| Sedemnasteho
novembra uplynulo dvanast rokov od zmeny politickeho systemu u nas. Vyrocie neznej
revolucie niekto presiel bez povsimnutia, niektori si zaspominali na chvile, ktore vtedy
prezivali. Aj v nasej ankete sme sa vratili k tejto udalosti padu komunistickeho rezimu,
ktoru poslanci parlamentu zaclenili do nasho kalendara ako statny sviatok. V uliciach
mesta sme sa pytali: Ako si spominate na tieto chvile spred dvanastich rokov a co vam
priniesli? |
anketovym mikrofonom
|
Maria Maculova, upratovacka, Brezno:
- Vtedy som si predstavovala, ze po rokoch sa to zmeni a ze
bude trosku lepsie. Ale cim dalej je to horsie. Nevidim nejaku velku zmenu, vela ludi je
nezamestnanych. Nejde to k dobremu zaciatku ani koncu. Slubovali tri roky, tie presli,
presli dalsie a dalsie a kedy sa budeme mat lepsie, to neviem. Ceny stupaju, platy sa
nemenia. Takze, nemam na co spominat, ani ma tato nasa demokracia netesi.
Miroslava Kubisova, nezamestnana, Pohronska Polhora:
- Velmi si to nepamatam, pretoze som vtedy bola tusim
siedmacka alebo osmacka. Takze nejake spomienky na 17. november nemam. Sledovala som to
len v televizii, na nicom som sa nezucastnovala, skor starsie rocniky. Nezna revolucia
priniesla pozitivne zmeny, aj negativa, mne osobne nezamestnanost.
Ing. Marta Geletova, ekonomka, Zlate Moravce:
- V case neznej revolucie som bola tehotna a mala som velky
strach, ako to dopadne. Aktivne som sa na nicom nezucastnovala a teraz to nelutujem, lebo
ci je to tak alebo tak, vysledok je rovnaky.
Dana Golianova, na materskej dovolenke, Brezno:
- Spominam si, ze nas zavreli v ucnovskej skole a do konca
vyucovania sme sa nemohli pohnut. Profesori s nami sice diskutovali, ale o organizacii
skoly, nevsimali si, co studentov zaujimalo. Co mi revolucia priniesla? Starosti a zle
socialne zakony, nemam dobre skusenosti.
Jan Golian, policajt, Brezno:
- Aktivne som sa nezapajal, sledoval som televiziu.Snad mohlo
byt teraz lepsie. Neviem, ci sa naplnilo to, co si ludia vtedy od revolucie slubovali.
Stefan Stulajter, vodic, Brezno:
- Sedemnasteho novembra som bol akurat v praci. Bolo to uz
dost davno, to je pravda, ale vela sa odvtedy nezmenilo, povedal by som. Neviem, kam to
spejeme.
Peter Pancik, nezamestnany, Brezno:
- Vravelo sa, ze svita na lepsie casy, ale - bohuzial -
nevyzera to tak, ze by boli lepsie casy. Skor by sme si mali uctit 28. oktober, kedy vobec
vznikla tato republika.
Dakujeme...
Dakujem kolektivu pracovnikov predajne Maso-udeniny na
Krculovej ulici c. 18 v Brezne za profesionalny pristup k zakaznikom pri predaji a
obsluhe. Uvedeny kolektiv je prikladom ostatnym predajniam.
Dakujem.
Spokojna zakaznicka Maria Sedivkova.
Spolupraca
Policajneho zboru s obcanmi romskej narodnosti v Brezne
Siesteho novembra navstivil Policajny zbor v
Brezne poradca ministra vnutra pre romsku problematiku PhDr. Ladislav Fizik a s nim
terenny socialny pracovnik Jozef Mato a uchadzac za prislusnika Policajneho zboru v Brezne
Igor Muco. Na rokovani sa zucastnili riaditel OO PZ v Brezne mjr. Jozef Bartosik, jeho
zastupca kpt. Pobis a nacelnik mestskej policie Milan Polony.
Po uvodnom privitani sme zacali rozoberat kriminalitu Romov a niektore nedovolene
zasahy policie voci Romom. L. Fizik preto navrhol spolupracu PZ s Romami v Brezne, ale aj
v jeho okoli. Mjr. J. Bartosik tuto spolupracu ohodnotil ako velmi dobry krok a po
obojstrannej dohode sme urcili za koordinatora Romov, ktory bude spolupracovat s PZ v
Brezne, Igora Muca. Bude mat za ulohu vybrat ludi s cistym registrom trestov a slusnych
obcanov romskej narodnosti z kazdej lokality mesta Brezna.
Dufame, ze tato spolupraca bude prinosom pre Romov, ale aj pre majoritu - obcanov
mesta Brezna.
Igor Muco, Jozef Mato |
Dali sme mu meno Diana
S novym skolskym rokom 2001 vznikla myslienka vydavat v
Dievcenskej odbornej skole v Piesku dievcensky casopis. Od myslienky k realizacii nebolo
daleko. Predchadzalo tomu stretnutie studentskeho parlamentu, ktory tvoria aktivne
studentky z jednotlivych rocnikov pod pedagogickym vedenim ucitelky Renaty Rudzanovej.
Dobrych napadov bolo velmi vela, a preto nebol problem zozbierat vsetky suroviny a dat sa
do "pecenia" nasho casopisu. Aby sa casopis dobre predaval, vybrali sme len tie
najkvalitnejsie suroviny, ktore tvoria zakladnu strukturu casopisu. A to su jednotlive
rubriky, ako: Studentske novinky, v ktorych sa studentky dozvedia o vsetkych skolskych,
mimoskolskych a kulturnych podujatiach v danom mesiaci, rozhovory, ankety s profesormi,
ale aj so zaujimavymi osobnostami nasho verejneho zivota, vlastna tvorba, v ktorej
studentky mozu uplatnit svoj literarny talent, tvorivost, fantaziu, myslienky, uvahy, v
zdravotnickom okienku a kozmetickej poradni nechybaju rady o spravnej zivotosprave a
pestovani svojho zovnajsku, v psychologickej poradni dostala priestor vychovna poradkyna
skoly Mgr. Daniela Sebestova, ktora odpoveda na otazky a problemy, ktore trapia mladych
ludi, no a na zaver nieco, co je nevyhnutne pre kazdy dobry casopis - chvila oddychu a
relaxu pri rieseni oblubenych krizoviek a logickych rebusov.
Vsetko sme dobre premiesali, dochutili fantaziou a humorom a takto pripravene
"cesto" stiahli na disketu a poslali do "pekarne". Cerstvo upeceny
casopis podavame za tepla, a to pravidelne zaciatkom kazdeho mesiaca. Dali sme mu meno
Diana. Preco prave Diana? Diana ako spojenie diabla Dia a anjela An, pretoze taka je aj
dusa dievcata, skryva v sebe nieco dobre aj zle. Mala Dianka bola slavnostne pokrstena 10.
oktobra vo Funny clube na Kabu nasich prvacok. Krstnymi rodicmi sa stali riaditelka DOS
PaedDr. Eva Hlavacova a Mgr. Tibor Surovy. A uz len male prianie nasmu casopisu, aby sa mu
darilo a nasiel si svoje miesto medzi citatelkami.
Janka Krakovska, 2. B
Zaver projektu Spolocny dom
V oktobri skoncil romsky projekt Spolocny dom, ktory
realizovala Diecezna charita B. Bystrica a jej charitativne centra Brezno, Kremnica,
Partizanske a Zvolen. Jeho cielom bolo pomocou timu pracovnikov a dobrovolnikov aj z radu
Romov povzbudit romsku komunitu k ucasti na spolocenskom diani.
Stretavali sme sa v klubovni Zakladnej skoly K. Raposa a v rimsko-katolickej fare.
Pocas jedneho roka sme na stretnutiach popri domacich ulohach mali rozhovory a prednasky
na rozne temy, napr. Dodrziavaj hygienu seba a svojho okolia, Cestujeme a slusne sa
spravame, Je lepsie ked davam, ako ked dostanem, Co by som chcel v zivote dokazat, Sme
deti a zijeme na zemi, Priroda, zdravie a sport. Pri vzajomnom spoznavani a integrovani
spolu s ostatnymi detmi z druziny a okolia sme videli, ze vsetky deti su vesele a uprimne,
romske su temperamentne. Zakladom vzdelavania je mat porozumenie od rodicov. V septembri
sme boli na kulturno-poznavacom vylete v B. Bystrici. Vyhodnotenie celorocnej prace sa
uskutocnilo v Kremnici. Deti zo vsetkych centier priniesli rucne prace, sutazili v
sportovych disciplinach a hrali sa rozne hry. Breznianske deti, aj ked najmladsie, sa
nedali a ich snazenie bolo odmenene tretim miestom. Stretnutie zanechalo v nich velky
dojem, pretoze sa nadalej chcu stretavat a vzdelavat.
Za jeden rok sa neda vsetko stihnut, ale pri vzore z inych miest sme si uvedomili,
aka je dolezita uloha pedagogov a dobrovolnikov pri vzdelavani romskych deti. Na projekte
spolupracovali D. Laslavikova, A. Ferkova, I. Bartak, J. Zajak.
Touto formou sa chcem podakovat vedeniu Zakladnej skoly K. Raposa Mgr. Jarabovej a
dekanovi rimsko-katolickeho farskeho uradu Mgr. Kadlecovi za poskytnutie miestnosti a
porozumenie.
M. Horackova,
veduca CHSC |
Potulky prirodou
Ked sa vydame na Dubravku smerom do doliny Draksiar, objavime
mile vychadzkove miesto. Je tam strieska, kde si mozeme posediet. Po prestavke pokracujeme
hore na Krajcovo, kde je pri ceste studnicka, krasne podhorske luky, rozsiahle krasne
smrekove a bukove lesy. Koncom leta a na jesen sa zjavi viacej druhov rodu horca, repik
vonavy a repik lekarsky, bane a rubaniska su porastene bujnou vegetaciou, najznamejsie su
vrbovka uzkolista, lulok zlomocny a chabzda. Po tulacke lesom pokracujeme chodnikom na
Diel, odkial je krasny vyhlad na Myto pod Dumbierom a na Nizke Tatry. Na vychode Kralova
hola, na zapade Prasiva hola, na severe Dumbier, na juhu Breznianska kotlina a Klenovsky
Vepor.
Nasa priroda je prekrasna. Nadherne sfarbene listy stromov ticho padaju na zem.
Vietor ich prevracia zo strany na stranu a svojim sumom oznamuju, ze je tu jesen. Teple
luce slnka este raz objimu nasu Matku Zem a vrcholky hor akoby na rozlucku s babim letom.
Stefan Libic |
