Nadane deti maju originalne myslenie
Na 2. Medzinarodnej konferencii o nadani, o jeho vyvine,
vzdelavani a podporovani sa v Bratislave v dnoch 9. a 11. novembra zucastnila aj Mgr.
Ingrid Benackova zo ZS Pionierska 2 z Brezna, ktora sa podelila o svoje poznatky z
konferencie:
- Konferencia bola zamerana na problemy potencialne nadanych deti a utvaranie
optimalnych podmienok na ich rozvoj. Zaujimavostou konferencie bola ucast nielen
odbornikov z oblasti pedagogiky a psychologie, ale i rodicov nadanych deti a vzajomna
vymena skusenosti pri vzdelavani a vychove takychto deti.
Nadane deti uz v utlom veku, obdobie pol roka - 2 rokov su v porovnani s ostatnymi
rovesnikmi v mnohych aspektoch nadpriemerne. Ucia sa skor sediet, chodit, hovorit. Su
velmi zive, spontanne, hyperaktivne, bystre a zvedave. Velmi rychlo su schopne rozlisovat
ludi, radi experimentuju, objavuju, reaguju na nove podnety. Maju dobru predstavivost a
dobru orientaciu v priestore. Neustale kladu otazky a maju nezvycajne napady. Rec nadanych
deti sa rozvija velmi rychlo a prejavuje sa plynulostou a bohatou slovnou zasobou. Za
mimoriadne dolezity prejav nadania a vynimocnych schopnosti sa povazuje rozpoznanie
velkych pismen abecedy okolo druheho roku zivota, alebo aj skor - dokonca este predtym,
ako vedia hovorit. Nadane deti maju vynikajucu pamat, ohromuju logikou myslenia a
schopnostou tvorit vlastne uzavery. V obdobi okolo troch rokov potvrdzuju vyrazny pokrok v
grafomotorickom prejave (kreslene). Charakteristicke pre deti tohto veku je, ze su
neunavne v akejkolvek rozumovej cinnosti. V obdobi 4. - 5. rokov uz plynule citaju, aj
relativne narocne texty s cudzimi slovami. Niektori odbornici tvrdia, ze 5-rocne nadane
deti citaju viac ako 8 - 10-rocne deti priemernej populacie. Grafomorfologicky prejav
(pisanie) deti nemusi byt velmi kvalitny, ale okolo 5. - 6. rokov, niektori aj skor, pisu
suvisle vety. Matematicke schopnosti sa u nadanych deti objavuju velmi skoro, a na roznej,
casto na mimoriadne vysokej urovni. Su velmi tvorive s mimoriadne originalnym myslenim.
Vychova a vzdelavanie nadaneho dietata je z roznych aspektov velmi dolezita a
mimoriadne narocna. V podmienkach beznej skoly nadane deti vo vacsine pripadov po urcitom
case stracaju zaujem o skolske povinnosti, radost z ucenia, dochadza k zhorseniu
koncentracie, kvality prace, sebakontroly i iniciativy. Nevytazenie nadanych ziakov pri
dlhodobych negativnych pristupoch vedie k strate zaujmu o dianie v skole, k odmietaniu
podavat vykony, saskovanie, k rastu vzdoru a agresivity, zaskolactvu atd.
Problematike nadanych deti sa u nas venuje uz viac ako 20 rokov PhDr. Jolana
Laznibatova, CSc., ktora je riaditelkou zakladnej skoly a gymnazia pre mimoriadne nadane
deti v Bratislave. Taketo skoly uz funguju aj v inych mestach na Slovensku a od noveho
skolskeho roku 2002/2003 k nim pribudne aj skola na Pionierskej ulici 2 v Brezne.
Mgr. Ingrid Benackova
Tyzden boja proti drogam
Pocas Tyzdna boja proti drogam od 19. do 23. novembra Centrum
vychovnej a psychologickej prevencie v Brezne usporiadalo dva podujatia preventivneho
zamerania. Ciel tychto akcii bol jasny. V predstihu pracovat s mladymi ludmi sportom a
vytvarnou cinnostou proti formam akejkolvek zavislosti. Prevencia znamena predchadzat a
tiez "poznat - vediet - chranit sa".
Vo volejbalovom turnaji medzi strednymi skolami si vitazstvo odnieslo dievcenske
druzstvo z Gymnazia J. Chalupku, za nimi skoncila Hotelova a obchodna akademia, Stredna
priemyselna skola, Dievcenska odborna skola z Piesku a Stredne odborne uciliste strojarske
z Mazornikova.
Do vytvarnej sutaze na temu Zavislost sa zapojili ziaci 16 zakladnych skol okresu
Brezno a ZUS pri ZS Mazornikovo so 63 vytvarnymi pracami. Autori 12 najlepsich prevzali v
priestoroch Horehronskeho muzea diplomy a vecne ceny. Umiestnenie ziakov: 1. Miroslav
Harvan (ZUS pri ZS Mazornikovo), 2. Nikola Hutkova (ZS Mazornikovo), 3. Janka Kovacikova
(ZS Skolska, Brezno), 4. Miroslava Svantnerova (ZS Valaska), 5. Mato Vojtas (ZS
Mazornikovo), 6. Terezia Mizicova (ZUS pri ZS Mazornikovo), 7. Miroslava Pompurova (ZS
Pohorela), 8. Katarina Budzakova (ZS C. Balog-Janosovka), 9. Andrea Terekova (ZS
Pohorela), 10. Renata Durajova (ZS Pion. 2, Brezno), 11. Vojtech Mihala (ZS P. Polhora),
12. Srnkova - Svidranova (ZS Benus).
PhDr. Ruzena Kudelkova
 Lomovcata o sebe
Deti z detskeho folklorneho suboru-Lomovcata z Lomu nad
Rimavicou nam napisali o ich novovzniknutom subore, ktory tvori 28 deti z celej dediny vo
veku od 3 do 14 rokov.
- Po tvrdej praci na nacvikoch prisli prve vystupenia. Najprv v nasej obci v Lome
nad Rimavicou a tiez v Zakladnej skole Lom nad Rimavicou, pri roznych kulturnych a
spolocenskych akciach, Mikulasa, Den matiek, Ucta k starsim, Juniales. Dufame, ze sa nase
vystupenia pacili, ked nas zacali pozyvat do okolitych dedin, a to do Sihly, Drabska, k
pamatniku na Tlsty Javor atd.
Toto leto bolo pre nas velkym povzbudenim v nasej praci, ked sme vystupovali uz aj
na vyznamnejsich podujatiach a to v Sihle na Vrcharskom Jarme 2001, na Lomovskom odpuste a
nasu obec sme reprezentovali v Kokave nad Rimavicou na Koliesku 2001 a tiez na vystave
Vrchy.
Nase podakovanie patri Katarine Marekovej a Marii Kubaliakovej, ktore sa rozhodli
zachovat kulturu a folklor jedinej goralskej dediny v okrese Brezno a tiez nam obetuju
svoj volny cas aj napriek svojim povinnostiam v praci a rodine. Tiez chceme podakovat
Obecnemu zastupitelstvu a starostovi Vladimirovi Vetrakovi, ktory nam pomaha nielen
organizacne, ale aj financne a ma pochopenie pre folklor. No najvacsou odmenou za nasu
pracu je potlesk a radost na tvarach nasich obcanov a starych rodicov, ktori su hrdi, ze
folklor a to pekne v nasej razovitej vrcharsko-goralskej obci nezanika, ale naopak sa
rozvija v nas detoch.
Za DFS-Lomovcata Janka Porubiakova |
