2. SEPTEMBER 1998 Strana 7

STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

...

Patdesiatstyri rokov od obrany Telgartu

(Z rozpravania na besede s podplukovnikom Stanekom v Strednej priemyselnej skole strojnickej v Brezne v sedemdesiatych rokoch)

(pokracovanie)

Bilancia Telgartu po 5. septembri bola otrasna: Zhorelo 264 domov, 300 rodin ostalo bez pristresia. Zacala sa evakuacia rodin bez pristresia do okolia. Ukludnenie prislo az 7. septembra. Pre telgartsku skupinu znamenali posledne dni uspechov moralny zvrat. Nalada medzi povstalcami s partizanmi stupla. Z predtym porazeneho pluku sa zrodila vynikajuca povstalecka skupina. Za pat dni bojov od 3. do 7. septembra stratili povstalci iba 22 bojovnikov. Nepriatel mal za tuto dobu, hlavne vplyvom bocnych palieb, 483 mrtvych.

Po bojoch od 3. do 7. septembra dostali vojska prvu velku pochvalu z Banskej Bystrice a dali ich za priklad celej povstaleckej armade. Najcennejsiu pochvalu vsak dostal stabny kapitan Stanek od vojakov, nazvali ho zeleznym kapitanom. Telgartska skupina sa rozrastla. Pribudali k nej skupiny vojakov z dvoch odzbrojenych vychodoslovenskych divizii a miestni civili. Od 7. septembra do 20. septembra bol na horehronskom fronte pomerne klud. Niekdajsi 5. pesi pluk (teraz uz telgartska skupina) sa skladal z 3 praporov pechoty, z delostreleckeho oddielu so styrmi bateriami z minometnej roty, z roty protitankovych kanonov, zo zenijnej roty z prieskumnej a pomocnej roty a zo spojovacej caty.

V noci 19. septembra ziskal velitel telgartskej skupiny dvoch zajatcov, od nich sa dozvedel, ze Nemci uz presunuli proti nim celu 86. diviziu zbrani SS, 201., 202. a 203. pesi pluk, sami zajatci prisli v zostave 311. SS divizie. Dalej stal proti nim este 86. delostrelecky SS pluk a 286. oddiel polneho zandarstva. Zajatci hovorili, ze im pri striedani odchadzajuci hovorili, ze na fronte je klud a ze sa da i spat. Na tomto zalozil svoj plan operacii zelezny kapitan. Po zastrielani delostrelectva a prieskumu zacali povstalci 21. septembra o 1. hodine popolnoci rozsiahly, rychly a prekvapivy uder. Povstalci sa doplazili k nepriatelskej linii az na vzdialenost hodu granatom a vyrazili na nepriatela. Necakanym uderom znicili cely 311. pochodovy prapor SS. Nepriatel nechal na bojisku 400 mrtvych. Povstalci nemali ziadne straty. Z utoku sa vyvinula trojdnova prudka ofenziva. Nepriatela prekvapili palbou tazkych zbrani. Uz prvy den dobyli Besnik a polovnicky zamok Puste pole. Fasisti napriek ciselnej a technickej prevahe sa dali na bezhlavy utek. Bola to jedna z najuspesnejsich akcii Povstaleckej armady z vojenskeho i moralneho hladiska. Na treti den utoku dosiahli povstalci okraj Nizkych Tatier, Kubachy-Hranovnica-Hrabusice. Dalsi postup by im bol hrozil odrezanim od suvisleho povstaleckeho uzemia. Na tejto ciare oddolavali nepriatelskym utokom styri tyzdne.

Okupanti v polovici oktobra sustredili na prelomenie tohto vychodneho povstaleckeho frontu takmer 4 divizie. Najprv prelomili obranne postavenie na ciare Vernar-Hranovnica az na Popovu. O dva dni pancierovi granatnici prenikli z Murana na Cervenu Skalu, cim odrezali povstalcom ustupovu cestu na Brezno. Tuto cestu si telgartska skupina prekliesnila pomocou 2. pancierovych vlakov (zvolenskych). Po obsadeni Telgartu, 25. oktobra, diviziou Handzar ustupovali povstalci z celej Horehronskej kotliny na Podbrezovu a Jasenie, kde presli z obrannych bojov na boje partizanske.

Jan Krupa - Svergula,

ucitel Strednej priemyselnej skoly v Brezne

Snimka: archiv obecneho uradu

Prveho septembra sa dozil 75 rokov rodak z Myta pod Dumbierom

PhDr., generalmajor Egyd Pepich

Zacinal ako robotnik v podbrezovskych zeleziarnach. Po oslobodeni bol dostojnikom CSLA, v rokoch 1969 az 1973 ministrom vnutra SSR, od roku 1973 posobil ako predseda SUV Zvazarmu. Zije v Bratislave.

Za ucast v protifasistickom odbji bol od aprila do septembra 1942 vazneny v Ilave. Pocas SNP bol prislusnikom partizanskej brigady K. Gottwald, od marca 1945 bol osvetovym dostojnikom 9. polneho praporu 4. ceskoslovenskej samostatnej brigdy a 1. ceskoslovenskeho armadneho zboru v ZSSR, s ktorym sa zucastnil na oslobodzovani Ceskoslovenska. Vyznamenania: Za chrabrost, Za zasluhy I. stupna, Za pobedu nad Germanijej a ine.

Literatura: Dejiny SNP 1944, Encyklopedia odboja a SNP . zvazok, Pravda 1984, s. 391.

A. Prepletana

Teplo augustove

V mesiaci putnickom, v auguste, ked kraluje leto, oznamovali to hlasatelia z telky, zvolili sme si putovanie po Luckach.

Lucky, vari styri - pat kilometrov od Brezna, su charakteristicke tym, ze su tam v urcitej vzdialenosti od seba gazdovske usadlosti, rekreacno-oddychove domky. Jeden z nich nam posluzil, aby sme na vlastnej kozi spoznali kusok primestskej romantiky.

Sme doma, hovorime si, v zone ticha s vonou lesa, len v dialke tlmene pocut rytmus dna z Hronca i samotneho Brezna, ba akosi slavnostne si piska i vlacik tancujuci hroncianskou dolinou.

Hodiny ukrajuju z tepleho dna. Nadislo sero vecera. Zablikal plamen ohnika. Vyrojili sa rozpravky, ale ...

Cim viac sa rozprava, tym menej sa povie, a tak nas uputa velka gula mesiaca. Vynorila sa spoza Fabovej hole, pripominala spln (faza mesiaca). - Aha, - tam pada hviezda. Rychlo si nieco zelajme ... - Hla, opat sa na oblohe co-to pohybuje. Usudzujeme, ze su to lietadla, mozno i rakety. Ustna harmonicka zatiahla: Dobru noc, dobre spi. Dostavil sa aj oddychovy "koncert" noci.

Rano. Zacina do oranzova sa farbiacim diskom slnka. Ako na povel zacal zivot v tisine ticha. Po svojich cestickach zacali premavku pracovite mravce, chrobaky. Lekar hor - datel - zacal uradovat Za pacienta si zvolil na pokraji hory smreka semenaca. Sojka sa ozvala. Upozornila osadenstvo lesa, ze cierny "havkac" sa vybral na obchodzku. Zacal chvalospev na oslavu prace cloveka. Ano. Clovek sa sklonil k zemi a v potu tvare, aj s pomocou strojov, pusta sa do zberu urody. Obloha cista. Na nej dva biele pasy zanechava lietadielko ligotave. S vankom prichadza krehka sviatost vone pokosenej mladze, obilia, chlebom, ktory je odvekym symbolom sytosti, pokoja. Pravda pravdiva. ked chlebik v kuchyni pochybi, gazdina je akasi nesvoja.

Kracame k pomnicku. V toni kosateho buka stoji. Pripomina krusnu zimu 1944/45. Tu, na Luckach, nemecke gulomety skosili desiatky rumunskych vojakov. Citame slova, trhame burinu, kopkame suchu zem. Medzi pismenami tri znaky po gulkach alebo to bolo ostrie cakana. Kosaty buk mlcal. Zasumel len vtedy, ked detske rucky k pomnicku kladli kyticku polnych kvietkov. Tak je. Kym ziju spomienky na vojnu, narod nikdy nezacne novu (R. Rolland). Ani polstorocie nezakrylo na Luckach gulometne hniezda. Stale pritahuju. Aj teraz. Vrtaju sa v jednom dvaja chlapci. Nic nehladaju, ale den predtym jeden ujo to rozkopal. Odkial asi bol.

Spiatocna cesta. Zacina z kopca. Sem-tam nas pritiahnu ku kroviu maliny, ale pod lieskami "reze" oci chemia, textil ..., a tak citujem epigram: - Priroda je stale stedra, az sa srdce zasmeje. Ponuka nam stare vedra, pouzite oleje (L. Simon).

A tolko hovorime, piseme o ekologii, o zivotnom prostredi, ze znecistovanie je zla vizitka svedomia, ktore je vlastne knihou dlzob cloveka.

Pri ceste zije minitovarnicka na vyrobu sindlov. Tam si osvojujeme aj dalsi nazov ulice. Nesie meno Nova. Sucasne sa presviedcame o tom, ako ostre zuby pil dokazu z okruhleho smrekoveho klata vystruhat tovar na pokryvanie striech. Dojmy utvrdzujeme ludovou mudrostou, ktora hovori: - To, co si sa naucil, je ako dlan. To, co nevies, je ako ocean.

Prislo sero vecera. Opat sa rozhorel ohnik. Aj gula mesiaca sa ukazala, aj ustna harmonicka zvuky vydala, aj ...

Nocne sny sa rozpravali so svetlonosmi. Z nedalekej mocariny lampasikmi kyvali.

V dalsie rano vietor zatiahol od zapadnej strany. Rozkolisal zariadenie na odplasovanie vtakov. Z radia hlasili vysoky tlak a teplo augustove.

Stefan Giertli

Skoloviny

Prazdniny sa skoncili...

Na stastne vykrocenie do noveho skolskeho roku vam ponukame priehrstie vtipov od Mgr. Jozefa Pupisa.

Na prijimacich pohovoroch do vysokej skoly sa pytaju studenta:

- A preco ste si vybrali ucitelske povolanie?

- Z dvoch dovodov.

- A ktore su to?

- Jul a august.

...

Zhovaraju sa dve studentky:

- Este chodis s tym tretiakom?

- Nie. Nasiel si prvacku, tak som ho nechala.

...

Otazka pre studenta prava:

- Ma manzel pravo otvorit list adresovany jeho manzelke?

- Pravo ma, ale chyba mu odvaha!

...

Student surne potreboval peniaze, preto popredaval vsetky ucebnice.

O svojom cine sa setrne rozhodol napisat otcovi:

- Drahy otce, radujte sa! Zacal som sa zivit knihami!

...

- Pan profesor, isty cas uz nie som schopny dostat do hlavy nijaku ucebnu latku.

- Rada je jednoducha. Najprv musis do nej dostat trochu rozumu, potom pride aj to ostatne.

...

Studentku, ktora fajci v bare, oslovi diskretne barman:

- Vola vas mama, ze kedy si pridete dokoncit domace ulohy.

...

Rozculuje sa jeden podnikatel:

- Ako to, ze Noznickov syn ma lepsie znamky ako moj? Ja som predsa riaditel a on iba veduci vyroby.

...

Dcera prisla domov na prazdniny az v auguste a ospravedlnuje sa:

- Nemohla som prist skor, lebo mam chlapca.

- A je to lekar, ci inzinier?

- Este nie, ved ma len tri tyzdne.


STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT