V Obecnom urade v Nemeckej sa 10. decembra konalo pracovne stretnutie zastupcov obecneho, okresneho a krajskeho uradu, Horehronskeho muzea v Brezne a restauratora kulturnej pamiatky. Jeho cielom bolo prebratie umelecko-remeselnych prac na soche klaciacej zeny - sucasti Pamatnika obeti fasizmu v Nemeckej, ktoru sa v juli pokusili odcudzit a predat zbernym surovinam dvaja pachatelia z Raztoky. Na jednani bolo konstatovane, ze restauratorske prace pod vedenim akademickeho sochara Jana Filu boli realizovane v pozadovanej kvalite. V buducnosti vsak bude potrebne vykonat este niektore dokoncovacie prace na tejto kulturnej pamiatke. K restaurovaniu tejto sochy sa pisomne vyjadrila aj jej autorka akademicka socharka Klara Patakyova, ktora v liste adresovanemu Horehronskemu muzeu, spravcovi tejto pamiatky, okrem ineho napisala: "Bolo velmi bolestne vidiet sochu zvalenu. Som naozaj stastna, ze sa nepodarilo celkom ju zlikvidovat. Velmi sa tesim, ze je teraz uz na svojom povodnom mieste a dakujem vsetkym, ktori sa o to zasluzili."

Z Brezna do Juhoslavie

Pani Miklosovej zo srdca dakuju clenovia Komorneho zboru zo Selecne za "rucho" na oltar Bozieho chramu evanjelickeho. V Selenci si na vas spominame a tesime sa moznemu stretnutiu s vami
Juraj Sudi, dirigent
Tieto slova napisali na fotografiu clenovia spevackeho zboru Zvony z juhoslovanskej obce Selenc Breznianke Ludmile Miklosovej. Tu istu fotografiu poslali nasi juhoslovanski priatelia aj evanjelickemu fararovi Dusanovi Fabriciusovi i s podakovanim. Nas zaujimalo, co viedlo pani Miklosovu k tomu, ze "vyrobila" a darovala oltarne rucho prave Evanjelickemu a.v. kostolu v Selenci:" Pred tromi rokmi ma velmi zaujalo vystupenie Komorneho zboru Zvony z Juhoslavie, ktory ucinkoval s breznianskym spevokolom v evanjelickom kostole v Brezne, a tak som sa prave vtedy rozhodla, ze im poslem dar v tejto podobe, pani Miklosova ma naozaj zlate ruky, presvedcili sme sa o tom v jej domacnosti na Nabrezi dukelskych hrdinov, kde nam ukazala viacero svojich vyrobkov. Jej "diela" mozeme vidiet i v evanjelickom kostole v Brezne a moze sa pochvalit i tym, ze z jej prestierania sa tesia i v kanadskom Toronte.

Daniel Rakyta
za Spevacky zbor mesta Brezna 

Davno zabudnute, a predsa trvale pritomne su mytologicke zvyky a predstavy ludu, ktory odpradavna zil na uzemi dnesneho Slovenska - v kazdom ludovom ornamente, rozpravke, zaklinadle, kolede je zakodovana spomienka na casy, ked nielen zrucnost a schopnost, ale aj fantazia cloveka tvorila ramec civilizacie. Hodnota prastarych ludovych zvykov je v poznani vztahu jednotlivca k spolocnosti, z ktorej vysiel a z ktoreho by ho rozlicne ideologie rady vylucili. Zrak, zastrety pozlatkom hmlistych ideologickych slubov, sposobuje v dusi smutok. Civilizovany clovek, to vsak nie je clovek so zaviazanymi ocami. Rad sa vracia spat, rad ozivuje fantaziu tym, co vzrusovalo a naplnalo bohatymi predstavami duchovny svet ludi v minulosti. Medzi tieto fenomeny patrili rozne obycaje, povery a cary, povesti, rozpravky, prislovia, porekadla, hry a piesne. Casy neboli prostriedkom, cary boli svetlom zivota. Krasa carov je v tom, ze o nich vieme, nie v tom, ze by ich bolo mozne vyuzit takpovediac v praxi. Dohviezdny vecer, takmer zabudnute slovo a kolko prapovodnej krasy je v nom! Vianoce, tento novozakonny sviatok, su oslavou krestanskej civilizacie, no podnes su prazakladom Vianoc, Dohviezdneho vecera predstavy, ktore sa zachovali v rozpravkach.

Medzi bohatstvom, ktore nazbieral Pavol Dobsinsky v 19. storoci, ked tisicrocne ludske zvyky ludu prystili este priamo z pramenov, patria okrem prostonarodnych rozpravok a povesti aj "Obycaje, povery a cary urcitych dob, ale rozlicnych predmetov a ukonov." Z tohto diela si vyberieme cast tzv. "stridzich dni" a Vianoce, tak ako ich pozbieral a zapisal Dobsinsky.
Niekde sa za prvy stridzi den povazoval 11. november - na Martina, v ktorom proti skodlivej moci strig sa ludia chranili jedenim cesnaku a Martin by mal prist k Slovakom "na bielom koni."
Inde sa za prvy stridzi den povazoval 25. november - Katariny, kde sa tiez vacsinou uzival cesnak. Druhym takymto dnom bol 30. november - Ondreja. V jeho podvecer sa tiez prevadzali cary s cesnakom a zname "liatie olova" slobodnymi devami. Tento den bol aj zaciatkom pecenia vianocnych oplatok. Den sv. Mikulasa, 6. december je kazdemu znamy. Ale tretim a najvacsim stridzim dnom je 13. december - Lucie.
"V Luciovy podvecer urob okolo seba pred ohnistom koleso a poklad triesky (zbierane od Mikulasa) na ohen. Ako zacnu rozharat sa, tak pomelu sa aj strigy dolu kockom, ktora na omele, ktora na lopate, ktora na vidlach, atd. Posadaju si okolo ohna a budu sa ohrievat, kym len bude trvat ohen z tych triesok, potom kade prisli, tade ufucia po svojej robote... Kto strigy lepsie poznat chce, zacne si dnes vecer robit stolcek, takze do Vianoc kazdy den volac na nom zakrese, zavice. aby v Dohviezdny vecer bol hotovy uplne. Ide s tym stolcekom na utieren, urobi kriz okolo seba a sadne si nan. Vsetky strigy su v kostole a clovek na tomto "luciovom stolceku" sediaci ich pozna vsetky. Od tohto vecera az do Vianoc chodia po domoch, "Lucky" - do bieleho oblecene zeny so zahalenou tvarou.
Na Tomasa, 21. decembra je najkratsi den a najdlhsia noc v roku. I coze robia tu Slovaci? Nemaju moc. V predvecer sa zidu mladi a stari, robia rucne prace, pradu a zabavaju sa celu noc. Spievaju a nukaju " na preslinku" vselijake dobroty. Rano na Tomasa sa zacinaju roznasat oblatky, vtedy byvali aj trhy na mak, med a perniky a piekli sa kolace, opekance, lokse, lebo na Adama a Evu sa v peciach na pecenie uz kurit nesmelo. Dvadsiateho stvrteho decembra - Adama a Evy: "Osudne vladnutie strig, cize zlych moci zimy a smrti ukoncuju sa len dnes... Berieme i tuna tento den ako zaciatocny a pripravny k najvacsim poveram celeho roku, totiz vianocnym..."
"Dohviezdny alebo Stedry vecer - Skor akoby mrak pocal padat na zem, ale uz ako k tomuto veceru, pousilovali sa hospodari a paholci nakrmit a napojit hojne svoj statok. Niekde ale vysli si dnes aj do hory a nazbierali ceciny: tu podstlali pod rohaty statok... Na zmrkavani ale poznasaju si do vyriadenej izby cerieslo, lemes, motyku, rylo a druhe nastroje orly a obrabania zeme a pokladu ich pod zastrety stol... Sucasne vyriadili a vymietli gazdinky a diovky chyzu, bo po zapade slnka smeti viac vynasat a na druhe rano pre "celky den" ani vymetat nesmeju... Stol prikryju najcistejsim a najtensim obrusom... obrus tento nesnimu zo stola az do noveho roku, taktiez dnes vopred nan polozeny chlieb a sol,... Ale za chlebom a solou pokladie gazdina aj ostatne "dary Bozie" na stol: kolace, opekance s makom a madom, hrach na zobky uvareny, jablka, mad, oblatky a hriato... niekde tiez z kazdej domacej nevarenej stravy a urody do cistych, dosial neuzivanych a neumyvanych nadob po troske..."
Priebeh Stedrej vecere pozname vsetci a vacsina slovenskych domacnosti tieto tradicie dodnes dodrziava. " Po veceri premenia sa pribytky co naboznejsich krestanov v chram modlitieb a spevov... Ostatok vecera stravia zabavkami a hrami a zvlast vyhravanim orechov, ktore si mlada celad odklada... Rychlo minie sa cas, az prichodi doba polnocna, kde u katolikov zvony zavzneju a nabozni krestania i zvedavci hrnu sa do osvietenych chramov - na utieren. Na mnohych miestach aj u evanjelikov mladez i starez travi tento vecer na veziach, kde striedaa sa hucanie vsetkych zvonov s naboznym spevom ochotnych k tomu hrdiel az do polnoci."
Ked na Dohviezdny vecer vysla prva hviezda, zacali sa Vianoce aj v uliciach, pastieri prejavuju radost trubenim a plieskanim bicom a chodia aj s pastierkami a honelnikmi vinsovat gazdom. Vianocny Svatvecer prislucha k najozivenejsim dobam veku po domoch a uliciach mesteciek a dedin slovenskych. Zajdite tak napriklad na stvorhrany rynok mesta Brezna, kde pod kazdym osvietenym oblokom hlavy nad hlavy napinaju takyto spevaci a recnici, kde potom na zvuk zvonov hrnu sa zo vsetkych ulic mesta ludia na utieren, i budete mat ponatia o tejto trme-vrme, o porozlicnych veselych hlahotoch a sviatocnom duneni zvonov.
K doplneniu obrazu tohto vecera privezmieme este od mnohych davnym obycajom zachovavane povery a cary, ako znam: u dievceniec: povymetajuc vsetky kuty v izbe, zoberu smeti na metlu alebo do zastery a vynesu na smetisko. Stanuc si na ne, nacuvaju brechot psov - z ktorej strany psi zabrechali, v tu stranu vyda sa dievca... Kladu si aj zelinku, "spac" na noc pod hlavu, aby prisnil sa im buduci manzel... u gazdin v tento den vystrihaju sa uz kolace piect... , hrach na zobky uvareny do vsetkych kutov izby hadzu: aby zo vsetkych styroch stran sveta nestastie odvratili od domu... Hospodar od Stedreho vecera do Noveho roka vzdy na jednom obruse jedava a vsetky omrvinky z neho odklada, v den po Novom roku vysype si ich na zasiatu rolu - bude mat pekne ozimne... Stromy v zahradach okrucuju sa dnes vecer povrieslami: aby hojne rodili... Pred polnocou v Dohviezdny vecer vyjdi pod hole nebo a citaj hviezdy - cim viac ich nacitas, tym viac rokov budes zit...
Dielo, z ktoreho sme citovali, zozbieral a napisal Pavol Dobsinsky, vyslo v roku 1870 vo Viedni a v edicii Pramene v rovnakej podobe potesilo bibliofilov a citatelov v roku 1993, z nakladatelstve Pictus, Bratislava pod nazvom "Slovenske obycaje, povery a cary".

Vybrala A. Prepletna