Pod tymto nazvom sa pocas troch dni (28. - 30. augusta) uskutocnilli podujatia, na organizaciu, ktorych spojili svoje sily Obecny urad, MO Matice slovenskej a Dobrovolny poziarny zbor v Polomke, aby si pripomenuli 54. vyrocie SNP, 75. vyrocie zalozenia MO Matice slovenskej a 100. vyrocie zalozenia DPZ.

Vedenie obce, obcania Polomky a vzacni hostia si polozenim kytic a vencov k Pamatniku padlych v SNP uctili pamiatku tych, ktori v narodnooslobodzovacom boji za nas polozili svoje zivoty.

Pocas tychto troch dni si pripomenuli hodnoty, zasluhy, dedicstvo predchadzajucich generacii, ktore sa zasluzili o dobre meno a rozkvet nasej obce.

Z ukazok poziarnej techniky.

Michaela Heretova

Maticne dni v Polomke

Tohtorocne Maticne dni v Polomke boli usporiadane v ramci podujatia Dedicstvo otcov zachovaj nam, pane. Znacna pozornost bola venovana i ukonceniu Svetoveho roka zahranicnych Slovakov.

Dna 28. augusta v predpoludnajsich hodinach sme usporiadali Sutaz o najlepsi svadobny kolac, a kedze vsetky kolace boli vynikajuce, porota ich kvalifikovala rovnocenne. O 17. hodine sa nasa krojovana mladez pri ludovej hudbe aktivne zucastnila Tanca na paziti.

Dna 29. augusta sme prijali americku delegaciu, ktora si uctila pamiatku anglo-americkej misie na Velkom boku. Pocas pietneho aktu prehovorila dcera byvaleho clena anglo-americkej misie a polomsky rodak zijuci v USA, Frank Horvath, ktoreho brat posobil v anglo-americkej misii. Maticiari i obcania pokracovali pietnym aktom na miestnom cintorine, kde sa poklonili pamiatke manzelky Janka Krala a inym vyznamnym osobnostiam. Okrem americkeho vojenskeho pridelenca a americkych hosti sa na oslavach zucastnili i ine vyznamne osobnosti ako spravca Matice slovenskej PaeDr. Miroslav Bielik, Maria Maculova predsednicka MO Matice slovenskej v Brezne, rektor Vojenskej univerzity v Liptovskom Mikulasi Stefan Jagercik a mnoho dalsich vyznamnych osobnosti. Krasnou interpretaciou slovenskej ludovej piesne pritomnych na kulturnom programe privitala Anna Turcinova. Pod vedenim profesorky Ljubov Popovicovej v programe hostoval Radoslav Kralik student 4. rocnika Sukromneho gymnazia v Topolcanoch - tohtorocny vitaz v hre na klaviri na medzinarodnej sutazi v Taliansku v di Casarcaligure. Vdaka patri ucitelkam Anne Turcinovej, Marte Pisarovej a Lubomire Farkasovej za vedenie suboru Brezinky a profesorke Natalii Lemovej za pripravu mladych huslisov. Tvare ucastnikov oslav rozjasal mladeznicky subor Brezinky pod vedenim Jana Vengera. Oba subory svojim rozohranym prejavom vytvorili spravnu naladu.

Mladsim i zasluzilym poziarnikom pri prilezitosti 100. vyrocia - rocnice sa dostalo zo strany vedenia patricneho ocenenia. Po slavnostnom obede pokracoval program na sportovom stadione okrskovou poziarnickou sutazou a ukazkami poziarnickej techniky.

Vyvrcholenim oslav bola nedelna sv. omsa, venovana 100. vyrociu zalozenia DPZ a 75. vyrociu zalozenia MO MS, ktoru sluzil prodekan Jozef Palusak a vykonal i pietny akt na cintorine venovany pamiatke zosnulych poziarnikov. Z cintorina sa spolocne poziarnici, maticiari i vedenie obce odobrali do restauracie na slavnostny obed, kde sa pokracovalo v priatelskej debate a dalsom odmenovani clenov DPZ pod vedenim Jozefa Svetlaka, velitela miestneho DPZ a poprednych okresnych predstavitelov z radov poziarnikov. Zo zaverecnych dakovnych prejavov vyplyva, ze sa nam oslavy vydarili a uznanie patri vsetkym clenom MO MS a vsetkym tym, ktori sa na organizacii a realizacii oslav podielali, no hlavne tomu vzacnemu ludu, ktory je vecnym inspiratorom k stalej tvorivej cinnosti v nasej obci.

Mgr. Maria Ocelova, predsednicka MO MS v Polomke

Snimky: Frantisek Hereta

Dedinsky dom - dom prace

Architektura rozdelila historickym vyvojom byvanie na panske a sedliacke, domy vidieka su toho svedectvom. Zvlastnym druhom boli zemianske kurie, domy s pompeznou tvarou hrdosti jeho majitela za spolocenske postavenie v dedine, pritom su to domy so zazemim hospodara, domy so sluzobnictvom, domy s viditelnou kulturnostou byvania spojeneho s polnohospodarstvom. Panske domy ziskali v poslednych desatrociach vzor mestskych, sedliacke domy ostali spomienkou. Na vidiek sa vracia historicky odkaz sedliackych ci gazdovskych domov, domov byvania a prace. Dnesna dedina na rozdiel od minulosti neprijima udel sebestacnych gazdov, dnes dedinsky dom predstavuje stale vacsou mierou rodinne hospodarstvo kombinovane s dochadzkou do prace. Sukromne polnohospodarstvo je len doplnkovou ekonomickou cinnostou obyvatelov dediny. Tento proces ekonomickeho sebauvedomovania sa vidieka je viditelny na neutesenom stave dvorov ci pozemkov rodinnych domov. Stav hospodarskeho zazemia domov na vidieku je zly, bezradny a neusporiadany. Casto pekne domy obkolesuje neporiadok a zmatok ekonomickeho zivota rodiny vidieka, dvor vzdy bol a je svedectvom dedinskeho cloveka, dom je tvarou pana domu, tvarou dobreho alebo zleho gazdu. Dvory rodinnych domov na vidieku su znakom stavu obnovy nasho vidieka, nevyhnutne sa stavaju predmetom zaujmu tych, ktorym lezi na srdci vzhlad svojej dediny.

Plochu pozemku okolo rodinneho domu treba rozdelit na zonu obytnu a pracovnu. Obytnu zonu tvori predzahradka a vstup do domu, moze to byt sucast cisteho dvora, nazvime ju kvetinovu zahrada domu. Pestovanie kvetin okolo domu je pychou panej domu. Pracovnu zonu tvori cast pozemku, kde obrabame podu a chovame domace zvierata, v pracovnej zone stoja hospodarske stavy, pripadne garaz s dielnou. Pracovna zona je organizovana druhou castou dvora poznaceneho hospodarskou cinnostou. Dvor podla stupna a druhu hospodarskej cinnosti moze byt rozdeleny alebo spojeny. Na dvor domace zvierata nepatria, tie chovame v osobitnych ohradach. Dvor ma byt vybaveny podstienkom "na kazdu prilezitost", v urcitych regionoch sucastou dvora je podbranie s podobnou funkciou. Praca na dvore je charakteristicka rozmanitostou, ale aj sustavnostou, v zime, v lete, na slnku, v dazdi. Vyuzitie pozemku urcuje umiestnenie domu v jeho hraniciach. Umiestnenie dnesnych domov podla noveho stavebneho poriadku nie je pre dedinsky dom vhodny. Vzdialenosti domov od hranice pozemkov nemozu byt univerzalne pre mesto a dedinu. Na dedine dom stal povodne len meter od hranice susedovho pozemku. To mu zabezpecovalo moznost mat dvor. Napriklad na juhu Slovenska - pd Malymi Karpatami a na Zahori domy svojim tvarom a umiestnenim na pozemku, vstupom cez podranie utvaraju uzavrety a prijemny dvor. Tu domy stoja tesne vedla seba, velmi efektivne vyuzivaju pozemok, vyznacuju sa charakteristickou formou zastavby dediny. Umiestnenie domu na okraji pozemku umoznuje aj na uzsom pozemku prejazd potahu cezu pozemok - do zahrady, stodoly ci humna. Umiestnenie domu na pozemku je dolezitou zasadou domu na dedine.

Horske dediny Slovenska prezivaju obnovu svojho hospodarskeho dvora, do dvorov sa vracaju hospodarske zvierata, krava, ci osipana. Na rozdiel od minulosti, su dnes na tuto prevadzku urcene narocnejsie hygienicke poziadavky. Dolezite je oddelit obytnu cast od ustajnovacej vzdialenostou pat metrov, ide o izolacny priestor so stenou bez okien obytneho domu. Tato vzdialenost sa vyplna pristavbou podstienok a hygienickou bunkou. Dolezite je tiez umiestnit hnojisko na najvzdialenejsom mieste pozemku, vzdy s nepremokavou upravou dna hnojiska. Do horskych dedin sa vracia atmosfera prace rolnika s farbou svojraznej vone pola a mastale. Hnoj nie je hanbou dediny, hanbou je neporiadnost gazdu.
Prof. Michal Sarafin

Pohronska Polhora - architektonicka obnova v mene pohybu krav po dedine.