HOREHRONIE NEWS

- Zatial vyhovuje, je to len prvy tyzden. Uvidime, co bude dalej. Podmienky sa zdaju byt lepsie, ako boli predtym. Je tu cistejsie aj utulnejsie. Pribudol vodovod, zachody, da sa tu zaparkovat. Myslim si, ze aj obrat je lepsi.

- Sme tu ovela spokojnejsi. Nie je tu prach. Mame tu aj toaletu. Je tu skratka cistejsie.

- Chodim sem uz od malicka, najskor s rodicmi, teraz sam. Ako sa mi tu pozdava? Je to ovela lepsie ako v tom bunkri, alebo co to bolo. Je tu cistejsie, mame tu socialne zariadenia, vodu. Zakaznikov by mohlo byt viacej, na okresne mesto je tu malo ludi. Kedysi chodili castejsie, teraz sa predava vacsinou v piatok a v sobotu.

- Je to ovela lepsie ako predtym. Prejde sa tadeto viacej ludi, zastavia sa. V tych nahradnych priestoroch bolo menej ludi. Tu je to aj po hygienickej stranke lepsie. Teraz mame zachod, vodu, mame sa kde umyt. Na namesti sa sice zastavilo viacej ludi z okolitych dedin, ale aj tu je to dobre. Naozaj, neda sa to porovnat. Bolo tu blato, voda, v zime sneh. Teraz je to vynikajuce, ulozenie stolov, pohyb je usmerneny. Aj pristup je lepsi.

- Predavame len karfiol, takze dnes sme tu prvy den. Doteraz sme chodili do Ziaru. Teraz je to tu uz dobre, vlani tu este nebola ani voda ani zachod. Ja som spokojna.

Mili priatelia - Horehronci!

Prijmite krajanske pozdravy do Brezna. Poznam tento nadherny kraj. Som rodak z Cierneho Balogu. Velmi prijemne som sa prekvapil, ked som na internete nasiel vase noviny - Horehronie. Takze aj takto viem ako zijete v tej prenadhernej casti Slovenska akou je cele Horehronie. Takze aj vase noviny dat na internet bol dobry napad. Ozaj, potesil som sa a urcite nie som sam. Prajem vam Horehroncom a kraju Horehronia, aby sa vam praca darila tak ako celej nasej novej mladej republike, na ktoru sme hrdi aj za morom. Veru, mate byt na co hrdi, zit v takom prekrasnom prostredi.

Chcem vas touto formou pozdravit, vyjadrit radost, ze aj vase noviny su pojivom a propaguju tento prenadherny kraj. Zasielam vam basen o breznianskej vezi, ktoru som napisal tu za morom. Tesim sa na vydanie vasich novin, prajem vela uspechov Horehroncom, vasim novinam Horehoronie a tesim sa, ked opat zavitam do rozpravko nadherneho Horehronia.

Vas citatel Horehronec.

Krajan P. D.

Poznamka redakcie: Basen pana Datku si mozete precitat na strane 7.

V Brezne sa zaciatkom juna uskutocnil seminar na temu Vystavba bytov - ponuka moznosti. Seminar sa nestretol s velkym zaujmom mladych z Brezna a okolia. Tato tema nezaujala. Starost o byt im nie je vlastna, stale ostava na rodicoch. Ostalo na niekolkych reprezentantoch, tych, ktori pochopili, ze ich osud je v ich rukach. O byte treba rozmyslat, hladat riesenia, byt zvedavi, zaoberat sa tymto rozhodujucim problemom svojho buduceho zivota. Byt rozhoduje o stasti ci nestasti kazdej rodiny. Seminar ponukol novu filozofiu byvania a jej konfrontaciu "svet a my", ponukol konkretne moznosti prihlasit sa o byt, o pozicku, o podporu z Fondu byvania. Seminar sa mal stat skolou rozmyslania o byte, dal konkretne podklady a informacie na to, ako sa rozhodnut, aku cestu zvolit na riesenie bytoveho problemu mladej rodiny. Je na skodu, ze ho mladi z Brezna nevyuzili, ze cakaju na "zazrak" v tom, ze sa o nich postara mesto. Primator mesta vysvetlil a zdovodnil moznosti a zamery mesta, hlavny architekt mesta presvedcil o pripravenosti mesta pomoct tym, ktori chcu samostatne a iniciativne riesit bytovu otazku svojho zivota. Bolo predlozenych viac pripravenych projektov, ktore konkretne charakterizovali stavebne ponuky, ceny a podmienky splacania poziciek. Velmi podrobne vysvetlila zastupkyna okresneho uradu moznosti ziskat nenavratne pozicky z Fondu byvania. Diskusia rozdelila riesenie problemov byvania do dvoch poloh, ekonomicke moznosti mladej rodiny zacat v najomnom byte alebo vo vlastnom. Z celoslovenskeho hladiska chcu mlade rodiny mat male vlastne byty (prieskum Centra pre hospodarsky rozvoj ´97), najomne je vysoke, v jeho platbe sa straca ekonomicka moznost rodiny postavit sa na vlastne nohy.

Deti z Valaskej oslavovali a odmenovali

V tychto dnoch deti, ktore maju nariadenu ustavnu vychovu a su po cely rok v nasom vychovnom zariadeni, oslavovali MDD a narodeniny. Popoludnie hier a sutazi zakoncili diskotekou, na ktoru sa uz velmi tesili. Zaroven prebrali odmeny za vyhlasene sutaze o najaktivnejsie deti internatu, o najcistejsie izby, o vyrobok roka a o najlepsi skutok. O ceny a obcerstvenie sa postarali zamestnanci skoly, ktori zo svojich darov napiekli zakusky a sponzori: Gemerska mliekaren, spol. s r. o., Rimavska Sobota, Bellamo (p. Fasko), Polnohospodarske druzstvo Dumbier (p. Kupec), Ovocie - zelenina (p. Hladaj). Deti, ktore ziju bez rodicov, dakuju vsetkym za to, ze tento den prezili v stasti a hojnosti. K podakovaniu sa pripaja aj vedenie Odborneho ucilista vo Valaskej.

Pani ucitelka, dakujeme!

Stretnut ozaj dobru ucitelku (s velkym U) nie je vec kazdodenna. A stretnut vzacneho cloveka tiez nie je samozrejmostou. Ale najst niekoho, v kom sa tie vlastnosti prelinaju, to je hotovy zazrak. A zazraky sa obcas deju. Ten, o kom pisem, sa vola pani ucitelka Olinka Krupova. Uci nasich prvakov v Zakladnej skole na Skolskej ulici v Brezne a kazdy, kto ju pozna, vie, o com pisem.

Ked sme sa na zaciatku skolskeho roka dozvedeli, ze nasich prvakov pride ucit namiesto planovanej ucitelky, ktora ochorela, akasi cerstva dochodkyna, mnohi sme boli v duchu rozcarovani. Akym prinosom pre nase deti moze byt zivotom unavena a rokmi ucenia vycerpana ucitelka, ktora sa tesila na zasluzeny odpocinok a teraz ju znova "strcili" medzi deti? Prvy september sme ocakavali s napatim. Ked sme vstupili s detmi do I. A triedy, akoby sa na nas usmialo slniecko. Za katedrou nas vitala privetiva a entuziazmom nabita pani ucitelka, ktorej by ste veru hadali o desat rockov menej. A ked prehovorila, nase obavy sa zacali rozplyvat. Pochopili sme, ze v jej pripade rocky nie su zatazou, ale vykrystalizovanou mudrostou a laskavostou, ktoru nosi vo svojej ludskej podstate.

Kazdy den, ktory sme s nou od septembra prezili prostrednictvom nasich deti, bol pre nas prinosom. Spominam si napriklad na prihodu, ked starsi syn vyskocil na stol. Mladsi, ktoreho uci pani ucitelka Krupova, ho upozornil: "Na stol sa nohami nestupa, davame tam bozi dar - chlebik. Povedala nam to pani ucitelka". Desiatky podobnych mudrosti sa cez tento rok premlelo nasim domovom. Vsetky v nas utvrdili presvedcenie, ze nahoda, ktora nas spojila s pani ucitelkou, bola pre nas stastim.

Skolsky rok konci, zivot ide dalej. Nasi prvaci uz vedia napisat a precitat, co sa na prvakov slusi a patri. Ale odnasaju si toho viac. Spomienky na pani ucitelku, ktora v nich nenasilnym sposobom prebudila cit pre laskavost, spravodlivost, priatelstvo i odpustanie. Aj my, rodicia si spomenieme na jej mudry a ludsky pristup k nasim detom, ktory sa nam stane svetielkom na neprebadanej ceste vo vychove nasich deti. Je toho este vela, co mozno na tejto vzacnej zene obdivovat - zivotny optimizmus, pozitivne zmyslanie a veru aj radost z pohybu. Ved nejedna mladsia by sa nedokazala nadchnut a nacvicit s detmi na Den matiek Country tanec, ako to urobila ona.

Za vsetky deti a rodicov I. A triedy, zelame nasej pani ucitelke vela zdravia a aby este dlho rozdavala to krasne, co ma v sebe medzi vsetkych dobrych ludi, co tu s nami ziju.