22. APRIL 1998 Strana 2

STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11   ARCHIV   TIRAZ   KONTAKT

...

Opytali sme sa za vas

Vladimira Strmena, prednostu Obecneho uradu vo Valaskej

Ako pokracuju rekonstrukcne prace na moste vo Valaskej?

- Rekonstrukcia mosta, ktory spaja sidlisko vo Valaskej a obce Hronec a Osrblie so statnou cestou I/66, zacala 1. aprila. Naklad na kompletnu rekonstrukciu je 29 000 000 korun, na rok 1998 je rozpoctovanych 8 000 000 korun, zvysok na buduci rok. Po dobu rekonstrukcie je vstup do sidliska, Hronca a Osrblia cez novopostaveny most na Chvatimechu. Pre pesich bude v najblizsich dnoch postavena provizorna lavica, umiestnena 50 metrov od rekonstruovaneho mosta po toku Hrona oproti zeleznicnej stanici. Tym prechod pre dopravu aj pesich na povodnom moste po dobu celej rekonstrukcie uzatvorime. Rekonstrukciu mosta si vyziadal jeho havarijny stav. Povodny zamer bol vybudovat most v priestore jazierka naproti sidlisku, ale postavenim mosta na Chvatimechu bol tento zamer zmareny.

Dobra vec sa podarila

Clenovia ELLIS v Hronci

Vo stvrtok 16. aprila popoludni sa v obradnej miestnosti Obecneho uradu v Hronci uskutocnila clenska schodza obcianskeho zdruzenia ELLIS (zdravotne postihnutych deti). Predseda tohto zdruzenia Peter Hanko v sprave zhodnotil cinnost v uplynulom obdobi. Z nej treba vyzdvihnut najma konecne vybavenie priestorov denneho opatrovatelskeho centra telesne postihnutych deti v Hronci. Rodicia si prezreli priestory buduceho centra, ktore je v stadiu dokoncovania. Dobra vec sa aj napriek mnohym problemom podarila. Clenovia na tomto stretnuti vyjadrili suhlas so vstupom zdruzenia ELLIS do Asociacie obcianskych zdruzeni, ktora zdruzuje vsetky obcianske zdruzenia na Slovensku. Medzi sebou privitali aj MUDr. Mariu Kubisovu z rehabilitacneho oddelenia breznianskej nemocnice, ktora poskytne odbornu pomoc pri vybavovani centra.

(ph)

Majove oslavy v Brezne

V piatok podvecer sa na podnet primatora Brezna zisli v mestskom urade predstavitelia politickych stran, SZPB, mestskych organizacii, skol i podnikatelia, aby pripravili ramcovy program a jeho zabezpecenie pocas majovych sviatkov. Tradicne majove oslavy zacnu stavanim majov na Mazornikove a namesti v Brezne, pokracovat budu prvomajovymi oslavami na mestskom stadione s folkovym festivalom, ukazkami sportovej cinnosti a futbalovym zapasom. Popoludnie bude patrit detom vo dvore mestskeho kulturneho strediska. Pietnou spomienkou a polozenim vencov si ucastnici pripomenu obete druhej svetovej vojny 7. maja na namesti v Brezne. O podrobnom programe i dalsich sprievodnych akciach najdete informacie v buducom cisle Horehronia.

(js)

Chalupkovo Brezno upresnili

V piatocne predpoludnie sa na breznianskej radnici zisiel na svojom pravidelnom zasadnuti organizacny vybor 31. rocnika Chalupkovho Brezna. Okrem upresnenia terminu konania podujatia (23. - 24. oktobra) organizacny vybor prerokoval jeho financne zabezpecenie, upresnil propozicie, doplnil mena novych clenov oraganizacneho vyboru.

(js)

Velkonocny chramovy koncert

V rimskokatolickom kostole Sv. Juraja v Lopeji, ktory patri medzi najvyznamnejsie kulturne pamiatky Breznianskeho okresu, sa v piatok 17. aprila konal Velkonocny chramovy koncert Spevackeho zboru mesta Brezna. Zbor, ktory pred niekolkymi tyzdnami oslavil dvadsatrocne jubileum, sa pod taktovkou Doc. Dr. Milana Pazurika, CSc. predstavil skladbami roznych stylovych obdobi a najma skladbami chramovej a svetovej tvorby. Medzi nimi odzneli napr. chorvatska piesen Zdravo Mario, talianska Signore delle cime, skladba skladatela Giovani Croce Cantate Domino, J. L. Bella To den, Dimitrija Bortnanskeho Cherubinskaja a dalsie. Podujatie, na ktorom bolo pritomnych aj mnoho navstevnikov rekreacnych zariadeni v Nizkych Tatrach, zorganizoval Rimskokatolicky farsky urad v Lopeji a Obecny urad v Podbrezovej.

(DaRa)

Poslanci na mimoriadnom zasadnuti

Primator Brezna Ing. Vladimir Fasko zvolal v pondelok 20. aprila do velkej zasadacky mestskeho uradu mimoriadne zasadnutie mestskeho zastupitelstva. Okrem plnenia rozpoctu mesta, zaverecneho uctu, plnenia rozpoctov vynosov a nakladov v prispevkovych organizaciach zriadenych mestskym zastupitelstvom bolo na programe dalsich strnast bodov. V ramci nich hovorili aj o predaji bytov, o sucasnom stave kultury v meste, o socialnej starostlivosti a poskytovani sluzieb, o postupe prac na stavbe Baldovskeho mosta a o mnohych inych problemoch. Podrobnejsie informacie z rokovania prinesieme v buducom cisle.

(r)

Zachrania kovovyrobu v Piesku?

O tom, co sa udialo v piesockej fabrike, aka je tu sucasna situacia a realne vychodiska a ci je vobec predpoklad zachovat kovovyrobu v Piesku, hovorime s riaditelom a. s. ESPE - Strojaren Piesok Ing. Petrom Mikloskom:

o Vratme sa do lanskeho roka, kedy v Piesku zacal posobit exekutor ...

- V akciovej spolocnosti ESPE zacal vlani na jesen z poverenia Socialnej poistovne posobit exekutor, aby vymohol zavazky, ktore ma a. s. ESPE voci tejto poistovni. Situacia sa tymto padom stala pre staru spolocnost ESPE, a. s., bezvychodiskova, pretoze bol zablokovany uplne vsetok majetok a vsetky ucty. Takze vlastne manazment nemohol disponovat ani majetkom, ani uctami. Nastastie uz v roku 1996 bola zalozena spolocnost ESPE - Strojaren Piesok, a. s., ktora plnila funkciu predajcu strojov, ktore sa vyrabali v starej spolocnosti ESPE, a. s., no a v sucasnej dobe tato nova spolocnost prebera do svojich aktivit aj vyrobny program starej spolocnosti, aj vyrobnych robotnikov. Pre udrzanie zamestnanosti Narodny urad prace v zastupeni Krajskym uradom prace v Banskej Bystrici poskytol navratny prispevok na vyplatu miezd. Tento prispevok je urceny pre tristo pracovnikov, ktori presli k 31. marcu s prechodom prav a povinnosti zo starej akciovej spolocnosti do novej spolocnosti, ale bohuzial je vo vyske cca jednej tretiny mesacneho platu. Povinnostou organizacie, ktora prevezme pracovno-pravne prava a povinnosti pracovnikov na seba, je plnit vsetky odvody voci poistovniam a voci statu. Dalsie socialne pripady este individualne posudime a budeme sa snazit urobit pre zachranu tychto ludi to, co sa bude dat, ale v ramci starej, nie novej spolocnosti.

o Aka je sucasna situacia?

- V dnesnej dobe je situacia velmi zlozita z toho dovodu, ze ak by sme chceli rozbehnut vyrobu v odbore 513, co su tvarniace stroje, ktore vyrabali byvale Strojarne Piesok bezmala styridsat rokov, potrebujeme cudzie zdroje, potrebujeme uver. Tento uver sme sa pokusali vybavit, ale v sucasnej situacii je to velmi tazke a ani nam sa to nepodarilo, hoci sme na tom velmi intenzivne pracovali skoro pol roka. Napriek tomu, ze sa nam uver nepodarilo vybavit, novy manazment firmy sa po suhlase predstavenstva rozhodol, ze ideme bojovat dalej aj v tychto stazenych podmienkach. Chceme udrzat tradiciu, a nielen tradiciu. Chceme, aby bola prace pre ludi, aby mali z coho zit. Ale pokial sa nam nepodari zabezpecit cudzie zdroje, existencia firmy moze byt ohrozena.

o Co ste urobili pre to, aby firma fungovala?

- Manazment, okrem toho, ze sa snazil ziskat zdroje, svoju pracu zameral na kvalitny podnikatelsky plan, ktory externi partneri posudili ako velmi dobre spracovany a realny. Lenze pre nedostatok financnych zdrojov sa situacia stava neunosnou, pretoze nestihame platit vsetky naklady, ktore platit musime, pocinajuc energiou a danovymi odvodmi. Cize toto nam situaciu velmi stazuje. Okrem toho, ze sme vypracovali podnikatelsky plan, ziskali sme Certifikat systemu kvality podla normy ISO 9001, co bol vysledok dvojrocnej intenzivnej prace. Ziskanim tohto certifikatu su vytvorene predpoklady na to, ze keby sme mali vyrobny program, dokazeme ho, mozno povedat bez vacsich problemov, realizovat na narocnych zapadnych trhoch. Samotny certifikat je garanciou toho, ze nase vyrobky su v kvalite, aku ziada narocny zapadny odberatel.

Chcem zdoraznit, ze hoci sa manazment snazi a robi vsetko pre to, aby firma fungovala, existencia firmy by bola ohrozena, ak by sme neziskali cudzie financne zdroje. Tie by nam posluzili na nakup materialu potrebneho na vyrobu nasich vyrobkov, ich predaj na trhu a tym vlastne uspokojenie potreby zamestnancov, potreby firmy a tak isto aj na dalsiu reprodukciu spolocnosti.

o Ake su dalsie predstavy a ambicie firmy?

- Myslim si, ze mozem povedat za seba a tak isto aj za manazment firmy, ze je zelanim manazerov, aby sa zastavil tento nedobry akutny stav firmy, aby sa firma stabilizovala, aby zabezpecila pracu pre pracovnikov, ktori v nej su a aby sa dalej mohla rozrastat a prijimat dalsich pracovnikov. Sme si vedomi toho, ze je to velmi tazka uloha. Nechem, aby to vyznelo ako falosne sluby. Treba to chapat ako nase ambicie, nase zelania, ktore by sme chceli zrealizovat. Na zaver chcem podakovat pracovnikom, ktori doteraz vo firme pracovali a prispeli k jej rozvoju, k budovaniu tradicii a nie je to ich chyba, ze firma sa ocitla v takej situacii, v akej je. Rad by som vyslovil presvedcenie, ze by sme sa za urcity cas s niektorymi mohli opat zist.

(ng)

 

Velkonocne sviatky su za nami. Ich atmosferu dotvarali aj zaujimavo vyzdobene vyklady obchodov na breznianskom namesti.

 

 

 

Z ruk primatora Brezna prevzali popoludni 17. aprila ocenenie za najkrajsie upraveny vyklad majitelia kvetinarstva Saint Paulia.

Snimky: Peter Bercik

 


STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11   ARCHIV   TIRAZ   KONTAKT