V piatok 16. novembra sa uskutocnia oslavy 50. vyrocia zalozenia Strednej priemyselnej skoly v Brezne. Slavnostne zhromazdenie zamestnancov, ziakov, absolventov skoly a hosti bude v sale Mestskeho domu kultury v Brezne.
Stredna priemyselna skola vznikla 1. septembra 1951 pri podniku Strojaren Piesok. Historia technickeho skolstva vsak siaha az do roku 1945, kedy vznikla Zakladna ucnovska skola Piesok. V rokoch 1948-1950 boli na Piesku otvorene triedy vecerneho studia popri zamestnani Vyssej priemyselnej skoly strojnickej v Banskej Bystrici. V skolskom roku 1951/1952 existovali dve triedy vyssej skoly pracujucich a jedna trieda priemyselnej skoly strojnickej. V skolskom roku 1953/1954 mala skola uz tri triedy denneho studia a pat tried vecerneho studia.
Prvym riaditelom sa stal Dr. Vasil Fryscin. Vecne naklady na chod skoly znasali Strojarne Piesok. Prveho februara 1956 sa stal riaditelom skoly Ing. Vladimir Kvackaj. Ucinkovanie skoly na Piesku sa ukoncilo skolskym rokom 1961/1962. V roku 1962 sa skola prestahovala do Brezna. Budova okresneho narodneho vyboru bola za necele dva roky prebudovana na skolu. Skolsky rok sa zacal s velkymi starostami a tazkostami. Budova nebola pripravena na vyucovanie, ziaci sa vyucovali poobede v Zakladnej devatrocnej skole na Sturovej ulici. Budovu odovzdali do uzivania az 15. oktobra 1962. Okrem osmich tried SPS druhe poschodie docasne uzivala Stredna skola spolocneho stravovania v Brezne. Skola nemala k dispozicii laboratoria, dielne ani telocvicnu. Az v roku 1967 sa uskutocnili pripravne prace na ich vystavbu. Materialne a technicke vybavenie skoly sa postupne zlepsovalo, vytvarali sa podmienky pre odborne a kvalifikovane vyucovanie.
Od 1. septembra 1987 bol riaditelom skoly prom. ped. Juraj Kosco. V dalsich rokoch sa postupne dobudovali odborne ucebne, laboratoria, satne, zrekonstruovala sa kuchyna s jedalnou. Vyucovanie v odbornych ucebniach prinieslo pozitivne vysledky, bolo efektivnejsie, boli vacsie moznosti vyuzivania ucebnych pomocok a audiovizualnej techniky.
Skolsky rok 1991/1992 sa zacal slavnostnym prihovorom noveho riaditela Ing. Jana Lehotskeho, ktoreho do tejto funkcie navrhla rada skoly. V tomto skolskom roku mala skola 506 ziakov, 18 tried, 44 pedagogov a 24 nepedagogickych zamestnancov. Otvoril sa novy studijny odbor technicke a informaticke sluzby so zameranim na strojarstvo. V polovici oktobra 1992 sa dokoncila pristavba domova mladeze, kde sa moze ubytovat 72 studentov v izbach bunkoveho systemu s vlastnym socialnym zariadenim. V skolskom roku 1994/1995 bola skola zaradena do projektu Phare ako pilotna skola.
V sucasnosti v skole studuje 359 ziakov, zamestnanych je 36 pedagogov a 32 nepedagogickych zamestnancov. V skole su zavedene studijne odbory: technik v strojarstve so zameranim na dopravne zariadenia, stavbu strojov, technicky manazment, technik v elektrotechnike so zameranim na elektronicke pocitacove systemy, automatizacnu techniku, technicke a informaticke sluzby so zameranim na strojarstvo.
Okrem tychto odborov sa planuje otvorit denne dvojrocne specializovane pomaturitne studium elektrotechnika so zameranim na informacne systemy. Ukoncenie studia bude spocivat v obhajobe pisomnej prace a v absolventskej skuske. Cielom tohto studia je umoznit absolventom strednych skol ziskat specializovane odborne vedomosti, zrucnosti a navyky, dolezite pre samostatnu odbornu cinnost.
Ziaci si v studijnych odboroch mozu volit studium anglickeho, francuzskeho a nemeckeho jazyka, maju k dispozicii vypoctovu techniku, mnozstvo odbornych ucebni vybavenych technikou potrebnou na studium daneho odboru, laboratoria pre prakticku cinnost, dve telocvicne, dielne. Skola je zapojena do projektu Infovek. Uz v tomto skolskom roku by mala ziskat kvalitnu vypoctovu techniku napojenu na siet internetu, cim studenti aj pedagogovia ziskaju prehlad a nevycerpatelny zdroj aktualnych informacii ako podklad pre vyucovaci proces. Skola je ucastnikom narodnych a medzinarodnych projektov: projekt Model pilotnej skoly - modernizacia odborneho vzdelavania a pripravy programu Phare, projekt vymeny informacii prostrednictvom internetu medzi SPS Brezno a LP Meudon z Francuzska, tvorba didaktickych testov a didaktickej techniky v spolupraci s francuzskou firmou Technosystem z Pariza, narodny program S tebou o tebe, protidrogovy fond.
Ziaci skoly svoju zaujmovu cinnost mozu orientovat na: ZUC - Hviezdoslavov Kubin, literarne sutaze, vytvarne sutaze, projekt Competition..., olympiady - matematicke, cudzich jazykov, FYZKUS, graficke discipliny, SOC, ZENIT, rozne sportove sutaze.
V roku 1990 sa z iniciativy Daniela Compagnona nadviazali prve kontakty medzi SPS Brezno a Lycee Professionel Les Cotes de Villebon Meudon la Foret z Francuzska. Od roku 1992 sa pravidelne uskutocnuju vymenne poznavacie zajazdy, ktore sa neskor rozsirili o odbornu staz ziakov a ucitelov oboch skol.
Popri studijnych povinnostiach maju studenti skoly moznost stretnut sa na spolocenskych podujatiach. Kazdorocne sa uskutocnuje prijimanie prvakov, tzv. kabu, od roku 1999 sa zucastnuju v ramci Dni mesta na sutazi krasy Miss a mister strednych skol. Ani tu sa studenti SPS nestratili, svedci o tom 2. miesto Petra Semanaka a 1. miesto Danky Severenyovej.
Skolu doteraz opustilo viac ako 4600 uspesnych absolventov. Stretavame ich vo vyznamnych podnikoch, organizaciach, spolocnostiach, uradoch statnej spravy a samospravy. Su uspesni podnikatelia, umelci. Skola stale zije v symbioze s mestom a regionom. Zamestnanci a ziaci dochadzaju z mesta, ale aj z blizkeho ci vzdialeneho okolia. O tom, ze skola vychovava uspesnych absolventov, svedci aj generacne zastupenie - otec, syn aj vnuk sedavali v laviciach tejto skoly.
Na zaver si dovolujem citovat slova riaditela skoly Ing. Jana Lehotskeho z pripravovanej Pamatnice k 50. vyrociu zalozenia skoly: "Zelam z celeho srdca skole do dalsich rokov vela obetavych pedagogickych a nepedagogickych zamestnancov, dostatok vybornych, vnimavych a nasledne uspesnych absolventov, ktori budu sirit jej dobre meno po celom Slovensku, ako aj lepsie podmienky pre dalsiu pracu."

Ing. Jan Pampurik,
zastupca riaditela

Statisticky urad Slovenskej republiky v novembri uskutocnuje vyznamne statisticke zistovanie - strukturalny cenzus fariem (domacnosti), ktory je sucastou europskeho projektu statistiky polnohospodarstva. Jeho cielom je ziskat informacie o polnohospodarstve v Slovenskej republike a upresnit niektore ekonomicke ukazovatele v tomto odvetvi. Ochrana individualnych udajov je garantovana Statistickym uradom SR v zmysle zakona SNR c. 322/92 Zb. a udaje z dotaznika budu pouzite iba pre statisticke ucely. Ako tuto akciu hodnotia starostovia niektorych horehronskych obci?

Maria Repkova, starostka Drabska:
- U nas zatial farmarov neevidujeme, len drobnych chovatelov. Obyvatelia su prestarli, a tak podu obhospodaruju len na 50 percent, vacsinou len spasaju, neoru. Scitanie beru normalne, ved aj predtym sa robilo a evidencia bola presnejsia. Teraz scitaci komisar nikoho nedonuti otvorit mastal, musi zapisat len to, co mu nadiktuju.

Jozef Fillo, starosta Helpy:
- Myslim si, ze snad vyznam to ma, ale pristup obyvatelov k tejto akcii je skor zaporny. Niektori sa vyjadruju, ze komisarov nepustia, dokonca su aj hrubsie vyhrazky. Ked obcan komisarovi inormacie neposkytne, nema pravo donutit ho. Mnohi chcu chov zlikvidovat, hoci bol prilepsenim. Podla najnovsich informacii totiz, ked obcan vlastni viac ako pol hektara pody, bude evidovany ako farmar a potom uz nema narok na socialne davky. Nie mi je celkom jasne, kvoli comu je toto scitanie, peniaze nan vynalozene mohli byt vyuzite ucelnejsie.

Ladislav Pancik, starosta Osrblia:
- Urcili sme dvoch komisarov, ktorym na zaklade rozhodnutia obecneho zastupitelstva pomozu aj poslanci. Pred rokom 1989 takyto statisticky prehlad existoval a nebolo to kvoli danovemu zatazeniu. Mali sme zmapovane, ktora domacnost kolko pody obhospodaruje, kolko hydiny a hospodarskych zvierat chova. Myslim si, ze ak tato akcia bude sledovat takyto ucel, nebude to na skodu. Lenze hovori sa, ze sa stanovi hranica, od ktorej je vlastnik farmarom. O scitani nemame vela informacii, a tak nemozeme informovat ani obcanov, hoci ide o casovo narocne podujatie. Komisari su vyskoleni, a tak predpokladam, ze sa nevyskytnu vaznejsie problemy.

Dusan Adamek, starosta Pohronskej Polhory:
- Podla mojho nazoru je to dost problematicke, pretoze akcia je zalozena na dobrovolnosti obcana. Svoju ulohu tu zohrava aj cast politikov a medii, ktore obcanov dezinformuju a potom sa boja uviest pravdive udaje. Statisticke udaje nam pomozu ziskat vacsi prehlad. Nasi obcania vo velkom chovaju dobytok ako doplnkovy zdroj, co je pri 30-percentnej nezamestnanosti normalne. Na druhej strane nam chov dobytka sposobuje problemy, pretoze nema kade chodit na pastvu, a tak znecistuje ulice a komplikuje dopravu.

Ing. Tatiana Contofalska, starostka Predajnej:
- O tejto akcii sme boli vyrozumeni uz v auguste, kedy nas Krajska sprava Statistickeho uradu v Banskej Bystrici poziadala o sucinnost, ktora spocivala v delegovani scitacich komisarov a upresneni scitacich obvodov. Je na skodu veci, ze zo strany televizie a tlace sa tomu venuje slabsia pozornost, pretoze taketo scitanie pomoze ziskat komplexne informacie o stave polnohospodarstva v jednotlivych obciach a regionoch, a tak prispiet k ich dalsiemu rozvoju.