|
|
Lamanie rekordov
Nesmierne mnozstvo krasnych i pravdivych prislovi vymysleli nasi predkovia. Dnes sa k nim znovu navraciame, lebo su dokazom neprekonanej mudrosti a umu. Jedno z nich o placi nad rozliatym mliekom hovori za vela.
Vacsina mladych ludi tuzi po dobrodruzstve, ktore sa nemusi skoncit vzdy najstastnejsie. Na Slovensku mame stale co oslavovat. Po vianocnych sviatkoch, prekroceni Noveho roka a Velkej noci sa opat pripravujeme na oslavy. Tentoraz majovnicke. Na dedinach sice uz davnejsie pominulo ich povabne caro, iba spomienky ostali vacsinou v podobe nadmerneho nicenia prirody a zabavy, ktora sa nesie tiez v inom duchu - skor diskotekovom, kde kvalitnu a veselu naladu mozno podla niektorych dosiahnut iba vdaka velkemu mnozstvu vypiteho alkoholu a surovym bitkam. A casto rychlym utekom na autach z miesta cinu. Co ale mozu sposobit divoke jazdy po bujarej zabave, o tom najlepsie rozpravaju cierne kroniky. Kolko chlapcov i dievcat, velakrat neplnoletych, predcasne opusti svojich najblizsich? Staci sa poprechadzat po hociktorom cintorine a vsimnut si smutne texty na nahrobnikoch zo studeneho mramoru. Nedavno skoncil zivot v aute mladik, ktory mal o par dni pojat k oltaru svoju vyvolenu. Predbehla ju ina, pre vsetkych v tom veku neziaduca, aby si ho natrvalo priputala k sebe. Odmietla pockat. Uspesny student, ktoremu nikdy nechybala vesela nalada, skvela povaha, mily usmev, neodolal rychlym jazdam. Este cez den sme si vymenili niekolko viet. Neskoro vecer, z uhasinajuceho tela vychadzali posledne, tiche smutnoplaclive slova: este nechcem ..., nie!
Hodnotu ludskeho zivota neraz dokazeme ocenit az vtedy, ked sa nas nejakym sposobom priamo dotyka, no castokrat je uz celkom neskoro. Velmi tazko pripada plakat nad takouto stratou. Ovela tazsie filozofovat o slovku "keby". S vlastnym zivotom hazarduju vsetci, ktori sadnu do vozidla s kamaratom - soferom, najma ak vedia, ze je pod vplyvom alkoholu. Mnohi pritom neuvazene provokuju a nabadaju k riskantnej rychlosti, natlaceni ako sardinky, odvadzaju od pozornosti vystrajanim hluposti. Nerozvazni vodici neprisposobia jazdu cestam, mysliac si, aki su vynikajuci v ovladani svojho super auta. No kolko "takychto" machrov skoncilo niekde v priekope s mensim ci vacsim fiaskom, kolko ostalo nalepenych na plotoch ci betonovych murikoch s trvalymi nasledkami, kolko v marniciach? A zijuci spolucestujuci si zbytocne vycitaju moralny podiel viny, lebo mali mysliet na to predtym. I na fakt, kolko rodin sa zrazu ocitne na prahu vecneho nepriatelstva.
Horehronsky hlavny tah pripomina skor tretotriednu cestu, podobnu dlhe roky choremu a zubozenemu cloveku, na ktoreho sa kazdy vykaslal, odstrcil na vedlajsiu kolaj. Neraz sa stala zradnou pre mnohych odvaznych a suverennych jazdcov, ktori nasli na nej svoju smrt. Vedome podcenili seba i dopravny prostriedok. Najma v hornej casti okresu hodno zavidiet vodicom autobusov ci sanitkarom, ked v zimnom obdobi so svojimi "zakaznikmi" poskakuju po neupravenych a zladovatelych vymoloch a kryhach ako stare fasiangove dievky. Len tazko sa driapu do kopcov pod Kralovu holu k chorym, umierajucim, rodiacim. Lebo chemicke posypy kvoli lokalite NAPANT su prisne zakazane.
Kazdy sviatok ako pride, tak aj odide, aby ho nahradil opat nejaky iny. Nas clovek mu vzdy s ochotou venuje patricnu pozornost. Nevynimajuc gradaciu gradov na diskotekach. Cesty vsak ostavaju zatial stale tie iste - zanedbane. Aj preto treba na nich "lamat" rekordy rakou rychlostou, aby neboli poslednymi pre tych, ktori to najmenej ocakavaju. Aby sa neuvazene a zbytocne neobjavil na cintorine dalsi honosny mramorovy dom bez okien a dveri.
Jan Kapusnak
Odpady
Pod tymto titulkom bol 8. aprila v Horehroni uverejneny clanok od Ing. Eleny Gregorovej z odboru tvorby a ochrany zivotneho prostredia pri Okresnom urade v Brezne. Hned na uvod by som sa jej chcel podakovat, a to tak za clanok, ako aj za doterajsiu spolupracu celeho odboru tvorby a ochrany zivotneho prostredia s Technickymi sluzbami mesta Brezna. Nielen v oblasti odpadov, ale aj naprikald pri starostlivosti o verejnu zelen, zavadzanie novych sluzieb ...
V spominanom clanku bolo vela podnetov, nad ktorymi by sa mali zamysliet mnohi obyvatelia, ale aj podnikatelia nasho mesta. Verim, ze vela z tychto problemov dokazeme v spolupraci s odborom tvorby a ochrany zivotneho prostredia vyriesit. Kedze sa vsak tato problematika tyka nas vsetkych, chcel by som sa k niektorym vyjadrit v tomto clanku.
Podnikatelia uvadzaju, ze chyba plasny system separacie odpadu v meste. Ano, chyba nam v meste vselico. Vselico by sme chceli. Ak vsak vsetka nasa snaha konci len pri konstatovani, co by malo mesto ...?, potom si treba uvedomit, kolko financnych prostriedkov v mestskom rozpocte je a co vsetko by sme s nimi chceli vyriesit. Lenze to mesto aj v zlozitej financnej situacii zavadza a postupne rozsiruje separovany zber komunalneho odpadu. Horsie je, ze prave mnohi podnikatelia, ktori sa tak rychlo zbavia povinnosti poukazanim, co by malo mesto, si neplnia ani zakladnu povinnost a nemaju uzatvorenu zmluvu na odvoz odpadu. Len podnikatelov, ktori su v priestoroch domov v sprave bytoveho podniku a bytoveho druzstva, je viac ako tridsat bez zmluvy na odvoz odpadu.
Domahaju sa vyuzitia financnych prostriedkov ziskanych za druhotne suroviny, na dalsie rozsirovanie separacie. Preto by som rad uviedol, ze priame financne prinosy za ziskane druhotne suroviny nepokryvaju ani naklady na zber, dotriedovanie a upravu ziskanych surovin. Pre zaujimavost: za kilogram papiera je mozne ziskat 1,- alebo 0,50 Sk podla druhu, sklo je mozne odovzdat bezplatne, odovzdavanie plastov bolo pred nejakym casom mozne za poplatok odberatelovi, ktory bol omnoho vyssi ako poplatok za skladku, dnes plasty odobrat nechcu.
Prinos separacie je vsak niekde inde. Ide hlavne o usporu poplatkov za ulozenie odpadu na skladke, predlzenie zivotnosti skladky, umiestnovanim kontajnerov na triedeny odpad nahradzame stare - poskodene, setrenie prirodnych zdrojov surovin, prinos pre ekologiu, vytvaranie pracovnych prilezitosti (zber, uprava, dotriedovanie).
Ide o dost vazne argumenty, aby vsetci, ci uz obyvatelia alebo podnikatelia, pristupili k zodpovednemu rieseniu zneskodnovania odpadov. Ak k tomu prispeje aj odbor tvorby a ochrany zivotneho prostredia vykonom statneho dozoru, myslim, ze by sme ten udajny bludny kruh mohli pretat. Zo strany technickych sluzien chceme:
- do mestskeho zastupitelstva navrhujeme znizit poplatok za odvoz odpadu pre obyvatelov Nalepkovej ulice za aktivny pristup k triedeniu odpadu
- obyvatelom sidliska Mazornikovo, ak nezmenia svoj postoj k triedeniu, navrhneme zvysenie poplatku
- obyvatelom Nalepkovej ulice ponukneme niektore dalsie sluzby bezplatne
- v spolupraci s odborom zivotneho prostredia pri mestskom urade riesit vsetkych podnikatelov, ktori porusuju vseobecne zavazne nariadenie o odpadoch
- v spolupraci s mestskym uradom - odborom zivotneho prostredia a okresnym uradom - odborom socialnym veci riesit situaciu v romskych osadach
- vsetkym podnikatelom ponukame odvoz vytriedeneho papiera
- obyvatelom chceme ponuknut odoberanie akumulatorov z osobnych automobilov za symbolicky poplatok.
Na zaver by som chcel pripomenut, ze okrem zakonov s celoslovenskou posobnostou mame v nasom meste prijate aj vseobecne zavazne nariadenie tak o odpadoch, ako aj o verejnom poriadku. Ak odbor tvorby a ochrany zivotneho prostredia pri okresnom urade bude dozerat na dodrziavanie zakonov a odbor zivotneho prostredia pri mestskom urade v spolupraci s mestskou policiou bude dozerat na dodrziavanie platnych vseobecne zavaznych nariadeni, technicke sluzby budu moct vyuzit svoje kapacity inac, nez na odstranovanie ciernych skladok a dalsich nesvarov. Spokojni budeme vsetci.
Ing. Tomas Gabon,
riaditel Technickych sluzieb mesta
Brezna
Druzbu rozvijaju stretnutiami
V Ustave socialnej starostlivosti v Pohorelskej Masi zije stosestdesiat obyvatelov od troch rokov do dospelosti. Vacsinou su to dievcata, prevaznu cast tvori skupina nad patnast rokov. Do vychovnej cinnosti je v piatich oddeleniach zaradenych sestdesiat dievcat. Cela vychovna cinnost je zamerana na pomoc pri prevadzke ustavu, upratovani vlastnych priestorov, pomoc v kuchyni, pracovni, pracu na ustavnom policku, v skleniku, ustavnom parku. V neposlednom rade je to rozvijanie sikovnosti ruk pri vysivani, pleteni a malovani. Pred dvoma rokmi zrekonstruovali nevyuzite priestory a zriadili si mensiu telocvicnu, tkacsku dielnu a kuchynku. V kuchynke kazdy den ina skupina pod vedenim vychovavateliek vnika do tajov kucharskeho umenia a servirovania.
V ustave maju snahu naucit dievcata samostatnosti. Nezaostavaju ani v spolocenskom zivote. Pred niekolkymi rokmi nadviazali druzbu s Ustavom socialnej starostlivosti pre mladez v Lucenci, ktoru rozvijaju stretnutiami. V decembri boli dievcata z Mase na vianocnom stretnuti v Lucenci, na fasiangy sa zucastnili karnevalu a teraz, vo stvrtok 16. aprila, prisiel do Mase autobus plny kupacov. O tom, ze to bola poriadna oblievacka, svedci aj fotografia. Dievcata pripravili kupacom male pozornosti, velkonocnych zajacikov. Vo vyzdobenej telocvicni bolo pripravene male obcerstvenie, pre vsetkych gulas a diskohudba, kde sa vsetci do vecera vytancovali.
Pri tychto stretnutiach vznikli mnohe priatelstva, ktore udrziavaju listami i pohladnicami, co pozitivne vplyva na spravanie obyvatelov takychto zariadeni.
Juraj Orolin
