamatas, kedy sme si potykali, ale ved patris celemu Slovensku, tak co! To, ze mas tohto roku dvojite jubileum, si ale urcite pamatas! V nedelu 28. oktobra 2001 si mal, ak ma pamat neklame, 210 rokov a v nedelu 15. jula 2001 bolo 130 rokov, co si odisiel od nasho dobreho stola a uz si sa viac nevratil, len si tu nechal Kocurkovo. Ale aj zan vdaka, ved z coho by sme zivorili!
Uz roku 1816 napisal nemecky spisovatel T. G. Schröer o Tebe, ked sa s Tebou zoznamil v Jene pocas studii, ze: ,,...Figliar v pravom zmysle slova a bystry, talentovany suhaj, len sa zda byt svetakom..." A bolo to vraj naozaj tak. I napriek svojmu vaznemu knazskemu povolaniu zostal si po cely zivot veselym a vtipnym a casto aj ironickym clovekom. Svedci o tom takmer cela Tvoja literarno-dramaticka tvorba.
O "hornych Uhroch", cize o Slovakoch sa za Rakusko-Uhorska dost dlho tradovalo, ze nemaju vela zmyslu pre humor. Bodaj by mali! Neuprosne socialne a narodnostne pomery vtlacali Slovakom na tvar vrasky skor od starosti ako od smiechu. A predsa to nie je pravda! Nas narod sa vedel vzdy smiat, s usmevom a vtipom sa vedel casto pozdvihnut i nad velmi trpku skutocnost. Mnozstvo dokladov o tom mozeme najst nielen v nasej ludovej slovesnosti, ale aj v nasej umelej spisbe. A ako pripomina moj priatel Jaroslav Reznik, bol si vyborny pozorovatel zivota spolocnosti svojej doby a mal si jeden zo zakladnych predpokladov pre spisovatelsku pracu, a tou je schopnost typizacie a zovseobecnenia.
Tvoje "Kocurkovo" sa hned po svojom vzniku (a uz je to vyse 170 rokov) stalo pojmom a dodnes zostalo prototypom malomestiackej moralky, teda "kocurkovciny". A vdaka Tebe mozeme uz vyse desat rokov citat a hojit si rany usmevom s "Kocurkovom", ktory je najlepsim humoristickym casopisom na Slovensku.

Zatial len tolko.
Za Tvojich vdacnych a vernych ziakov a Horehroncov

Pavol M. Kubis

Trojdnova lehota...

Zazvonil telefon. Priatel turista mi oznamoval, ze caka navstevu zo Spisa a chcela by prejst kus hrebenovky Nizkych Tatier z Certovice na Trangosku. Teply caj bude v chate M. R. Stefanika. Rad by bol, keby... Na rozmyslenie ti davam lehotu tri dni. Tura sa pre zle pocasie neuskutocnila, ale v mysli mi zostalo stare, ale pekne slovo, ktore je dnes uz takmer zabudnute - slovo lehota.
Lehota, mas pribuznych v termine, v case, v prislovke dokedy, v presnej hodine, mesiaci... So slovom lehota sa stretavame niekedy v XIII. a XIV. storoci, kedy zemepani udelovali osadnikom, soltysom ulavu - lehotu od naturalnych davok. Robert Binder v knihe Osadnici na Horehroni pise, ze... ,,soltysi podu, ktoru uzivali, museli si odlesnit, vyklcovat, obrobit... Za tuto namahu dostali na 8 az 24 rokov slobodu, ,,lehotu" odvadzania davok..."
Kedze na uzemi Slovenska bolo vela lesov, niet sa co divit, ze na rozne miesta prisli tie lesy klcovat osadnici zo susednych zemi, najma Nemci... Uzemie, cisty vzduch, pramenista voda ich tak priputali k okoliu, ze zostali na tej ,,lehote" nadlho. Slovo im prischlo, ba postupne s nim si pomenovali osadu. Lehot (osady, obce) na Slovensku je vari tri desiatky, ak nie viac. Viacere z nich si uz pripominaju patsto-sesto rokov trvania. Za ten cas, co vsetko ti ludia museli prezit, kolke vyznamne osobnosti sa narodili, alebo posobili... Keby tak clovek mohol, ako nemoze, ponavstevovat aspon tie, ktore uvadzaju autoatlasy. To by bolo bohate poznanie nepoznaneho.
Lehoty, vase nazvy prezradzaju mozno zakladatela (Janova, Petrova, Cenkova Lehota...), pocet obyvatelov (Mala, Velka Lehota), roky vzniku (Stara, Nova Lehota...), miesto rozlozenia v udoliach (Dolna, Horna, Cierna, Chuda Lehota...), atd. V nasej blizkosti mame Dolnu a Hornu Lehotu. V davnej minulosti mali spolocne dovody zitia. Tazba zlata, striebra, cipkarstvo, chov oviec... a v novodobych dejinach, v case SNP Lehotania urobili kus dolezitej prace v prospech ludi v horach, obe Lehoty su vstupnymi branami do rekreacno-turistickeho centra Nizkych Tatier...
Lehoty, lehota, nazvy a slova najdeme i v slovenskej literature. Za priklad Ladislav Tazky a jeho kniha Marie a Magdaleny. Na jednom mieste pise, ze do udolia Ciernej rieky prichadzal aj nemy zobrak (vozik a somarik) Ignac. Pochadzal z ktorejsi Lehoty. Obcas sa pristavil na dvore u Zrazov, ale... Sluzka Gizela, ktora sluzila v Ignacovej Lehote vykricala, ze Ignac ma v Lehote pekny dom, zenu, pole, kravy, studovane deti...
Jozef Gregor-Tajovsky v proze Na chlieb ma tieto myslienky: ...,,pozicajte, pomozte... na chlieb zene i detom, kym zarobim... po korunke, po dve splatim statocne, len mi nedajte po zobrote ist..." Direktor (banky) po chvilke ticha, na zmenke slovko ,,nie" skrtol a napisal ,,ano". V miestnosti (uradnici) zavladla radost, lebo... lehota, cas splatenia pozicky nebol stanoveny...
Pravidla slovenskeho pravopisu maju aj slovo lehotnik (kniha na sledovanie terminov). Nestretol som sa este s takouto knihou (malo chodime do papiernictiev), ale viem, ze v domacnostiach na to posluzili, sluzia kalendare. Co vsetko sa do nich poznaci za jeden rok (vykyvy pocasia, narodeniny, meniny v rodine, kedy s vlasmi ku kadernicke, kedy splatit poistky...). Po rokoch, ak lehotnik nedame do zberu, je to zaujimave citanie.
Lehota, toto slovo dalo zaklad i priezviskam - Lehotsky(a), ako: Lehotsky Eugen, maliar, pedagog, Lehotska-Krizkova Ludmila, hudobna skladatelka, Lehotska Eugenia, maliarka... a na Lehotsku planinu, cast Pohronskeho Inovca, treba si odskocit a ocarit sa prirodnou krasou.
Pozvem priatela a tiez mu dam lehotu, tri dni na rozmyslenie.

(sg)

Novembrove zamyslenie

Zacal sa november, predposledny mesiac roka. Jeho prve dni patria kazdorocne Pamiatke zosnulych a spomienke na nasich najdrahsich. Stovky horiacich sviecok, ludskych osudov a mnoho spomienok nad hrobmi vo vecernom sumraku, to je realita tychto dni. Su to i dni nas zivych a tych, ktori uz nie su medzi nami. Po licach sa nam skotulaju slzy, myslou nam prebehnu spomienky na okamihy stastia, chvile radosti i bolesti zviazane laskou, ktora ani dnes nekonci. Aj tak ich lubime a nikdy nezabudame, co pre nas znamenali. Slza, ktora nam vypadne z oka, bude aj slzou vdacnosti a mozno aj odprosenia.
Dnes na mieste, kde uzialena stojim, ta zem sa otvara a ja zas sa vraciam k svojim. Snad, ze spomienka boli, jej plachy plamienok do noci hori a ktosi v nas ticho pri nom stoji. Cas spomienky je cas navratu a slza tisko pada ... Zivi, no starnuci sme tu, sami, ale s nimi ...
Tento den je vynimocny a spolupatricnost nas vsetkych nekonecne blizko. Vzdat uctu a vdacnost mrtvym znamena vazit si zivot. A pokial sa najde jeden jediny, ktory za nas zapali v tento cas sviecku, nevymrieme.

M. Molcaniova


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT