,,Medvede" na
ostrove Elba |
 A veru
naozaj, aj ked je vseobecne zname, ze stvornohe medvede sa na ostrove Elba nenachadzaju.
Boli to vsak ich menovci-clenovia cykloklubu Dumbier z Brezna. V dnoch 24. - 30. septembra
sa jeho siedmi clenovia zucastnili na cykloturistickom poznavacom zajazde na ostrov Elba.
Tento prekrasny taliansky ostrov sa nachadza medzi talianskou pevninou a ostrovom Korzika.
Je 27 km dlhy, jeho rozloha je 224 km stvorcovych a ma tvar velryby.
Zacalo sa to niekedy v maji. Pip, pip, dosla SMS od kamaratov z cykloklubu z
Banskej Bystrice: ,,Nemate zaujem ist na Elbu?" Bolo sa treba rozhodnut do dvoch dni.
Nezavahali sme a obratom sme potvrdili volne miesta. Zacali sme sa tesit na den odchodu.
Ten nie a nie prist. A ked konecne prisiel, lialo ako z krhly a bola velmi pesimisticka
nalada. Kazdy bol napaty z cestovnej horucky a plny ocakavania, co bude. Prsi aj na Elbe?
Mame vsetko so sebou? Su bicykle v poriadku?, atd. Odchadzali sme autobusom spred
hypermarketu Tesco v Banskej Bystrici.
Po odchode autobusu sa nalada zlepsila najma po tom, co nam nas cyklosprievodca
oznamil, ze v mieste nasho ciela je pekne a svieti slnko. Cesta tam prebiehala bez
komplikacii a po dvadsiatich dvoch hodinach sme boli v Piombine. Tam sme sa nalodili na
trajekt Moby Lally a preplavili sme sa na 10 km vzdialenu Elbu, co nam trvalo asi hodinu.
Boli sme unaveni a netrpezlivi, kedy uz budeme na mieste. O 7.30 sme boli v nasom kempe.
Ubytovali sme sa a... niektori boli tak trochu v soku, ked sprievodcom bolo oznamene, ze
start na prvu cykloetapu je o 10. hodine. Nase dve dievcata sme tak trochu museli
,,nastartovat" na odchod. Avsak s pribudajucimi slnecnymi lucmi sa nam zacala menit
aj nalada. Nocnu unavu sposobenu cestovanim v autobuse vystriedala optimisticka atmosfera
ostrova. Prezite ,,utrapy" uplne zatienili vyhlady na more a okolita, pre nas
exoticka priroda. Postupne sme si uz ani neuvedomovali, ako dlho ideme.
Nasim cielom v prvy cykloden bol polostrov Enfola, najvacsie mesto a pristav na
ostrove Portoferraio, kde sme pred niekolkymi hodinami pristali. Po prichode spat do kempu
sa vacsina z nas tesila, ze sa konecne dostaneme do postele. Nas kemp bol situovany v
strede ostrova pri Lacone. Tato poloha nam umoznila robit hviezdicovite vylety po celom
ostrove. Ubytovani sme boli v karavanoch. Nas sprievodca Janko zo Zvolena hned na veceri
oznamuje: ,,Zajtra sa ide na najvyssi vrch Elby - Monte Capanne (1018 m n. m.)."
Samozrejme vsetko je dobrovolne, a tak niektori uprednostnuju vlastne vylety. Nas SCK vsak
ide do jedneho so sprievodcom. Nie preto, ze by sme sa snad bali, alebo zabludili. Chceme
vsak poznat ostrov co najlepsie s niekym, kto sa tu vyzna. A veru, nemylili sme sa. Presli
sme zakutia, ktore by sme asi sami neboli navstivili. Ani jeho rady, co sa tyka financii,
neboli na zahodenie. Vyhlad na ostrov z M. Capanne bol uchvatny. A ten zjazd na bicykli do
nulovej nadmorskej vysky do Marciany Mariny bol priam fascinujuci. V tento den bola nasa
cyklotrasa najdlhsia a najtazsia. Mali sme problem dostat sa spat vcas na veceru. Ale hlad
spravil svoje. Taki sme boli rychli z pomyslenia, ze ostaneme bez vecere, ze sme mali este
par minut k dobru.
Treti cyklisticky den sme si dali trochu oddychovejsiu etapu. Dokonca sme sa aj
kupali v mori. Mali sme tak trochu oddych, az dve hodiny! Ale predtym nas este cakal
vystup do dedinky Capoliveri. Malebna dedinka na polostrove Calamita. Je to vlastne spodna
cast chvosta velryby.
Tu sme sa pohybovali prevazne po prasnych a suchych cestach. Preto sme aj patricne
vecer vyzerali. Cestou spat sa uz v peletone zacali ozyvat vykriky: ,,Pri somaroch do
lava!" Prosim, hned podam vysvetlenie. Tzv. krizovatka ,,pri somaroch" sa stala
pre nas hadam najznamejsim a najspominanejsim miestom na Elbe. Nazvali ju tak miestni
sprievodcovia, pretoze sa cez nu velmi casto prechadza a naozaj su tam v ohrade
somarikovia.
Posledny stvrty cykloden ideme na ,,hornu cast chvostovej plutvy", na vrch
Volterraio a rovnomenny hrad. Prejdeme zasa centralnou castou popri nasich somarikoch a
ideme do kopcov. Avsak ten kopcek nas trochu zaskocil. Jeho vyska bola sice len 394 m n.
m., ale cesta ako do neba. Odhadom sme urcili stupanie asi na 16 %. Po prichode na
prirodne parkovisko pod zrucaninami hradu sme si odlozili bicykle a vydali sme sa hore
pesi. Na bicykloch to uz dalej naozaj neslo. Ze kde sme si dali bicykle? No, opreli ich o
kriky. Uz sme boli zvyknuti z predchadzajucich dni, ze tu sa netreba o tento dopravny
prostriedok bat. Bicykel si naozaj mozete ,,opriet", kde chcete a zarucene ho tam aj
po navrate najdete. Z hradu bol opat nadherny vyhlad na Porteferraio. Po prichode k
bicyklom sme zistili, ze nasa trasa koriguje s miestnymi pretekmi veteranov aut. Museli
sme sa poponahlat a dostat sa mimo pretekarskej trate. Prisli sme sa az na sever
polostrova do mestecka Cavo. Teda, zaujala nas hlavne jeho zvlastnost, a to hematitova
plaz. Vsetci sme hladali co najkrajsi kamienok-hematit. Ked sme stade odisli, urcite to
bolo na plazi, co do odberu nerastov, poznat! A ideme spat. Cestou do kempu sme sa
zastavili v druhom najvacsom meste a pristave v Porto Azzurro. Tu sme si uz povedali a
dost! Rozlozili sme bicykle na namesticku v pristave. Obsadili sme najblizsiu
,,gelateriu" a dali sme si riadne porcie talianskych zmrzlin. Ocenili sme ich kvalitu
a moznost len tak si posediet v prijemnom prostredi. Vecer v kempe bol poznaceny zvlastnou
naladou. Bolo nam trochu smutno, ze zajtra odchadzame a zaroven sme sa tesili domov.
Cestou spat sme sa este stihli zastavit v Pise. Nasim cielom bolo Namestie Zazrakov so
sikmou vezou v Pise. Jej naklonenie nam nahanalo strach. Nazivo vypada ovela viac
naklonena ako na fotografii.
Po dvadsiatich piatich hodinach cestovania sme konecne prisli do Banskej Bystrice.
Vsetci sme boli radi, ze sme stastne dorazili domov. Tesime sa na dalsie cyklisticke
expedicie.,
Druhe posedenie s majstrom
V minulych dnoch nas prijemne potesila sprava, ze
Rudolf Durica, rodak z Helpy, reprezentant Slovenska v thajskom boxe, ktory startuje za
Fire Gym B. Bystrica, ziskal na otvorenych amaterskych majstrovstvach Nemecka vo vahovej
kategorii do 63,5 kg zlato a stal sa medzinarodnym majstrom Nemecka. Finalovym zapasom si
pripisal na svoje tricko uz dvadsiate vitazstvo v poradi. Pocas jesennych prazdnin sme si
dohodli stretnutie a polozili sme mu niekolko otazok.
o Ako ste putovali do Nemecka a ako prebiehal turnaj?
- Z Banskej Bystrice sme vycestovali v piatok vecer asi o 21. hodine. Cestovali sme
celu noc natlaceni v Oktavii do Kemptenu nedaleko Mnichova. Pred 9. hodinou v sobotu rano
sme boli v cieli. Nasledovalo vazenie, mal som 62 kg, a preto ma zaradili po prvykrat do
hmotnostnej kategorie do 63,5 kg. Nasledovala lekarska prehliadka a niekolko minut po
poludni zacal nekonecny maraton. Sutazilo sa vo dvoch ringoch od najnizsich vahovych
kategorii v muay-thai (thajsky nazov pre thajsky box). Vo vsetkych kategoriach startovalo
vyse 120 pretekarov zo siedmich krajin Europy, kde thajsky box ma dlhsiu tradiciu ako na
Slovensku. Do prveho zapasu som nastupil proti Nemcovi, bol som pod velkym tlakom, pretoze
som videl predchadzajuce zapasy a lepsi borci nad Nemcami nevyhrali len vinou rozhodcov.
Na prvy zapas som nastupil este trochu nesvoj. Sutazili sme dvakrat dve minuty. V prvej
runde som este len odhaloval slabiny supera, v druhom kole som sa skoncentroval a
jednoznacne som ho vyhral. Este aj po prvom zapase mi trochu trvalo, kym som sa dostal do
psychickej a fyzickej pohody. Aj v druhom zapase som sa stretol s Nemcom, ale to som uz
bol v pohode. Zacal som viac vnimat pokyny trenera, skoncentroval som sa a po taktickej
stranke som zapas zvladol velmi dobre, co napokon ocenil aj moj trener Martin Belak. Po
tomto zapase som uz vedel, ze som vo finale a pohar, ktory bol urceny pre vitaza (velmi sa
mi zapacil pri uvodnom ceremoniali), mam na dosah. Finalovy zapas som mal az okolo 21.
hodiny. Pred zapasom sa zacinala prejavovat unava z cesty a predchadzajucich zapasov, co
som kompenzoval konzumaciou silnych energetickych napojov, dzusov a cokolady. Vedel som,
ze Litovec Aurelius bol takmer o hlavu vyssi, technicky velmi vyspely a dobre boxoval. Tu
sa finale hralo trikrat dve minuty. Zapas som vyhral na body. Po dobre zrealizovanych
pokynoch mojho trenera som boj dotiahol do vitazneho konca. Vysneny pohar bol moj a stal
som sa medzinarodnym majstrom Nemecka. Hned po vyhlaseni vysledkov sme cestovali domov. Aj
ked som bol velmi unaveny a riadne doranany, to vsetko potlacila radost z vitazstva. Do
rodnej Helpy a do svojej postele som sa dostal az v nedelu vecer.
o Ako je to so sponzormi?
- Este stale nemam staleho sponzora. Aj touto formou sa chcem podakovat Mirovi
Boselovi, ktory vedie kulturisticky oddiel Barbar klub Helpa, ktory ma podporil a uhradil
naklady spojene s cestou na majstrovstva Nemecka. Zaroven chcem poprosit priaznivcov
thajskeho boxu a podnikatelov z Horehronia o financnu podporu, pretoze naklady na
vycestovanie na turnaje a za supermi su velke.
o Co planujes najblizsie?
- Na medzinarodne majstrovstva, ktore budu vo Francuzsku, pravdepodobne
nevycestujem pre nedostatok financii, v polovicke novembra by som mal odohrat jeden
medzistatny zapas, ktory je este v stadiu dohovoru a 30. decembra by som mal odcestovat do
Prahy, kde sa mam stretnut s amaterskym majstrom sveta do 60 kg s Cechom Safrom.
R. Duricovi prajeme vela sportovych a osobnych uspechov.
Mgr. Jozef Pupis
Morotisti z celeho Slovenska hodnotili
svoju cinnost
Ako sme vas uz informovali, v poslednu oktobrovu
sobotu sa v hoteli Myto uskutocnilo 8. valne zhromazdenie Narodneho automotoklubu
Slovenskej republiky (NAMK SR). Viceprezident Mgr. Juraj Smrecan, ktoreho opat zvolili do
tejto funkcie, nam o priebehu valneho zhromazdenia povedal:
- Motoristi z celeho Slovenska zhodnotili svoju cinnost, poukazali na nedostatky a
rezrvy. Na zaver rokovania prijali uznesenie, ktore sa zameriava najma na rozvoj prace s
mladezou v oblasti dopravnej vychovy a mladeznickych disciplin, na rozvoj motoristickych
sluzieb skvalitnovanim siete cestnej sluzby, "zltych anjelov" a odtahovej
sluzby, na podporu motoristickeho sportu v celom rozsahu od mladeznickych disciplin az po
automobilove motorove, na rozvoj automobilovych orientacnych sutazi, mototuristiky a
slovenskeho karavaningu a na zvysenie podielu NAMK SR na rozvoji cestovneho ruchu. Tieto
zakladne body budeme dalej rozvijat a uskutocnovat. Zvolili sme nove prezidium na cele s
Jozefom Studenicom, z nasho regionu Ing. Jozef Parasin bol povereny riadenim kontrolnej
komisie NAMK.
Cestnu sluzbu v rozsahu pomoci "zlteho anjela" a odtahovej sluzby
nepretrzite 24 hodin zabezpecuje servisne stredisko NAMK SR, ktore je dislokovane v Lopeji
s tym, ze ma spadovu oblast okresu Brezno s prioritou Nizkych Tatier, Slovenskeho
rudohoria, skratka na cestach okresu.
(Rozhovor s Mgr. Jurajom Smrecanom prinesieme v niektorom z dalsich cisel
Horehronia). |
