Tana Svidranova, dochodkyna, Brezno:

- Myslim si, ze statnych sviatkov je dost vela, ale zase 17. november je pamatny den, ktory by sme si mali pripominat. Bolo by ho treba uznat aspon ako pamatny den, aj ked nie rovno za statny sviatok. Viem, ze je to aj ekonomicka zalezitost. Uvazovalo sa aj o tom, ze sa niektore statne sviatky vypustia, napr. SNP. Mna ako starsi rocnik by to nepotesilo, pretoze aj mlada generacia by si mala pamatat na starsie casy. Mladi si zase budu pamatat na tie casy, co boli za ich posobnosti. Teda ten 17. november snad bude pre nich taky dolezity, ako pre nas bolo SNP:

Zdeno Hladik, vodic, Bravacovo:

- Podla mna si 17. november zasluzi byt statnym sviatkom, bola to vyznamna vec, ktora sa stala v tomto svete. Suhlasim s tym, ze bude volno a budeme ho oslavovat. Tento sviatok je zasluzeny.

Eva Andreuttiova, vychovavatelka, Brezno:

- Vcera som o tom citala a myslim si, ze je spravne, ked 17. november je statnym sviatkom, ved to bol prelom. Podla mna je dost vela cirkevnych sviatkov, z tych by mohli niektore zrusit.

Maros Vano, robotnik, Podbrezova:

- Nezamyslal som sa nad tym, aj ked som o tom pocul. Tichy prevrat bol vyznamnou udalostou, ale neviem, ci to nieco prinieslo. V tomto pripade to moze byt statny sviatok.

A. K, nezamestnana, Brezno:

- Sedemnasty november mi sice priniesol nezamestnanost a zhorsenie zivotnych pdmienok, ale aj napriek tomu suhlasim s tym, ze ho parlament uznal za statny sviatok. Hadam raz bude aj lepsie. Pocula som, ze s patnastimi dnami volna sme sa zaradili na popredne miesto v Europe, tusim za Belgickom a Nemeckom. Aspon v niecom!

Jozef Panacek, sukromny podnikatel, Poprad:

- Sukromne podnikam, a preto sa na to pozreram z tohto pohladu. Sviatkov je na Slovensku dost, skor by som schvaloval, keby znizili dane. Ekonomicka stranka je teraz zakladom zivota v nasej republike.

Jana Piliarova, studentka, Pohorela:

- Sviatkov urcite nie je az tak vela a 17. november patri do nasej historie, preto si to zasluzi. Je prelomovy a do nasich novodobych dejin by mal patrit ako pamatny den.

Ved si to zasluzia!

Pozdravujem vas z kontinentu, ktory po utoku teroristov zije v strachu, co bude dalej. Ludia najma v USA sa boja kriminality, ktora je kazdodennym sprievodnym javom. K tomuto strachu o zivot teraz pribudli obavy z buducnosti. Boh chran svet od tohto, chran stary kontinent, krestansku kulturnu Europu, kde patri aj Slovensko.
Teraz k tomu, o com chcem pisat. Na internete som si precital clanok Ing. Milana Kovacika o stretnuti Kovacikovcov, ktore sa vydarilo. Dobre impulzy z takychto stretnuti urcite budu na osoh celemu regionu. V tejto suvislosti ma nieco zaujalo. Ked mi exstarosta Cierneho Balogu Rudolf Kovacik pravidelne posielal Balocana, vedel som viac o svojom rodisku. Dozvedel som sa napriklad, ze v roku 1966 zomrel posledny zijuci cestny obcan Cierneho Balogu akademik Ondrej Pavlik. Nielen ja podotykam, ze z Cierneho Balogu su velki slovenski spisovatelia Ladislav Tazky a Peter Kovacik, ktorych diela su ozdobou a pychou nielen slovenskej kultury. Tvrdim, uz aj za hranicami. Tito velki Balocania sa hlasia k svojmu rodisku, cerpaju z tohto kraja a navstevuju ho. Ciernobalocania si ich vazia a dali by im aj modre z neba, ved si to zasluzia.
Velmi ma potesilo, ze v Brezne sa pekne zachovali k Ladislavovi Tazkemu a udelili mu titul cestny obcan mesta. V novej knihe o Brezne sa v predslove prihovara citatelom. Uz sa tesim, ze vyjde aj monografia o Ciernom Balogu, na ktorej pracuju L. Tazky a P. Kovacik. V casoch, ked tito dvaja boli na indexe neziaducich, krajanom neboli znami. Teraz ich diela najdem v sekcii slovenskych knih v nasej mestskej kniznici.
Dvom velkym spisovatelom, rodakom od Cierneho Hrona prajem vela, vela zdravia, tvorivych sil, aby pokracovali vo svojej praci, aby sme v ich dielach nadalej citali o ludoch z kraja pri Hrone.