4. DECEMBER  2001 Strana 3

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

hcitpisu.jpg (8894 bytes)

Nadane deti maju originalne myslenie

Na 2. Medzinarodnej konferencii o nadani, o jeho vyvine, vzdelavani a podporovani sa v Bratislave v dnoch 9. a 11. novembra zucastnila aj Mgr. Ingrid Benackova zo ZS Pionierska 2 z Brezna, ktora sa podelila o svoje poznatky z konferencie:
- Konferencia bola zamerana na problemy potencialne nadanych deti a utvaranie optimalnych podmienok na ich rozvoj. Zaujimavostou konferencie bola ucast nielen odbornikov z oblasti pedagogiky a psychologie, ale i rodicov nadanych deti a vzajomna vymena skusenosti pri vzdelavani a vychove takychto deti.
Nadane deti uz v utlom veku, obdobie pol roka - 2 rokov su v porovnani s ostatnymi rovesnikmi v mnohych aspektoch nadpriemerne. Ucia sa skor sediet, chodit, hovorit. Su velmi zive, spontanne, hyperaktivne, bystre a zvedave. Velmi rychlo su schopne rozlisovat ludi, radi experimentuju, objavuju, reaguju na nove podnety. Maju dobru predstavivost a dobru orientaciu v priestore. Neustale kladu otazky a maju nezvycajne napady. Rec nadanych deti sa rozvija velmi rychlo a prejavuje sa plynulostou a bohatou slovnou zasobou. Za mimoriadne dolezity prejav nadania a vynimocnych schopnosti sa povazuje rozpoznanie velkych pismen abecedy okolo druheho roku zivota, alebo aj skor - dokonca este predtym, ako vedia hovorit. Nadane deti maju vynikajucu pamat, ohromuju logikou myslenia a schopnostou tvorit vlastne uzavery. V obdobi okolo troch rokov potvrdzuju vyrazny pokrok v grafomotorickom prejave (kreslene). Charakteristicke pre deti tohto veku je, ze su neunavne v akejkolvek rozumovej cinnosti. V obdobi 4. - 5. rokov uz plynule citaju, aj relativne narocne texty s cudzimi slovami. Niektori odbornici tvrdia, ze 5-rocne nadane deti citaju viac ako 8 - 10-rocne deti priemernej populacie. Grafomorfologicky prejav (pisanie) deti nemusi byt velmi kvalitny, ale okolo 5. - 6. rokov, niektori aj skor, pisu suvisle vety. Matematicke schopnosti sa u nadanych deti objavuju velmi skoro, a na roznej, casto na mimoriadne vysokej urovni. Su velmi tvorive s mimoriadne originalnym myslenim.
Vychova a vzdelavanie nadaneho dietata je z roznych aspektov velmi dolezita a mimoriadne narocna. V podmienkach beznej skoly nadane deti vo vacsine pripadov po urcitom case stracaju zaujem o skolske povinnosti, radost z ucenia, dochadza k zhorseniu koncentracie, kvality prace, sebakontroly i iniciativy. Nevytazenie nadanych ziakov pri dlhodobych negativnych pristupoch vedie k strate zaujmu o dianie v skole, k odmietaniu podavat vykony, saskovanie, k rastu vzdoru a agresivity, zaskolactvu atd.
Problematike nadanych deti sa u nas venuje uz viac ako 20 rokov PhDr. Jolana Laznibatova, CSc., ktora je riaditelkou zakladnej skoly a gymnazia pre mimoriadne nadane deti v Bratislave. Taketo skoly uz funguju aj v inych mestach na Slovensku a od noveho skolskeho roku 2002/2003 k nim pribudne aj skola na Pionierskej ulici 2 v Brezne.

Mgr. Ingrid Benackova 

Tyzden boja proti drogam

Pocas Tyzdna boja proti drogam od 19. do 23. novembra Centrum vychovnej a psychologickej prevencie v Brezne usporiadalo dva podujatia preventivneho zamerania. Ciel tychto akcii bol jasny. V predstihu pracovat s mladymi ludmi sportom a vytvarnou cinnostou proti formam akejkolvek zavislosti. Prevencia znamena predchadzat a tiez "poznat - vediet - chranit sa".
Vo volejbalovom turnaji medzi strednymi skolami si vitazstvo odnieslo dievcenske druzstvo z Gymnazia J. Chalupku, za nimi skoncila Hotelova a obchodna akademia, Stredna priemyselna skola, Dievcenska odborna skola z Piesku a Stredne odborne uciliste strojarske z Mazornikova.
Do vytvarnej sutaze na temu Zavislost sa zapojili ziaci 16 zakladnych skol okresu Brezno a ZUS pri ZS Mazornikovo so 63 vytvarnymi pracami. Autori 12 najlepsich prevzali v priestoroch Horehronskeho muzea diplomy a vecne ceny. Umiestnenie ziakov: 1. Miroslav Harvan (ZUS pri ZS Mazornikovo), 2. Nikola Hutkova (ZS Mazornikovo), 3. Janka Kovacikova (ZS Skolska, Brezno), 4. Miroslava Svantnerova (ZS Valaska), 5. Mato Vojtas (ZS Mazornikovo), 6. Terezia Mizicova (ZUS pri ZS Mazornikovo), 7. Miroslava Pompurova (ZS Pohorela), 8. Katarina Budzakova (ZS C. Balog-Janosovka), 9. Andrea Terekova (ZS Pohorela), 10. Renata Durajova (ZS Pion. 2, Brezno), 11. Vojtech Mihala (ZS P. Polhora), 12. Srnkova - Svidranova (ZS Benus).

PhDr. Ruzena Kudelkova  

h0149g.jpg (19897 bytes)Lomovcata o sebe

Deti z detskeho folklorneho suboru-Lomovcata z Lomu nad Rimavicou nam napisali o ich novovzniknutom subore, ktory tvori 28 deti z celej dediny vo veku od 3 do 14 rokov.
- Po tvrdej praci na nacvikoch prisli prve vystupenia. Najprv v nasej obci v Lome nad Rimavicou a tiez v Zakladnej skole Lom nad Rimavicou, pri roznych kulturnych a spolocenskych akciach, Mikulasa, Den matiek, Ucta k starsim, Juniales. Dufame, ze sa nase vystupenia pacili, ked nas zacali pozyvat do okolitych dedin, a to do Sihly, Drabska, k pamatniku na Tlsty Javor atd.
Toto leto bolo pre nas velkym povzbudenim v nasej praci, ked sme vystupovali uz aj na vyznamnejsich podujatiach a to v Sihle na Vrcharskom Jarme 2001, na Lomovskom odpuste a nasu obec sme reprezentovali v Kokave nad Rimavicou na Koliesku 2001 a tiez na vystave Vrchy.
Nase podakovanie patri Katarine Marekovej a Marii Kubaliakovej, ktore sa rozhodli zachovat kulturu a folklor jedinej goralskej dediny v okrese Brezno a tiez nam obetuju svoj volny cas aj napriek svojim povinnostiam v praci a rodine. Tiez chceme podakovat Obecnemu zastupitelstvu a starostovi Vladimirovi Vetrakovi, ktory nam pomaha nielen organizacne, ale aj financne a ma pochopenie pre folklor. No najvacsou odmenou za nasu pracu je potlesk a radost na tvarach nasich obcanov a starych rodicov, ktori su hrdi, ze folklor a to pekne v nasej razovitej vrcharsko-goralskej obci nezanika, ale naopak sa rozvija v nas detoch.

Za DFS-Lomovcata Janka Porubiakova


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT