|
|
O vyzive trochu inak |
Najlepsia zelenina je maso. Najedz sa slaniny, aby si bol zdravy. Sol nad zlato. Cukor - nase biele zlato... Na tychto a podobnych slangoch sme vyrastali my - nasi rodicia - nasi ucitelia, ale aj predsedovia narodnych vyborov, okresni tajomnici, ministri, veduci obchodov a predsedovia druzstiev - skratka, vsetci mienkotvorni a zakonodarni cinitelia, ktori roky formovali vsetko - aj nas model stravovania.
Zijuci v mierne neradostnej dobe, ked pravidelny prisun vitaminov do rodiny, okrem zemiakov a kapusty, pre obycajnych smretelnikov, ktori nemali znamych v zelovoci, bol iba tazko uskutocnitelnym snom, nie cudo, ze sme urobili "z nudze cnost".
Aj mnohe doterajsie skolske ucebnice su dietkami svojej doby. Vznikali v case, ked uspechy nasho polnohospodarstva a rast zivotnej urovne symbolizovali tony bravcoveho masa, hektolitre mlieka a tisicky vajec "na hlavu". Podavaju informacie vo forme hotovych receptov, poucaju, ale nemotivuju hladat vlastnu cestu. Duch vedeckosti v nich odsunul starostlivost o vlastne zdravie na pariferiu a vysledkom je kratky clanok v siedmackom prirodopise, kde na jeden a polstrane sa zmestilo vsetko - hladovanie aj objedanie, plytvanie potravinami, ateroskleroza, alkoholizmus, ale aj ochrana potravin v case mimoriadneho ohrozenia statu.
Je najvyssi cas to zmenit, lebo uz vcera bolo neskoro. Zacnem kratkym nazretim do minulosti - obvodny lekar v Helpe v sprave o zdravotnom stave obyvatelstva obce Pohorela v rokoch 1939 - 43 uvadza ako najcastejsiu chorobu zapal pluc (bez vaznejsich nasledkov). V obci nebola rozsirena tuberkuloza, ale rocne na na zomierali asi traja ludia. Vacsim nebezpecenstvom bol reumatizmus, ktory sa casto komplikoval s chorobu srdca. Ludia sa v priemere dozivali 65 a viac rokov. Asi patinu az stvrtinu mrtvych tvorili deti vo veku 1 - 7 rokov, najviac deti v prvom roku zivota.
Podla statistikov u novorodencov v roku 1994 v nasom regione, ktori su muzskeho pohlavia, je vek ocakavaneho dozitia 67,4 rokov, zenskeho pohlavia 75,7 rokov.
V rokoch 1987 az 1996 zomrelo v Pohorelej 394 ludi. 177 zien a 217 muzov. Priemerny vek umretych bol 70,9 rokov. Zien 75,9 rokov, muzov 66,1 rokov. Udaje su blizke priemernej dlzke zivota obyvatelov Slovenska (zeny 75 rokov, muzi 67 rokov). Avsak v Holandsku, na Islande, v Norsku, Svedsku, Taliansku, Spanielsku, Svajciarsku a Francuzsku sa dozivaju zeny v priemere 80 - 81 rokov a muzi 74 - 75 rokov. Preco?
Podla publikovanych statistickych udajov v byvalom okrese Banska Bystrica vykazovali umrtnost na stotisic obyvatelov v roku 1992 - 1010 umretych, 1993 - 1000 umretych a 1994 - 970 umretych. Zo statistkou vykazovanych 2980 obcanov, rozlucilo sa s tymto svetom "prirodzenou" smrtou len 411 z nich. U 589 boli pricinou rakovinove ochorenia, u 1512 ochorenia obehovej sustavy, u 282 ochorenia traviacej sustavy a pocet 240 pripada na zranenia a otravy.
V nedavnej minulosti medzi odbornikmi a u laickej verejnosti este dodnes je rozsirena vseobecna predstva, ze za nas zly zdavotny stav moze predovsetkym "zle zivotne prostredie". Skutocnost je vsak ina. Najlepsi zdravotny stav na Slovensku maju obyvatelia Bratislavy. Podla vysledkov prieskumu v roku 1993, ktory sa konal v Banskobystrickom okrese, su na tom zdravotne najlepsie obyvatelia Banskej Bystrice, po nich obyvatelia Brezna, na tretom mieste su obyvatelia dedin okolo Bystrice a najhorsie su na tom obyvatelia spod Kralovej hole. (Kmet. L.: Genius loci v Bratislave i na Boci. OS, 1997, c. 7. str. 41).
Na zaklade uvedenych skutocnosti mozno tvrdit, ze na umrtnosti, ako aj zhorsenom zdravotnom stave nasich obcanov sa vyznamnou mierou podiela ani tak nie zle zivotne prostredie, ako zly zivotny styl. Jednym z rozhodujucich prejavov zleho zivotneho stylu je nespravny sposob stravovania.
Pred niekolkymi rokmi som uskutocnil anketu mapujucu stravovacie zvyklosti pohorelskych deti - ziakov skoly. Vysledky ankety potvrdzuju pravdivost uvedenych riadkov. V rebricku oblubenosti u 33% respondentov su na prvom mieste masite jedla (spominaju "maso", slanina, rezen, gulas). 25 % uprednotnuje mucne a zemiakove jedla, vacsinou v kombinacii s masom. U 46% z nich predstavu dobrej desiatej naplna chlieb s maslom a udeninou (sunka, klobasa, salama, parky). Vo vytipovany den 58% z nich jedlo na obed maso a masove vyrobky. 98% z nich v tento den maskrtilo.
Zaujimave si postoj deti k vlastnemu stravovaniu. 54% opytanych si mysli, ze jedia privela sladkosti. 77% si mysli, ze ich desiata a napoje su zdrave. 90% z nich svoje jedlo prisala, zaroven ten isty pocet si mysli, ze sol skodi. O celkovej spravnosti svojho stravovania je presvedcenych 69% opytanych, 15% z nich nevedelo odpovedat. Priznacna je odpoved ziaka 5. rocnika: - "Myslim, ze sa stravujem zdravo, lebo vsetko, co jem mi chuti:"
V strave deti prevlada maso, jedla z muky a zemiakov. Ich strava obsahuje vela zivocisneho tuku, velka je aj spotreba vajec. Jedla obsahuju vela soli, velkej oblube sa tesia udeninarske vyrobky. V strave takmer chyba vlaknina. Jedlo obsahuje aj dost cukru, casto v ukrytej podobe - sladene napoje, cukriky, cokolady, sladke pecivo, keksy, zakusky a pod.
Prijem energie do tela nasich jedakov nie je celkom zladeny s ich pohybovou aktivitou - ovela viac prijmu ako vydaju. Ak vychadzame z predpokladu, ze na kazdy centimeter nad jeden meter pripada 1 kg hmotnosti, tak z celkoveho mnozstva 279 sledovanych ziakov skoly ma nadvahu 25% 70 ziakov.
Castou pricinou zdravotnych problemov v strednom a starsom veku je dlhodobo nespravne, priam nezdrave stravovanie v detskom veku a mladosti. Zial, aj vysledkom nasej vychovy je, ze mnohi to nedokazu prijat a pochopit. Este menej aj tych, ktori najdu v sebe dost ochoty a sily k zmene.
Problemy sa kopia najma v prostredi, kde absentuje osveta, chybaju informacie. Uzavretost do seba, ruka v ruke s ulipnutim na casto pochybnych tradiciach, akoby predurcovali obyvatelov vidieka prezivat popri velkych problemoch socialnych aj neblahy osud outsiderov, ponorenych v more civilizacnych chorob, odmietajucich zachranny pas prevencie a uporne sa snaziacich predlzit si zivot tabletkami a operaciami.
Jednou z institucii, ktora moze podat pomocnu ruku, je aj skola. Cesta za poznanim je casto zarubana ludskymi omylmi. Ano - mylit sa je ludske. Myslim si ale, ze neludske je v omyloch zotrvavat.
Mgr. Peter Navoy
Vidiek krajsim domovom |
Vidiecky dom zvonku
Architektura rozdeluje domy podla prostredia, v ktorom budu stat a sluzit. Rozdielny je dom v meste a na vidieku. Domy na vidieku su vidieckymi, domy na dedine dedinskymi. Vidieku dominuje krajina. Domy vidieka su jej sucastou, vidieckym domom je urcene spolunazivat s prirodou, nerusit a neporusit obraz krajiny, v ktorej sa nachadzaju. Dom vstupuje do krajiny prostrednictvom svojej spolupatricnosti so sidlom. Dom vnimame v zastavbe ulice a v priehladoch do krajiny. Pohlad na dom je svedectvom jeho vztahu ku krajine. Ulica ma svoj interier, od domu k domu, ma aj exterier, od domu k siluete celej dediny. Dom vnimame priamo a nepriamo, priamo ako fasadu, ako letmy pohlad vsedneho dna. Inym vnimanim sa vyznacuje skumavy a hodnotiaci pohlad, ziada si zastavenie sa a zamyslenie. Niekoho tento pohlad zaujme a oslovi, vyvola dojem, niekto nic nepociti. Skumavy a hodnotiaci pohlad nasmu obcanovi chyba, nepestuje ho, nie je cas nadchynat sa, stali sme sa chladnymi. Krasu svojho domova nevidime, neprezivame. Stali sme sa nevsimavymi, starame sa len o svoje problemy. Znakom krasy vidieckeho domu sa stala prestiz, co charakterizuje povrchnost a nevkus. Kazdy dom iny, prejavom prestize sa stala jeho velkost. Obnova vidieka nastoluje novy vkus jej obyvatela. Vidiecky dom je pekny vtedy, ked sa nenadrazuje, ked sa vyznacuje tym, ze je nevtieravy a nesebecky. Znakom vidieckeho domu je pokora a uctivost ku krajine, do ktorej patri, znakom vidieckeho domu je jeho spolupatricnost a harmonia s prostredim. Vidiecky dom je pekny, ked vzbudzuje pocit zaujimavosti a isteho obdivu, to pekne ziari neviditelnymi lucmi ocarenia, pri pohlade na pekny dom zacitime pocit vzrusenia, pocit krasy. Pohlad na dom je skuskou citovej zrelosti, citim co sa mi paci a co nie, stoji to namahu zastavit sa. Zrastenost vidieckeho domu s prirodou a tradiciou v osobitej farbe svojho regionu plodi sud o tom, ktory dom patri do nasej dediny ci mestecka.
Architektura nepredpisuje domu na vidieku jeho konkretny vyraz, urcuje dojem, ktory by mal z tohto domu vyzarovat. Vidiecky dom nebude kopiou starych domov, nebude napodobeninou cudzich vzorov. Vidiecke domy maju vo svete svoju domacu prislusnost. Slovensku je urcene mat tiez svoj vidiecky dom so svojimi regionalnymi vlastnostami. Vieme, ze dom na nasom vidieku musi mat tvar pevnej a presvedcivej strechy, jednoduchost a ucelnost. Obyvatelovi vidieka je urcene mat vidiekom naplnenu objednavku na svoj buduci dom, poslanim architekta je tuto objednavku splnit tvaroslovim pekneho domu nasej doby. Umenim architekta je uctu k tradiciam a pokoru k prostrediu spojit s modernostou sveta a pokrokom nasho zivota, tiez s individualnostou kazdeho stavebnika.
Architektonicka obnova vidieka, to je ucta a pokora, to je vona zeme, je to romantika a prostota, jemnost a vznesenost, je to cit stavitela pre vidieckost. Buduci stavitel domu ci rekonstrukcie sa musi riadit vlastnym pocitom a vkusom, pohlad na predlozeny architektonicky navrh je toho skuskou. Architektura vidieka nema byt mnozinou hotovych predloh a "lahkym" vyberom. Pekny dom na vidieku bude vysledkom "tazsieho" premyslania, bude hladanim odpovede na otazku: ... ma tvar buduceho domu dusu vidieckosti, tvaroslovia prislusnosti a vyraz modernosti?
Pred vystavbou ci rekonstrukciou svojho domu si kupujeme projekt, architekturu si ale vyberame. Vyber formou porovnavania, hladania a tym aj sebapoznavania "co som, co chcem" je prejavom kulturnosti cloveka, je duchovnym prostriedkom kultivacie nasho vidieka. Navrat vidieckeho domu do nasej architektury je ulohou architektonickej obnovy kazdej dediny a mestecka.
Prof. Michal Sarafin
