Netriedenie domoveho odpadu

Jedenkrat za polrok predkladaju Technicke sluzby Brezno do mestskeho zastupitelstva spravu o pokracovani separovaneho zberu domoveho odpadu. Naposledy 24. augusta. Uz z tohto by malo byt zrejme, ze asi ide o vaznu vec. Opakovane boli o tejto problematike informovani aj obcania nasho mesta prostrednictvom Horehronia i MTK.

Pre zopakovanie. Na Nalepkovej ulici je zapojenych do triedenia 520 domacnosti, co je asi 1300 osob. Prvy zvoz triedeneho odpadu bol realizovany 12. februara 1997. Spolupraca tunajsich obyvatelov je velmi dobra. Na zaklade toho im bol pre rok 1998 znizeny poplatok za odvoz, manipulaciu a nakladanie s odpadom zo 140 na 130 Sk/osobu/rok. Mozno to pre niekoho nie je vela. Technicke sluzby vsak okrem toho prednostne riesia problemy obyvatelov tejto stvrte. Toto leto sme napriklad zacali so spevnovanim chodnikov, ktore si obyvatelia vytvorili v nespevnenych priestoroch. Okrem toho sme im ponukli bezplatnu sluzbu na odvoz nepotrebnych veci z domacnosti, ktore nie je mozne ukladat do kontajnerov. Ak sa snazia obyvatelia, snazime sa, v ramci moznosti, aj my.

Na sidlisku Mazornikovo je zapojenych okolo 800 domacnosti, kde je 2900 osob. Ide o nasledovne cisla domov: 9. maja 1 az 8, 11 az 51, MPCL c. 6 -10, 14 - 21. (Neuvadzam tu MPCL 30, 31, 32, kde boli domacnosti vybavene do septembra 1998 len ciastocne. Supravy do domacnosti dostali, nemali vsak pri obytnom bloku kontajnery. Toto by sme mali doplnit v najblizsich dnoch). Prvy zvoz bol zrealizovany 23. septembra 1997. Vyvoz "zvoz" vsak v tomto pripade nie je spravny. Islo skor o pokus o zvoz. Tak, ako to uz bolo viackrat publikovane tak v Horehroni, ako aj v MTK, obyvatelom sidliska Mazornikovo, byvajucich na uvedenych adresach sa triedit nechce. Vysledkom ich necinnosti je jednak velky neporiadok okolo kontajnerov, ale aj nevracajuca sa investicia mesta do potrebneho vybavenia na triedenie odpadu. Preto, ak na Nalepkovej ulici mala aktivita obyvatelov za nasledok znizenie ceny, na sidlisku Mazornikovo na konkretnych cislach domov - bude mat neochota obyvatelov za nasledok zvysenie ceny za odpad na rok 1999. Tu nejde len o vzhlad okolia, ide aj o konkretne a nemale financne ciastky. Mesto investovalo s umyslom, ze pri spolocnej snahe s obyvatelmi dosiahneme vytriedenim druhotnych surovin znizenie mnozstva odpadu vyvazaneho na skladku. Aktivita obyvatelov nie je potrebna pre znizovanie poplatku, ale aspon pre jeho udrzanie. Ak sa obyvatelia nepricinia, bude to otazkou casu, kedy budeme nuteni zvysovat poplatky za odpad tak, ako sa zvysuju ceny suvisiacich nakladov. Pre ilustraciu, cena stredne velkeho vozidla na odvoz odpadu je 3,8 miliona korun, a to v najskromnejsom prevedeni.

Bolo by preto velmi ziaduce, aby aj obyvatelia sidliska Mazornikovo zmenili svoj postoj k triedeniu odpadu. Nemrzi ich, ako vyzera okolie kontajnerov pred ich bytmi? To, co sa im podari porozhadzovat okolo kontajnerov, pracovnici technickych sluzieb neupratuju nikde, na ziadnom inom sidlisku, teda ani tu. Vsade si to udrzuju obyvatelia sami, bud v poriadku, alebo v neporiadku.

Na zaver by som chcel poprosit obyvatelov sidliska Zapad na Ulici SLN, ako aj MPCL 3, 4, 5, 26 az 32, kde od septembra 1998 zaciname zavadzat triedenie domoveho odpadu, aby si zobrali priklad od obyvatelov Nalepkovej ulice, a nie sidliska Mazornikovo. Bude to aj pre ich spokojnost.

R-TS

Vystavou Boh zehnaj poctivemu remeslu! chceme navstevnikom Horehronskeho muzea predstavit breznianske remeselnictvo v obdobi medzi rokmi 1872 - 1950. Tento dejinny usek sme si vybrali preto, lebo remeselna vyroba pocas neho presla zaujimavym vyvojom od zrusenia cechov, cez posobenie zivnostenskych spolocnosti, az po likvidaciu sukromnych zivnosti komunistickym rezimom.

Rok 1872 znamenal velky zlom v sposobe organizovania remeselnej vyroby. Priemyselnym zakonom boli zrusene cechy, ktorych tradicne, ale uz znacne skostnatene pravidla nedokazali zachytit nove, progresivne hospodarske prudy. Cechy boli nahradene remeselnickymi a priemyselnymi spolkami, v Brezne boli koncom 19. storocia najznamejsie spolky cizmarov, debnarov a krajcirov. Medznikom sa stal aj rok 1925, kedy vzniklo Zivnostenske spolocenstvo pre politicky okres Brezniansky. Clenstvo remeselnikov v nom bolo povinne, spolocenstvo podporovalo vsestranne zaujmy svojich clenov, staralo sa o vychovu ucnov, udrziavalo a zveladovalo cest remeselnickeho stavu.

Vystava si vsima aj spolocenske aktivity breznianskych remeselnikov, ved mnohi z nich boli clenmi rozmanitych kulturnych a inych spolkov, aktivne sa zapajali do prace v Matici slovenskej, viaceri boli dlhorocnymi clenmi telocvicnej jednoty Sokol. Povestnymi sa stali dokonale pripravne vyrocne zabavy zivnostnikov konane na oblubenom vyletnom mieste v Halnach.

Okrem pohladu na organizaciu a spolocensky zivot remeselnictva v spominanom obdobi, hlavnou naplnou vystavby su trojrozmerne exponaty predstavujuce niekolko breznianskych remesiel aktivnych koncom 19. a v 1. polovici 20. storocia. Magnetom pre navstevnikom bude urcite zariadenie kovacskej dielne, krasne modrotlaciarske formy farbiarskej rodiny Rostarovcov, debnarske nastroje a vyrobky, tkane obrusy Ondreja Zibrina. Zastupenie na vystave budu mat aj krajciri, obuvnici, masiari, kozusnici, sedlari a remenari, ako aj doteraz nie velmi prezentovane rermesla, akym boli sodovkarstvo, ci vyroba fotografii.

Vystava si nekladie za ciel uplne zmapovat stav breznianskeho remeselnictva v danom obdobi, cheme len na chvilu preniest navstevnikov, do cias minulych, ukazat im neobycajne zaujimavy svet jednej vzdelanej skupiny obyvatelstva, ktora vdaka poctivej praci, remeselnickemu fortielu a ucty k zakaznikovi patrila k pilierom vtedajsej mestskej spolocnosti. Tomuto zodpoveda aj vytvarne riesenie vystavy pripominajuce staru remeselnicku ulicku lemovanu dobovymi vyvesnymi tabulami. Prilezitost vstupit do nej ma kazdy navstevnik Horehronskeho muzea od 25. septembra do konca kalendarneho roka.

Leo Lichvar

Zakladne umelecke skoly patria medzi zariadenia, ktore pomahaju organizovat volny cas deti. Orientuju sa na specializovane oblasti zaujmovej cinnosti. O vzniku, sucasnosti i planoch do buducnosti breznianskej ZUS nam porozpravala jej riaditelka Gabriela Pravotiakova.

Aka je historia Zakladnej umeleckej skoly v Brezne?

- Zakladna umelecka skola vznikla v Brezne v roku 1959 ako pobocka ZUS vo Valaskej, v roku 1961 sa osamostatnila. Zasluhu na jej vzniku ma Elena Kanderova, ktora bola aj prvou riaditelkou. Najkritickejsi bol pre skolu rok 1996, kedy sme sa museli vystahovat z Kuzmanyho ulice c. 4, pretoze Brezno dostalo statut okresu a potrebovalo priestory pre nove institucie, ktore tu predtym neboli. Spociatku sme mali problemy, pretoze sme nevedeli najst vhodnu budovu. Nakoniec vdaka usiliu zainteresovanych sme sa prestahovali do terajsich priestorov na Svermovej ulici, ktore su zatial majetkom Zeleziarni Podbrezova a okresny urad spisal s nimi zmluvu o prenajme, ktora skonci v roku 2000. Pevne verim, ze do tohto roku sa najdu financne prostriedky a budovu bude moct okresny urad odkupit, pretoze si neviem predstavit este jedno stahovanie. Pri tom ostatnom nam neocenitelnu pomoc poskytlo vojsko. Minuly skolsky rok bol uz lepsi. Urobili sme akusticky strop a izolaciu, takze teraz sa tu da v pohode vyucovat.

Zacal sa novy skolsky rok. Aky je zaujem o studium na ZUS a co vas v tomto roku caka?

- Zaujem o vyucovanie je velky.V sucasnosti ma skola 561 ziakov v troch odboroch: literarno-dramatickom, vytvarnom a hudobnom. Mame dve detasovane pracoviska. Jedno, ktore je v Polomke, oslavi v tomto roku patnaste vyrocie vzniku. Pripravujeme k tomuto vyrociu slavnostny koncert. Detasovane pracovisko v Helpe je mladsie, zacina svoj siesty skolsky rok. Najvacsi zaujem je o hudobny odbor, kde je zapisanych 341 ziakov. Vyucujeme hru na klaviri, akordeone, cimbale, husliach, dychovych nastrojoch, gitare, spev a samozrejme hudobnu nauku. Posobi tu ludova hudba. V tomto skolskom roku sme oficialne vytvorili skolsky slacikovy orchester. Nadviazali sme tym na tradiciu, ktoru si pama