Oslavili Den Armady SR

Tisicrocna tuzba Slovakov zit v samostatnom, suverennom a zvrchovanom statnom utvare je v sucasnosti realitou. Na udalosti a ciny bohata patrocna historia Slovenskej republiky je dokazom schopnosti slovenskeho naroda spravovat, rozvijat a viest svoj vlastny stat. Jeho neoddelitelnou sucastou je i nasa slovenska armada, ktora sa za svoju cinnost a dosiahnute vysledky tesi najvyssej dovere v nasej spolocnosti.

S rozvojom tradicii v armade neodmyslitelne suvisi aj uctievanie a pripominanie si vojenskych dejinnych momentov, vyroci, sviatkov ci pamatnych dni. Den Armady SR zatial v nasej armade chybal, no dnes uz jestvuje a je uzko spaty s revolucnymi udalostami v rokoch 1848-49 a s vojenskymi vypravami Slovenskeho dobrovolnickeho zboru za slobodu a narodne prava slovenskeho naroda. Dvadsiatydruhy september sa stal sviatkom Armady SR. V tento den pred 150 rokmi doslo pri Brezovej pod Bradlom k bojovemu stretnutiu dobrovolnickeho zboru s pravidelnym cisarskym vojskom, tento boj muza proti muzovi vyhrali doborovolnici a prinutili k bezhlavemu utoku i skupinu madarskych gardistov.

Svoj Den Armady SR oslavili aj prislusnici breznianskej posadky, pocas Dna otvorenych dveri viac ako 2 500 deti skol nasho okresu navstivilo kasarne. Oslava zacala slavnostnym nastupom, na ktorom hlavny prejav predniesol velitel 2. delostreleckej brigady a velitel posadky plk. Ing. Jan Kantarik. Najlepsi pracovnici vojska boli za svoju zodpovednu pracu odmeneni. Na svoju oslavu pozvali aj tych, ktori s nimi uzko spolupracuju a pomahaju im pri plneni uloh.

pplk. Dr. Michal Kotian

Snimka: Peter Bercik

Jedna otazka primatorovi Brezna a predsedovi organizacneho vyboru majstrovstiev sveta v letnom biatlone Ing. Vladimirovi Faskovi

o Ako hodnotite toto vyznamne sportove podujatie?

- Tretie majstrovstva sveta v letnom biatlone, ktore sa uskutocnili od 16. do 20. septembra, mozno z hladiska sportovych vykonov povazovat za velmi uspesne. Zlatu medailu v stihacich pretekoch ziskala M. Schwarzbacherova, striebornu medailu stafeta zien a stvrte miesto v stihacich pretekoch muzov obsadil M. Augustin. Samozrejme, ze priprava tychto majstrovstiev stala mnoho usilia a financnych prostriedkov, ako kazde podujatie. Ale robime ro radi, pretoze tymto sirime dobre meno nasho regionu. Sucastou tychto majstrovstiev boli aj spolocenske akcie v Brezne, ako otvaraci ceremonial, vyhodnotenie, odovzdavanie oceneni a spolocensky vecer. Vlastny zaverecny ceremonial sa uskutocnil v Osrbli, kde sme okrem ocenenia sportovych vykonov v poslednej sutazi odovzdali aj vlajku Medzinarodnej biatlonovej federacie predstavitelom organizacneho vyboru z Bieloruska, kde budu nasledujuce majstrovstva sveta. Co ma trochu, ako predsedu organizacneho vyboru boli, jepomerne slaba divacka ucast. Vsetci reprezentanti, prakticky z celeho sveta, ved startovali aj Americania, si zasluzia vacsiu divacku kulisu. Nakoniec, to prostredie v Osrbli je v zime, ale aj v lete krasne a da sa vyuzit aj na rodinne vylety. Dufam, ze na nasledujucich zimnych, ale aj buducich letnych podujatiach bude vacsia divacka kulisa. Nie kazdy den a nie v kazdom meste sa robia take podujatia ako v nasom meste a v nasom regione. Pri hodnoteni cinnosti organizacneho vyboru sa musime zaoberat niektorymi nedostatkami, ktore sa vyskytli. Divaci ich mozno nezaregistrovali, ale my sa s nimi musime vysporiadat. Dolezite je vidiet aj nedostatky a z nich sa poucit. Uz teraz vas, vazeni spoluobcania, pozyvam na Svetovy pohar v biatlone, ktory sa uskutocni v dnoch 16. az 20. decembra 1998.

Volby ´98 su za nami

Podla slov predsedu okresnej volebnej komisie v Brezne PhMr. Jaroslava Dalaka, volby v Breznianskom okrese prebehli bez problemov a v ziadnom okrsku sa nevyskytol jediny problem. V 69 volebnych okrskoch bolo v zozname volicov zapisanych 49 850 osob, z nich odovzdalo platne hlasy 41 939 volicov. Z neoficialnych vysledkov vyplyva, ze Hnutie za demokraticke Slovensko ziskalo 13 358 platnych hlasov, Madarske ludove hnutie za zmierenie a prosperitu 21, Narodna alternativa Slovenska 85, Strana madarskej koalicie 35, Nase Slovensko 255, Becko - Revolucna robotnicka strana 63, Strana obcianskeho porozumenia 2657, Slovenska demokraticka koalicia 7309, Slovenska narodna strana 6191, Nezavisla iniciativa Slovenskej republiky 67, Slovenska ludova strana 126, Hnutie tretej cesty 26, Strana demokratickej lavice 9130, Komunisticka strana Slovenska 1495, Jednotna strana pracujucich Slovenska 61, Zdruzenie robotnikov Slovenska 998, Slovenska narodna jednota 62. Cize zvitazilo HZDS (31,85 percenta) pred SDL (21,71), SDK (17,43), SNS (14,76) a SOP (6,34).

Ako nas dalej informoval predseda okresnej volebnej komisie v meste Brezne zo 16 969 zapisanych volicov odovzdalo 14 120 platne hlasy. Najviac - 3851 (27,27 percenta) - ziskala SDL pred HZDS 3233 (22,9), SDK 3224 (22,83), SNS 1918 (13,58), SOP 1074 (7,61), KSS 375 (2,66) a ZRS 224 (1,59).

Niekolko zaujimavosti z volieb v horehronskych obciach: najvyssiu ucast vo volbach mali obcania Sihly a Lomu nad Rimavicou (bezmala 94 percent), najnizsiu ucast zaznamenali v Drabsku (78,49 percent platnych hlasov), HZDS mala najsilnejsie percentualne zastupenie v Sihle, kde ziskala 58,39, v Raztoke 56,52, v Lome nad Rimavicou 52,81 a v Jarabej 51,35 percenta, SDK v Myte pod Dumbierom ziskala 32,39 percenta a v Bystrej 31,28, SDL mala najsilnejsie zastupenie v Hornej Lehote (36,12) a v Hronci 29,25 percenta.

Predbezne vysledky hlasovania v referende o neprivatizacii strategickych podnikov hovoria, ze plebiscitu sa zucastnilo 44,06 percenta opravnenych obcanov. Na to, aby bolo referendum vyhlasene za platne, bola potrebna viac ako 50-percentna ucast. Podla neoficialnych sprav bolo referendum v Breznianskom okrese platne.