Vnuknutie alebo...

Mudre myslienky mudrych - prislovia, porekadla, vyroky - vzisli zo zivotneho poznania. A prave ono ma vela podkladov: pracu, lasku, stastie, nenavist, priatelstvo a zivot ako taky, lebo prave zivot nie je to, co chceme, ale to, co mame, co sme ziskali svedomitou pracou.
Praca! V sucasnosti niet ta pre kazdeho, a tak prichadza zivotne trapenie. A kedy nebolo? Snad, ked sme boli v koliske, ba este po siesty rok, potom...
Ale sme tu. Zijeme a snivame, sme vazni i usmievavi, obcas nas chyta nervozita, aby nas po nej ukludnila pekna piesen, ba zaujali nas nevsedne ludske pribehy. Vesele, smutne. S pribehmi, vyrokmi, stretavame sa v literarnych dielach, pripadne pri ich autoroch.
Dnesne nevsedne vnuknutia alebo nahody, alebo pravdy pravdive, budu smutne ladene. Pripomenme si niektore.
Vincent Sikula, vynikajuci rozpravac ludskych osudov, mal vela priatelov. Medzi nich patril aj Stefan Moravcik. Jemu Vincent napisal 15. juna 2001 versovany pozdrav Spis alebo nespis. Nestacil ho hadam ani odoslat, lebo o den nato (16. juna) eterom prisla sprava - Vincent Sikula zomrel. Jeho dcera, Veronika zialom povzdychla: - Keby ste chceli stretnut mojho tata, tak uz iba v nebi... Tato, posli mi aspon pozdrav...!
Rok 1869 - koniec novembra. V Rimavskom Brezove stala sa tragicka udalost. Tam, pri ,,zabave" s kartami, ruka vasniveho kartara, kamarata, svagra vyhasila zivot tridsatdevatrocnemu, nadejnemu slovenskemu spisovatelovi Ludovitovi Kubanimu. Stalo sa to z 29. na 30. novembra (Ondreja). Ludovit prave dvadsiateho deviateho napisal verse pre Andreja Sladkovica (K pamati A. Sladkovica). A ako keby bol nieco tusil, dorazne prikazoval bratovi Rudkovi (byval v R. Brezove), aby verse nezabudol Andrejovi poslat. Do Radvane namiesto versovaneho pozdravu prisiel chyr, ze Kuzmanyho zavrazdili. Zvest velmi otriasla s chorlavejucim poetom z Radvane.
Martin Razus pocas svojho zivota vyslovil nejednu vyznamnu myslienku v rozhovoroch s ludmi, so synom, v literarnych kruhoch... Ako kazdemu, aj Razusovi vecer zivota priniesol jeho lampu s poslednym blikom. Skor vsak, v den pred smrtou, navstivila ho este poeticka muza. Ta mu nadiktovala na papier nevsedne verse pod nazvom Neporozumeny. Verse velavravne. Aspon jedno stvorversie: - Raz ticho pojdem od vas prec, az zahad put sa vazne zacne. Zdvorila bude nasa rec: vy kyvnete, ja hnem sa vdacne...
- Kto nechce, nestihne, - hovori slovenske prislovie. Ale on chcel, preto sa nahlil, musel to urobit - list napisat. Odniest na postu...
Tak akosi myslel Jaroslav Vlcek, banskobystricky rodak, ktory pre slovensku kulturu, jazyk, skolstvo, pre Maticu slovensku urobil velmi vela. Smrt si nan pockala den pred sedemdesiatkou. Zomrel 21. januara 1930. Dve hodiny predtym dopisal list pre Stefana Krcmeryho a ked siel na postu, par metrov od domu, skonal.
Jozefa Dekreta-Matejovie, toho osemnasteho januara 1841, tiez navstivila teta intuicia, vnuknutie, ktora mu posepla, aby sa este raz pozrel na hory, ktorym dal svoj zivot. Dekret posluchol. Hory sepkali a Jozef im rozumel. Ked slniecko zapadlo za hory, nechalo na konarikoch strieborne iskry. Akoby tie iskry oslepili Dekreta (Horou piesen sumi). Pomalicky privieral oci. Zaspal, zaspal...
Dnes to boli nevsedne nevsednosti zo smutnej policky, ale...
Su priecinky s veselsimi zivotnymi vnuknutiami, za ktorymi su vynalezy, vypocty, vyroky (A predsa sa kruti...)... jednoducho napady, ktore mali, maju vplyv pri vyvoji ludstva na planete Zem.
O nich snad nabuduce.

(sg) 

Cesnak - pachnuca ruza

Cesnak patri do rodiny korenin. Jeho prvopociatky siahaju do obdobia praveku. Praclovek uz pravdepodobne v tomto obdobi sprijemnoval chut masa z ulovenej zveri lesnymi plodmi a korienkami.
Cesnak uz Pytagoras nazval kralom vsetkych korenin. Tento grecky fyzik a matematik sa iste popri svojom studiu stvorcov, trojuholnikov, ale aj svojej "pytagorovej vety" rad zamaskrtil.
Cesnak uz od davnych cias sprijemnuje chut jedlam. Podporuje travenie a latkovy metabolizmus. Je ucinnym prostriedkom proti crevnym parazitom. Vyzdvihuje ho vo svojich spisoch staroveky lekar Hippokrates.
Stari Egyptania postrehli, ze ked si dopraju cesnak, neobtazuju ich ani blsky, ani ostatny hmyz. Pri stavbe pyramid bol pre robotnikov dobry pomocnik - cesnak. Kazdy dostaval urcite mnozstvo cesnaku, ktory im dodaval silu.
Vedci sa domnievaju, ze cesnak pochadza zo severozapadnej Ciny. Cinski obchodnici ho postupne prevazali aj do Europy. Okrem cesnaku aj dumbier, hodvab a porcelan.
V ludovom liecitelstve sa cesnak pouziva ako prostriedok proti arterioskleroze a vysokemu krvnemu tlaku. Stimuluje aj krvny tlak a krvny obeh. Pomaha pri srdcovocievnych chorobach.
V predvianocnom obdobi sa pouziva pri zakalackach k spracovaniu masovych vyrobkov (klobasy, tlacenky a dalsie). Aj hrianka natreta cesnakom je dobra pochutka.
Ked roztlaceny cesnak dame do medu, urobi sa z neho riedka tekutina, ktora sa moze pri chripke, kasli a nadche podavat lyzicou ako sirup. Je vybornym liecebnym prostriedkom proti boleniu zubov podobne ako klincek.
Cesnak by mal mat v nasom jedalnom listku dolezite miesto. Ozdravi nam telo a ustatu mysel. Nebojme sa jeho pachu, ved pozname sposoby ako ho tlmit.

J. D. Muransky 

Krstiny v Lome nad Rimavicou

V sobotu 15. decembra sa v spolocenskej miestnosti nakupneho strediska Obecneho uradu v Lome nad Rimavicou uskutocni "Slavnostny krst publikacie Lom nad Rimavicou a okolie" s podtitulom Vrcharske obce Lom nad Rimavicou, Drabsko a Sihla. V programe "krstin" vystupia ziaci zakladnej skoly, Detsky folklorny subor Lomovcata, folklorna skupina s ukazkou betlehemskych hier. V ramci programu bude premietnuty i videofilm Lom nad Rimavicou a okolie (namet, kamera a rezia D. Rakyta).
Publikaciu o najvyssie polozenej obci v Slovenskom rudohori a Breznianskom okrese (obsahuje vyse 50 fotografii) v naklade 800 kusov, vydal tamojsi obecny urad s financnym prispevkom Statneho fondu kultury Pro Slovakia a za financnej podpory sponzorov.
Tato knizocka je prinosom nielen pre spracovanie tejto lokality, ale poskytuje hodne nametov pre cely slovensky narodopis. Jej autorsky kolektiv (Ing. Emil Roncak v spolupraci s Danielom Rakytom a Mgr. Ludovitom Kubisom) veri, ze publikacia bude nielen cennym dokumentom historie tohto kraja, ale aj spolahlivou pomockou pracovnikom zariadeni cestovneho ruchu, ucitelom, organizatorom roznych podujati i individualnym turistom k lepsiemu poznaniu tohto jedinecneho regionu. Ocenit mozno najma ten fakt, ze publikacia o historii a sucasnosti tychto "vrcharskych obci" je prvou svojho druhu, ktora takymto sposobom mapuje tuto cast Slovenska.

D. Rakyta