Benka, Martin: Za umenim (uryvok)

"... Krasne Vysoke Tatry neposobili uz na mna maliarsky tak, ako v myslienkach, nadnesenych rozlicnymi povestami. V mohutnych dolinach videl som velebnu romantiku, no ona ma nevabila, nevidel som tam svojich ludi, pracujucich, ozivujucich polia, grune, iba hole skaliska a kde-tu panov z miest, turisticky vyadjustrirovanych, co ma nijako nepodnecovalo venovat im hlbsiu pozornost. Mna odvadzala mysel na miesta, kde je zivot nasho ludu, kde sa robi, a nie, kde sa len postava a zahala. Preto vratil som sa k svojmu - ta na polia, do dedin, kde vladne ina harmonia, to, co mi moj problem pomahalo riesit zo vsetkych stran. Ale - ako som uz spomenul - v Spisi som nenasiel to, co som hladal. Mesiac mi stacil, aby som nacerpal latky na nove obrazy so spisskymi motivmi, spracovane potom podla dojmov z Oravy a Liptova. Pri ich malovani pouzival som najma farbiste harmonie, uchovane v mysli. Tu, v Spisskej Novej Vsi, vznikol obraz "Starou ulicou" - po dazdi, s blystiacimi sa barinami vody na ceste a s oblohou rozorvanou letiacimi mracnami, dalej obrazy "V Zatve" - za burky, ako sa ponahlaju nalozit zbozie na voz, s oblohou takmer ciernou, ze som sa priam bal tak na tmavo ho namalovat, a napokon "Jesen" - transponovana z leta, kedze letny motiv nemohol som pouzit na obraz, aky som si predstavoval. Nacrty ceruzou a rozlicne zaznamy zisli sa mi zas pri inom.

Byval som u priatela-maliara, majstra J. Hanulu. Bol som aj v jeho letnom sidle, v Chrasti, v peknej zemianskej kurii, no ani tu nenasiel som to, co som hladal. Hanula maloval vtedy Halasov portret podla fotografie pre Maticu a iny portret podla fotografie pre Brezno. Kto to mal byt, uz sa nepamatam. Ked portrety odnasal, isiel som s nim do Martina aj do Brezna. Martin som uz poznal, no Brezno nie. V Brezne ma cosi chytilo, no nevedel som, co, ale povedal som si, ze sa ta prilezitostne este vratim. Odniesol som si odtial niekolko nacrtov. Po druhy raz som sa vsak dostal do Brezna az roku 1936..."

vybrala A. Prepletana

(k 110. vyrociu narodenia Martina Benku)

"Srdce umelca je take ciste a tvrde ako krystal, ktore prijima luce krasy i mrzkosti zivotnej skutocnosti, aby odrazene z neho vysli v podobe umeleckeho diela."

Leonardo da Vinci

Zmyslom zivota narodneho umelca Martina Benku bolo sluzit svojmu narodu, obrazmi hovorit o jeho zivote a praci, obohacovat jeho kulturu, prispiet k jeho narodnemu uvedomeniu a mravnemu povzneseniu. Naplnil ho do posledneho pismena neunavnou pracou, dielom, ktore odkazal "do opatery a na disponovanie s nim narodu slovenskemu." Tuto darovaciu listinu podpisal umelec este za svojho zivota 30. marca 1960 a kolekcia, darovana narodu, tvori podstatu jeho celozivotneho diela - asi 800 olejovych malieb, vyse 4000 kresieb, studii a nacrtkov, umelecke predmety, dom v Martine, pisomnu pozostalost a po jeho smrti pribudlo dalsich asi 4000 kusov obrazov a predmetov.

Martinovi Benkovi bol uz za zivota prisudeny post zakladatelskej osobnosti moderneho slovenskeho vytvarneho umenia. Jeho meno nam splyva s neopakovatelnou krasou maliarskeho spodobenia rodnej zeme a jeho obrazy vzbudzuju v nas pocity narodnej hrdosti. O zivotnej a maliarskej puti a o vytvarnom diele Martina Benku sme vsetci dostatocne oboznameni (aj vdaka televiznemu filmu) Zastrety farebny svet. Ale o povahe tohto velkeho tvorcu vieme velmi malo. Martin Benka aj literarne dotvaral a komentoval vlastne maliarske dielo. Jeho literarna pozostalost je dostojnym protipolom jeho umeleckej vytvarnej tvorby. Pokojny tok myslienok vzdy ticheho, skoro az placheho a do seba uzavreteho Benku ostro kontrastuje s monumentalitou Strazcov a Ochrankyn, muznostou drevorubacov a pltnikov, usilovnostou oracov a koscov, ale i neznou piesnou matiek nad koliskami a drsnou velebou krajiny. Bol najslovenskejsim zo slovenskych maliarov v mysleni i cinoch, v zivote i tvorbe. Postupne sa stal nielen velmajstrom stetca, ale aj majstrom slacika ako vnimavy konzument a prilezitostny hudobnik a majstrom pera ako pozorny kronikar doby a vytrvaly hladac vlastneho miesta v nej.

Jeho bohate vytvarne dielo zahrnna aj jeho ilustratorsku tvorbu, ktorej sa venoval po cely zivot. Ilustroval knihy, obalky, ucebnice, casopisy, kreslil exlibrisy (knizne znacky), robil graficke upravy, maloval aj opony a kulisy pre ochotnicke divadla v Malackach a Ruzomberku, robil scenicke upravy v SND, navrhoval bankovky aj znamky. Z monumentalno-dekorativnej tvorby mozeme spomenut martinske sgrafita, sakralnu tvorbu pre Spissku kapitulu, Martin a ine. S vytvarnikom Karolom Holoskom spolupracoval pri vytvarnej vyzdobe skla a ako prvy na Slovensku navrhol dva gobeliny - Baca a Ohlas hor a salasov slovenskych. Do jeho literarnej tvorby patri kniha spomienok a uvah Za umenim (1958) a o Umeni (1980). Uverejnoval aj prispevky v spolupraci s esperantskym hnutim, napisal aj viacero odbornych priruciek z dejin umenia a techniky malby a kreslenia. Co sa tyka jeho druhej najvacsej lasky - hudby, bol nielen jej znalcom, ale sa aj sam pokusal o komponovanie skladieb a vyrobil aj cisto slovensky tvar husli, ked barokovu oblast nahradil hranatym motivom ludovej vysivky. Siroky okruh zaujmov, nad ktorymi sa zamyslal, doplna architektura, najma stavba a zariadenie umeleckeho atelieru, astronomia a prenikanie cloveka do vesmiru ilustrovane nacrtmi vesmirnych lodi a vesmirnych telies. Mal vrely vztah k technike a jej vynalezom, k prirode a k prirodnym vedam. Mnoho casu venoval aj studiu narodnych dejin, ktore mu boli nevycerpatelnou studnicou nametov pre umelecku tvorbu.

Majster Benka rad navstevoval aj Horehronie a Brezno, o co svedcia aj jeho niektore vytvarne diela, napr. Mladost (Helpa), 1934-35, Drevari (Drabsko), 1944, Drevari pod Dumbierom (1949), Pavol Kovac zo Zavadky, Benus-Polomka 1-2 (1964) a ine.

Martin Benka, clovek slachetneho srdca a jeden z najvacsich Slovakov nasho storocia, sa narodil 21. septembra 1888 v Kostolisti (Kiropolec) a zomrel 28. juna 1971 v Malackach. Pochovany je v Martine. V den 110. vyrocia narodenia narod slovensky svojmu majstrovi s velkou uctou kladie k jeho dielu veniec vdaky, lebo v jeho diele poznava svoju tvar i svoju krajinu.

A. Prepletana

Novinka historicka

Hovorori sa, ze historia je ucitelkou zivota. Aj preto nacrieme do jej bohatych zriediel, aby sme vynasali poucenie pre pritomnost "oprasili" to, co bolo a uz nie je. Historia, velke stastie, vpisana je, o. i., aj do knih.

Jednu, v case septembrovej dazdivej nedele, listujem. Ide o Dejiny ev. a v. cirkevneho sboru v Lubietovej (1941). Zostavil ich kazatel slova Bozieho Ctibor Jan Handzo. Narodil sa v Pohorelskej Masi (1906). Po studiach posobil vo viacerych farnostiach a od roku 1935 v Lubietovej. Strany knizocky su zaplnene menami, mestami, casovymi udajmi, ale aj pulzujucim zivotom mestecka - Lubietovej... Listujem, listujem a na strane 206 citam: - Tri Vody, Sukromna skola. Komentar hovori, ze za...mohutnym vrchom Veprom lezi stara zelezna huta, ktora mala v minulosti 150-200 obyvatelov. Cirkevne Tri Vody patrili vzdy do Lubietovej. Pre deti hutnikov zriadilo tzv. "gverstvo" (sprava vysokej pece na rudu) sukromnu skolu, kde ucievali starsi robotnici aj dozorcovia. Daniel Simkovic ucil na Troch Vodach v roku 1861 a Karol Babylon prisiel ucit po nom. Babylon bol vlastne "uhlomeracom" a popri svojej lahkej sluzbe ucil deti pisat, citat, ratat... Zapisnica o nom spomina, ze bol "mravov vlidnych, v obcovani s druhymi snasenlivy." To nie je ale novinka a k tomu este historicka.

V sucasnosti su vari len dve a ci tri zivotom dychajuce horarne, obnovena pec na tavbu zeleznej rudy, pomnicek pripominajuci krusne dni Slovenskeho narodneho povstania a krizovatka turistickych chodnikov. Tri Vody sa objavili i v poetickej tvorbe Andreja Plavku. Aj on potvrdil, ze v tomto mieste sa do Osrblianky vlievaju viacere zurciace potociky.

S. Giertli