6. NOVEMBER  2001 Strana 10

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11

ARCHIV

TIRAZ

KONTAKT

,,Medvede" na ostrove Elba

h0145j.jpg (16735 bytes)A veru naozaj, aj ked je vseobecne zname, ze stvornohe medvede sa na ostrove Elba nenachadzaju. Boli to vsak ich menovci-clenovia cykloklubu Dumbier z Brezna. V dnoch 24. - 30. septembra sa jeho siedmi clenovia zucastnili na cykloturistickom poznavacom zajazde na ostrov Elba. Tento prekrasny taliansky ostrov sa nachadza medzi talianskou pevninou a ostrovom Korzika. Je 27 km dlhy, jeho rozloha je 224 km stvorcovych a ma tvar velryby.
Zacalo sa to niekedy v maji. Pip, pip, dosla SMS od kamaratov z cykloklubu z Banskej Bystrice: ,,Nemate zaujem ist na Elbu?" Bolo sa treba rozhodnut do dvoch dni. Nezavahali sme a obratom sme potvrdili volne miesta. Zacali sme sa tesit na den odchodu. Ten nie a nie prist. A ked konecne prisiel, lialo ako z krhly a bola velmi pesimisticka nalada. Kazdy bol napaty z cestovnej horucky a plny ocakavania, co bude. Prsi aj na Elbe? Mame vsetko so sebou? Su bicykle v poriadku?, atd. Odchadzali sme autobusom spred hypermarketu Tesco v Banskej Bystrici.
Po odchode autobusu sa nalada zlepsila najma po tom, co nam nas cyklosprievodca oznamil, ze v mieste nasho ciela je pekne a svieti slnko. Cesta tam prebiehala bez komplikacii a po dvadsiatich dvoch hodinach sme boli v Piombine. Tam sme sa nalodili na trajekt Moby Lally a preplavili sme sa na 10 km vzdialenu Elbu, co nam trvalo asi hodinu. Boli sme unaveni a netrpezlivi, kedy uz budeme na mieste. O 7.30 sme boli v nasom kempe. Ubytovali sme sa a... niektori boli tak trochu v soku, ked sprievodcom bolo oznamene, ze start na prvu cykloetapu je o 10. hodine. Nase dve dievcata sme tak trochu museli ,,nastartovat" na odchod. Avsak s pribudajucimi slnecnymi lucmi sa nam zacala menit aj nalada. Nocnu unavu sposobenu cestovanim v autobuse vystriedala optimisticka atmosfera ostrova. Prezite ,,utrapy" uplne zatienili vyhlady na more a okolita, pre nas exoticka priroda. Postupne sme si uz ani neuvedomovali, ako dlho ideme.
Nasim cielom v prvy cykloden bol polostrov Enfola, najvacsie mesto a pristav na ostrove Portoferraio, kde sme pred niekolkymi hodinami pristali. Po prichode spat do kempu sa vacsina z nas tesila, ze sa konecne dostaneme do postele. Nas kemp bol situovany v strede ostrova pri Lacone. Tato poloha nam umoznila robit hviezdicovite vylety po celom ostrove. Ubytovani sme boli v karavanoch. Nas sprievodca Janko zo Zvolena hned na veceri oznamuje: ,,Zajtra sa ide na najvyssi vrch Elby - Monte Capanne (1018 m n. m.)." Samozrejme vsetko je dobrovolne, a tak niektori uprednostnuju vlastne vylety. Nas SCK vsak ide do jedneho so sprievodcom. Nie preto, ze by sme sa snad bali, alebo zabludili. Chceme vsak poznat ostrov co najlepsie s niekym, kto sa tu vyzna. A veru, nemylili sme sa. Presli sme zakutia, ktore by sme asi sami neboli navstivili. Ani jeho rady, co sa tyka financii, neboli na zahodenie. Vyhlad na ostrov z M. Capanne bol uchvatny. A ten zjazd na bicykli do nulovej nadmorskej vysky do Marciany Mariny bol priam fascinujuci. V tento den bola nasa cyklotrasa najdlhsia a najtazsia. Mali sme problem dostat sa spat vcas na veceru. Ale hlad spravil svoje. Taki sme boli rychli z pomyslenia, ze ostaneme bez vecere, ze sme mali este par minut k dobru.
Treti cyklisticky den sme si dali trochu oddychovejsiu etapu. Dokonca sme sa aj kupali v mori. Mali sme tak trochu oddych, az dve hodiny! Ale predtym nas este cakal vystup do dedinky Capoliveri. Malebna dedinka na polostrove Calamita. Je to vlastne spodna cast chvosta velryby.
Tu sme sa pohybovali prevazne po prasnych a suchych cestach. Preto sme aj patricne vecer vyzerali. Cestou spat sa uz v peletone zacali ozyvat vykriky: ,,Pri somaroch do lava!" Prosim, hned podam vysvetlenie. Tzv. krizovatka ,,pri somaroch" sa stala pre nas hadam najznamejsim a najspominanejsim miestom na Elbe. Nazvali ju tak miestni sprievodcovia, pretoze sa cez nu velmi casto prechadza a naozaj su tam v ohrade somarikovia.
Posledny stvrty cykloden ideme na ,,hornu cast chvostovej plutvy", na vrch Volterraio a rovnomenny hrad. Prejdeme zasa centralnou castou popri nasich somarikoch a ideme do kopcov. Avsak ten kopcek nas trochu zaskocil. Jeho vyska bola sice len 394 m n. m., ale cesta ako do neba. Odhadom sme urcili stupanie asi na 16 %. Po prichode na prirodne parkovisko pod zrucaninami hradu sme si odlozili bicykle a vydali sme sa hore pesi. Na bicykloch to uz dalej naozaj neslo. Ze kde sme si dali bicykle? No, opreli ich o kriky. Uz sme boli zvyknuti z predchadzajucich dni, ze tu sa netreba o tento dopravny prostriedok bat. Bicykel si naozaj mozete ,,opriet", kde chcete a zarucene ho tam aj po navrate najdete. Z hradu bol opat nadherny vyhlad na Porteferraio. Po prichode k bicyklom sme zistili, ze nasa trasa koriguje s miestnymi pretekmi veteranov aut. Museli sme sa poponahlat a dostat sa mimo pretekarskej trate. Prisli sme sa az na sever polostrova do mestecka Cavo. Teda, zaujala nas hlavne jeho zvlastnost, a to hematitova plaz. Vsetci sme hladali co najkrajsi kamienok-hematit. Ked sme stade odisli, urcite to bolo na plazi, co do odberu nerastov, poznat! A ideme spat. Cestou do kempu sme sa zastavili v druhom najvacsom meste a pristave v Porto Azzurro. Tu sme si uz povedali a dost! Rozlozili sme bicykle na namesticku v pristave. Obsadili sme najblizsiu ,,gelateriu" a dali sme si riadne porcie talianskych zmrzlin. Ocenili sme ich kvalitu a moznost len tak si posediet v prijemnom prostredi. Vecer v kempe bol poznaceny zvlastnou naladou. Bolo nam trochu smutno, ze zajtra odchadzame a zaroven sme sa tesili domov. Cestou spat sme sa este stihli zastavit v Pise. Nasim cielom bolo Namestie Zazrakov so sikmou vezou v Pise. Jej naklonenie nam nahanalo strach. Nazivo vypada ovela viac naklonena ako na fotografii.
Po dvadsiatich piatich hodinach cestovania sme konecne prisli do Banskej Bystrice. Vsetci sme boli radi, ze sme stastne dorazili domov. Tesime sa na dalsie cyklisticke expedicie., 

Druhe posedenie s majstrom

V minulych dnoch nas prijemne potesila sprava, ze Rudolf Durica, rodak z Helpy, reprezentant Slovenska v thajskom boxe, ktory startuje za Fire Gym B. Bystrica, ziskal na otvorenych amaterskych majstrovstvach Nemecka vo vahovej kategorii do 63,5 kg zlato a stal sa medzinarodnym majstrom Nemecka. Finalovym zapasom si pripisal na svoje tricko uz dvadsiate vitazstvo v poradi. Pocas jesennych prazdnin sme si dohodli stretnutie a polozili sme mu niekolko otazok.
o Ako ste putovali do Nemecka a ako prebiehal turnaj?
- Z Banskej Bystrice sme vycestovali v piatok vecer asi o 21. hodine. Cestovali sme celu noc natlaceni v Oktavii do Kemptenu nedaleko Mnichova. Pred 9. hodinou v sobotu rano sme boli v cieli. Nasledovalo vazenie, mal som 62 kg, a preto ma zaradili po prvykrat do hmotnostnej kategorie do 63,5 kg. Nasledovala lekarska prehliadka a niekolko minut po poludni zacal nekonecny maraton. Sutazilo sa vo dvoch ringoch od najnizsich vahovych kategorii v muay-thai (thajsky nazov pre thajsky box). Vo vsetkych kategoriach startovalo vyse 120 pretekarov zo siedmich krajin Europy, kde thajsky box ma dlhsiu tradiciu ako na Slovensku. Do prveho zapasu som nastupil proti Nemcovi, bol som pod velkym tlakom, pretoze som videl predchadzajuce zapasy a lepsi borci nad Nemcami nevyhrali len vinou rozhodcov. Na prvy zapas som nastupil este trochu nesvoj. Sutazili sme dvakrat dve minuty. V prvej runde som este len odhaloval slabiny supera, v druhom kole som sa skoncentroval a jednoznacne som ho vyhral. Este aj po prvom zapase mi trochu trvalo, kym som sa dostal do psychickej a fyzickej pohody. Aj v druhom zapase som sa stretol s Nemcom, ale to som uz bol v pohode. Zacal som viac vnimat pokyny trenera, skoncentroval som sa a po taktickej stranke som zapas zvladol velmi dobre, co napokon ocenil aj moj trener Martin Belak. Po tomto zapase som uz vedel, ze som vo finale a pohar, ktory bol urceny pre vitaza (velmi sa mi zapacil pri uvodnom ceremoniali), mam na dosah. Finalovy zapas som mal az okolo 21. hodiny. Pred zapasom sa zacinala prejavovat unava z cesty a predchadzajucich zapasov, co som kompenzoval konzumaciou silnych energetickych napojov, dzusov a cokolady. Vedel som, ze Litovec Aurelius bol takmer o hlavu vyssi, technicky velmi vyspely a dobre boxoval. Tu sa finale hralo trikrat dve minuty. Zapas som vyhral na body. Po dobre zrealizovanych pokynoch mojho trenera som boj dotiahol do vitazneho konca. Vysneny pohar bol moj a stal som sa medzinarodnym majstrom Nemecka. Hned po vyhlaseni vysledkov sme cestovali domov. Aj ked som bol velmi unaveny a riadne doranany, to vsetko potlacila radost z vitazstva. Do rodnej Helpy a do svojej postele som sa dostal az v nedelu vecer.
o Ako je to so sponzormi?
- Este stale nemam staleho sponzora. Aj touto formou sa chcem podakovat Mirovi Boselovi, ktory vedie kulturisticky oddiel Barbar klub Helpa, ktory ma podporil a uhradil naklady spojene s cestou na majstrovstva Nemecka. Zaroven chcem poprosit priaznivcov thajskeho boxu a podnikatelov z Horehronia o financnu podporu, pretoze naklady na vycestovanie na turnaje a za supermi su velke.
o Co planujes najblizsie?
- Na medzinarodne majstrovstva, ktore budu vo Francuzsku, pravdepodobne nevycestujem pre nedostatok financii, v polovicke novembra by som mal odohrat jeden medzistatny zapas, ktory je este v stadiu dohovoru a 30. decembra by som mal odcestovat do Prahy, kde sa mam stretnut s amaterskym majstrom sveta do 60 kg s Cechom Safrom.
R. Duricovi prajeme vela sportovych a osobnych uspechov.

Mgr. Jozef Pupis

 Morotisti z celeho Slovenska hodnotili svoju cinnost

Ako sme vas uz informovali, v poslednu oktobrovu sobotu sa v hoteli Myto uskutocnilo 8. valne zhromazdenie Narodneho automotoklubu Slovenskej republiky (NAMK SR). Viceprezident Mgr. Juraj Smrecan, ktoreho opat zvolili do tejto funkcie, nam o priebehu valneho zhromazdenia povedal:
- Motoristi z celeho Slovenska zhodnotili svoju cinnost, poukazali na nedostatky a rezrvy. Na zaver rokovania prijali uznesenie, ktore sa zameriava najma na rozvoj prace s mladezou v oblasti dopravnej vychovy a mladeznickych disciplin, na rozvoj motoristickych sluzieb skvalitnovanim siete cestnej sluzby, "zltych anjelov" a odtahovej sluzby, na podporu motoristickeho sportu v celom rozsahu od mladeznickych disciplin az po automobilove motorove, na rozvoj automobilovych orientacnych sutazi, mototuristiky a slovenskeho karavaningu a na zvysenie podielu NAMK SR na rozvoji cestovneho ruchu. Tieto zakladne body budeme dalej rozvijat a uskutocnovat. Zvolili sme nove prezidium na cele s Jozefom Studenicom, z nasho regionu Ing. Jozef Parasin bol povereny riadenim kontrolnej komisie NAMK.
Cestnu sluzbu v rozsahu pomoci "zlteho anjela" a odtahovej sluzby nepretrzite 24 hodin zabezpecuje servisne stredisko NAMK SR, ktore je dislokovane v Lopeji s tym, ze ma spadovu oblast okresu Brezno s prioritou Nizkych Tatier, Slovenskeho rudohoria, skratka na cestach okresu.
(Rozhovor s Mgr. Jurajom Smrecanom prinesieme v niektorom z dalsich cisel Horehronia).


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11

ARCHIV

TIRAZ

KONTAKT