Regionalne noviny obcanov Brezna, Horehronia a Stredneho rudohoria   ROCNIK 6 CISLO 25 24. JUN 1998 4,50-Sk

STRANA :1

2

3

4

5

6

7

8

9

10

11

ARCHIV

TIRAZ

KONTAKT

...

V Helpe bude veselo

Prehliadka krasy a zivota nasich ludi, ktori s piesnou na perach, s huslami a pistalkami, ale najma s laskou v srdci prichadzaju pozdravit helpianske slavnosti.

Preto si aj Vas vsetkych dovolujeme co najsrdecnejsie pozvat na tieto slavnosti, ktore sa budu konat 3. - 5. jula 1998.

Slavnosti sa zacnu v piatok vecer privitankou domacej, muzskej spevackej zlozky Helpan, aby sa po nej mohlo roztancovat cele javisko v podani kosickeho Romanthanu. Program doplnia Variacie Matusa Batku. V sobotu vecer sa hladisko amfiteatra otvori privitankou deti zo Zakladnej umeleckej skoly Helpa. Potom zazneju Ozveny, kde sa predstavia ludove hudby, instrumentalisti a spevaci. V dalsom programe pod nazvom Stepy predkov vystupia folklorne skupiny a subory z okresu Brezno a Banska Bystrica. Uz tradicne sobotny nocny program patri profesionalnemu folklornemu telesu a nebude to inak ani tohto roku. Divaci sa mozu pokochat vystupenim folklorneho suboru Zeleziar. Po programe sa vsetci mozete zabavat na ludovych veseliciach, ktore budu v hoteli Helpa a v Komunale Helpa. Nedelny program otvori svoju naruc detom, pod nazvom Ja som maly remeselnik sa predstavia detske folklorne subory z okresu Brezno a Banska Bystrica.

VIII. rocnik EUROFOLKLORU predstavi subory zo Senegalu, z Bulharska, Ukrajiny a z Turecka. Namestie obce pocas festivalu ozije jarmokom, na ktorom sa predstavia ludovi umelecki vyrobcovia nielen z Helpy, ale aj zo sirokeho okolia.

Aj tohto roku sa budeme tesit na vystavy v zakladnej skole a v drevenom dome v areali amfiteatra. Svojimi vysledkami sa pochvali Dielna ludovych vyrobkov z Banskej Bystrice a deti zo Zakladnej umeleckej skoly v Helpe. Nemenej zaujimava bude vystava prac Vojtecha Majlinga, na ktoru sa vsetci tesime.

Aj ked je Helpa, ako mnohe ine obce Horehronia, poobliekana v novom sate z peknych modernych domov, predsa len pocas slavnosti jagaju sa koralky na prekrasne vysivanych zenskych kapkach, pestreju sa zastery vsetkymi odtienmi cervenej farby. V case slavnosti byva v Helpe veselo. Volakde harmonika "zjajkne" a to uz je prikaz pre mladez, aby sa hned rozospievala, roztancovala a veru nezalezi na tom kde, ci za domami, v amfiteatri, alebo v skole.

Vitajte teda v Helpe.

M. Kemkova

V poslednom obdobi v Brezne a jeho okoli casto pocut lubozvucnu francuzstinu. To je neklamny znak z mesiaca na mesiac rozsirujucej sa spoluprace medzi Breznom a francuzskymi obcami, mestami a spolocenskymi organizaciami. Urcite si mnohi z vas pamatate na posledne oktobrove dni roka 1997, ked sme slavnostne podpisali dohodu o priatelstve a spolupraci s francuzskym mestom Meudon, ktore bolo zastresene zastupcom primatora Georgom Koschom.

Aj na tomto zaklade som od francuzskeho velvyslanectva na Slovensku dostal ponuku zucastnit sa v dnoch 7. az 14. juna v delegacii Ministerstva vnutra SR tyzdennej studijnej cesty vo viacerych francuzskych mestach v departmente dess Landes na juhu Francuzska v trojuholniku medzi pobrezim Atlantiku a Spanielskom. Studijnej cesty sa zucastnil ako veduci delegacie Dr. Gejza Petrik, riaditel odboru miestnej statnej spravy a samospravy Ministerstva vnutra SR, traja prednostovia okresnych uradov a styria zastupcovia samospravy z roznych regionov Slovenska.

Mozem povedat, ze cesta prevysila ocakavanie. Uz prichod do Pariza, prijatie na Ministerstve vnutra Francuzskej republiky, ako aj organizacna priprava vysoko prekrocili moje ocakavania. Neda mi, aby som nespomenul dusu celeho podujatia, madam Sylviu Bourelovu z Ministerstva vnutra Francuzskej republiky, ktora mala cely nas pobyt na starosti zorganizovala ho od skoreho rana do neskoreho vecera s plnym vyuzitim cerpania poznatkov. Citatelia sa iste opytaju: Boli ste recovo zdatni? Na nasu skodu nie. Ale vsetko nam vynahradila tlmocnicka madam Jirina Rudolpheova, rodacka z Ceskych Budìjovic, ktora zije vo Francuzsku uz tridsattri rokov. Tlmocenie bolo na vysokej jazykovej a odbornej urovni nielen vo vseobecnej rovine, ale aj v odbornostiach vztahov statnej spravy a samospravy.

Teraz trocha o obsahu studijnej cesty. Podrobnosti vztahov a fungovania samospravy budu predmetom cestovnej spravy, ktoru dostanu predsedovia mikroregionov Regionalneho zdruzenia miest a obci Horehronia a Stredneho rudohoria i nezaradeni starostovia.

Teda Francuzsko ma 36 763 obci a viac ako 52 milionov obyvatelov, je rozdelene na sto departmentov na cele s prefektom (nieco viac ako okres) a regiony (nieco viac ako kraj), ktorych je 26, tiez na cele s prefektom. Statne usporiadanie trva prakticky od napoleonskych cias, aka to zmena voci nasim praktikam.

Samospravnymi funkciami sa zacali zaoberat koncom sedemdesiatych rokov, pricom samosprava bola uzakonena v roku 1982, fungovat zacala o styri roky neskor. Volebne obdobie do samospravnych organov je sestrocne a sklada sa z tychto stupnov: 36 763 obci na cele so starostom a obecnou radou, sto departmentov na cele s prezidentom generalnej rady a generalnou radou, 26 regionov na cele s prezidentom regionalnej rady a regionalnou radou, stat - nepriama vazba a organy statu tvori Narodne zhromazdenie, kde poslancov volia priamo obcania, senat tvoria senatori voleni z regionalnej, generalnej, obecnej rady.

Vykonnu pravomoc tvori prezident a vlada, pod ktoru priamo patria regionalni a departmentski prefekti. Pravomoc urcit pravne akty ma ustavna rada, statna rada a uctovny dvor. O vztahu samosprav, tvorbe, cerpani rozpoctov najma obci, funkcii prefektov, zdruzeni obci nabuduce.

Ing. Vladimir Fasko,

primator mesta Brezno

STRANA :1

2

3

4

5

6

7

8

9

10

11

ARCHIV

TIRAZ

KONTAKT