Co s detskym parkom?

Boli ze to casy, ked sa breznianskym detskym parkom ozyval detsky dzavot, vrzgali hojdacky a z bazenika spliechala voda. Technicke sluzby, pod spravu ktorych patril, ho zatvorili. Novy spravca, mestsky urad, hladal prevadzkovatela, pretoze sa v parku zgrupovali vselijaki jedinci, robili tu neplechu a zdevastovali ho. Do prenajmu ho dostali skauti, ale nevyvijali tu ziadnu cinnost a neudrziavali objekt, preto presiel do najmu sukromnej firmy. Ta svoje predstavy nezrealizovala a opat je detsky park volny. "Ako by podla vas mal byt vyuzity detsky park?" pytali sme sa okoloiducich.

Darina Sevcikova, podnikatelka, Brezno:

- Podla mna by tu mohla byt aj trznica, alebo nejake butiky, obchody, ale dobre by bolo, keby by tu bol aj detsky park. Deti by sa mali kde hrat, bicyklovat. Kedysi tu bol velmi dobry detsky park a teraz je tam len neporiadok. Plno Ciganov sa chodi sem hrat a pit. Mame to rovno pod oknami. Snad ta trznica by tu bola najlepsia, alebo nejake rekreacne stredisko a kupalisko. To by nam nevadilo. Je to na zaciatku mesta a je tu smrad, neporiadok, hluk.

Kvetoslava Fasangova, dochodkyna, Brezno:

- Myslim si, ze by bolo dobre obnovit detsky park, lebo tu je skutocne hodne deti a hraju sa vylucne na ulici. Je to skoda, ze ho nechali takto spustnut. Ked ide clovek po ulici, tak trpne, aby mu deti nevbehli pod auto. Skutocne nemaju sa kde tu hrat. Je tu skolsky dvor, udajne sa tam nesmie hrat, takze najvyssi cas nieco robit v tomto smere.

Marek Fillo, poziarnik, Brezno:

- Predstavoval by som si naspat detsky park, lebo pre deti nieco treba. Asi tolko.

Jan Javorcik, dochodca, Brezno:

- Neviem vam povedat, ale bolo by dobre, keby sa to znovu obnovilo. Detom by sa zisiel detsky park. Neviem si predstavit, co ine by tu mohlo byt, ale nejake oddychove miesto by tu mohlo byt, ako kedysi.

Valeria Bubelinyova, nezamestnana, Brezno:

- Bolo by dobre, keby tu bol detsky park. Ved aj ja som mala deti, byvala som tu nedaleko. Mladych ludi je vela, tak si myslim, ze by sa osvedcili tenisove kurty alebo nieco podobne. Vyuzit toto miesto, aby zbytocne nechatralo.

Maria Vranska, dochodkyna, Brezno:

- Myslim si, ze by sa mal vratit detsky park, bolo to celkom dobre. Park bol blizko skoly a sluzil detom aj z okolia.

O probleme nedialnice, ktory by pri troche dobrej vole nemusel existovat

V predposlednom cisle Horehronia ma okrem inych zaujal clanok: "Postreh predsedu okresnej komisie pre referendum" z pera Alojza Kompaneka. Ved cena vysostne panskych zabav niektorych politikov a podnikatelov je niekedy naozaj velmi vysoka. Obycajny clovek by ani nemal proti tomu nic, keby si ju ti pani aspon sami zaplatili. Nie, nemam na mysli len atraktivne baly v Kosiciach, kde mnohi prominentni hostia cestovali vrtulnikmi, ale najma predvolebne kortesacky lidrov najsilnejsej, vlastne vitaznej strany. No a neraz nevyberane povolebne osocovanie tych, ktori si dovolili tuto stranu nevolit. Asi uz, pouceni minulostou, vedeli, preco tak robia. Netreba sa preto divit tomu, ze referendum je vlastne neplatne, hoci stalo urcite peknu kopu zbytocne vyhodenych penazi z penazeniek danovych poplatnikov, ale takych, ktorym nikto neodpusti nic.

Boli urcene na to, aby zo vsetkych okresnych miest Slovenska museli aj s primeranym sprievodom startovat auta napriek tomu, ze vysledky referenda boli nacas nahlasene faxom a boli aj priblizne zverejnene v masmediach. Preco vsak vzdy nie je dostatok pojazdnych vozidiel - rychlych sanitiek - ambulancii, aby lekar mohol prist vcas niekedy naozaj k tazko choremu pacientovi, to bolo uz asi tym kompetentnym panom zhora menej podstatne. Zial, aj take pripady sa stali a nie je to vina zdravotnikov. Nepisem len tak do vetra, len nevieme, koho teda vlastne oznacit vinnym za dezolatny stav v zdravotnictve, skolstve, ba aj v strojarstve, preco mladi nemaju dostatok bytov, casto ani pracu. Na druhej strane o uradnikov nudza nie je a podotykam, ze neraz dobre platenych. Na rozbujnely statny aparat teda peniaze su, avsak na veci k zivotu a praci pre ludi - obycajnych obcanov prepotrebne, sa potom musi rozpocet statu skrtat.

Este sa vratim k tym referendovym autam. Esteze pri tejto akcii nebola hlasena ziadna dopravna nehoda. V suvislosti s nimi mi napadlo, ci by nebolo ucelnejsie konkretne v nasom regione najst aspon par korun na to, aby sa upravila cast hrbolatej cesty na useku Piesok - Dolina smerom na Tale. Ved tam najmenej dvakrat do tyzdna dochadza k velmi vaznym dopravnym nehodam, ba casto aj zraneniam. Tu uz ani tak nejde o zdemolovane ploty ci vyvratene ovocne stromy v zahradach obyvatelov, ktori tam ziju alebo maju aspon zahradku, ale aj o ich ohrozovanie zdravia, ba aj zivota. Je pravdou, ze mnohi vodici idu tymto usekom cesty neprimerane rychlo, ale keby cesta bola v poriadku, tych havarii by tam urcite tolko nebolo. Naviac su tam ohrozovani aj cyklisti, ked motoristu to na tych "bubnoch" pri rychlejsej jazde hodi aj uplne na okraj vozovky, ak nie priamo do priekopy. Aj cyklista tam uz neraz "schytal" aj naraz hlavou priamo do kapoty auta, alebo ho odhodilo do priekopy. Esteze to ta tvrda hlava - palica - vydrzala bez vaznejsich nasledkov. Komu ako. Niekto by dokazal aj na tom profitovat, ale my nie sme z tohto cesta.

Tato vozovka urcite "pamata" vyhradne konske povozy, ktore po nej prechadzali. Dostalo sa jej vlastne len asfaltoveho potahu a problem bol povazovany za vyrieseny. Dokedy potrva tento stav?

Ako to teda nazvat - lahostajnostou, ci nezodpovednostou, ci proste len biedou, lebo na to nemame? A ide zima, ta cesta je sama zakruta, nuz najde sa riesenie, alebo sa treba spoliehat len na nebeskych alebo zltych anjelov? Privela nezodpovedanych otaznikov, alebo mozno aj vykricnikov. Ale malo by sa s tym nieco robit v mene ludskosti, v mene bezpecia cloveka.

Mgr. Maria Samekova, Podbrezova

Od januara tohto roka sa realizuje aj v Zavadke nad Hronom v spolupraci ACDI - VOCA B. Bystrica a A - projektu n.o. Liptovsky Hradok Kumunitny minigrantovy program. Prostrednictvom tohto projektu si obcania nasej obce mozu skraslit prostredie - okolie svojho domu, alebo zlepsit zivot celej svojej obce. Musia vsak venovat svoju dobrovolnu pracu na realizaciu a uskutocnenie niecoho. U nas je az osemnast projektov. Vela je tu roboty. Projekty rozhybali mladych i starsich k cinom. Tym starsim sa nie vsetko paci, co robia mladsi, ale ked je to hotove - je to pekne a hlavne prospesne.

Najvacsim projektom v nasej obci bola od jula prestavba farskej budovy (nebola planovana). Tomu sa uz povie komunita. Vystriedalo sa tam pomerne viac ludi ako chodi do kostola. Ta sudrznost, spolupraca, laska k bliznym hovori za vsetko. Pracovali spolu deti i dospeli. Kazdy bol kazdemu priatelom, kamaratom, tetou, ujom. Kazdy, kto si vstupil do svedomia, sa snazil nejako pomoct: ci uz vlastnou pracou, nacinim alebo z usetreneho dochodku.

Vdaka patri ozaj vsetkym co sa pricinili o zveladenie farskeho uradu: obecny urad spolu s obecnym hospodarstvom zariadovali co bolo a je v ramci ich moznosti (rozny material, strk, piesok, beton - dovoz materialu, odvoz smeti, murarske prace...). Sukromni podnikatelia prispeli financne (boli vypisani v kostole).

Pan Boh zaplat vsetkym. Vsetko robime na Boziu slavu.

Maria Kukulova

Snimka: Jan Kukula

Pred sestdesiatimi rokmi prezivala nasa vlast krusne casy. Viseli nad nou vojnove mraky. V marci 1938 anektoval Hitler Rakusko bez jedineho vystrelu. Posmeleny tymto uspechom pripravoval uder na CSR. V maji cakali jeho ozbrojene divizie na zapadnych hraniciach na povel "vorwerz". Prezident Benes 20. maja vyhlasil ciastocnu mobilizaciu. V priebehu niekolkych dni nastupilo 150 000 zaloznikov do zbrane. To ho zhacilo. No neodradilo. Jeho sukmenovci v CSR predkladali vlade coraz nesplnitelnejsie ultimata. Rincanie nemeckych zbrani vynutilo vyhlasenie vseobecnej mobilizacie 23. septembra 1938. Nasa vlast sa zmenila na rozburene mravenisko. Vlakove supravy preplnene odhodlanymi obrancami odvazali zaloznikov do vojenskych posadok.
Mal som vtedy dvadsatsest rokov a bol som zaloznym dostojnikom v hodnosti podporucika. Z jarnej mobilizacie som sa vratil 28. juna. V juli som absolvoval stvortyzdnove manevra, v auguste dvojtyzdnovy kurz brannej vychovy v Chuste a v septembri mobilizacia. Z nej som sa vratil tesne pred Vianocami. Mesta, v ktorych boli vojenske posadky, praskali v svikoch. Kasarne nestacili pojat tolke tisice obrancov. Ti sa tiesnili po chodbach budov, po dvoroch, ba aj na laviciach parkov nocovali mnohi. Nik nehromzil na tuto situaciu. Chapali sme ju ako nevyhnutnost. Za par dni vystrojeni a vyzbrojeni sme zaujali obranne postavenie na hraniciach domoviny.
32. pesi pluk mal posadku v Kosiciach. Bol som jeho prislusnikom. Jeho obranne pasmo siahalo od Moldavy po Slanec. Nasa 10. rota bola v Komarovciach.
Dvadsiateho deviateho septembra poburil Mnichovsky diktat. V nom anglicky, francuzsky a taliansky minister zahranicia posmelil krvilacneho dobyvatela v krajani tazko skusanej vlasti. Okrem odrtrhnutia Sudet a pripojenia k Nemecku musela vlada CSR uspokojit uzemne naroky Madarov a Poliakov.
Siesteho oktobra bola vyhlasena autonomia Slovenska. Slovensko malo svoju vladu a ta jednala s Madarmi, ale bezuspesne. Druheho novembra vo Viedni nemecky minister zahranicia Ribbentrop a taliansky Ciano nakreslili ciaru na mape Slovenska podla scitania ludu z roku 1910, kedy sa aj Slovaci zo strachu hlasili za Madarov. Takto Kosice, Roznava, Rimavska Sobota, Lucenec, Levice, Nove Zamky, Surany, Komarno a ich okolie bolo odkrojene zo slovenskeho tela. Celkom bolo odkrojene z CSR vyse 30 000 km2 a odpadlo 4 500 000 obyvatelov, medzi nimi 1 250 000 Cechov a Slovakov.
Podla vyroku Mnichova Cesi do 10. oktobra museli odstupit pozadovane uzemie. Slovaci mali este kratsi termin - osem dni, od 2. - 10. novembra. Nastal zalostny exodus. Slovenske a ceske rodiny opustali svoje domovy. Zanechali cele zariadenie. Vzali si len najnutnejsie veci. Zufaly narek bol otrasny. Zazil som ho v Kosiciach. Piateho novembra som odvadzal sto vojakov z obranneho pasma do Presova, kde bol nahradny prapor 32. pesieho pluku. Tam boli odzbrojeni a odstrojeni a prepusteni do domova, ktory bol anektovany Madarmi. Na spiatocnej ceste som sa zastavil v Kosiciach. Peron a vestibul i priestranstvo okolo stanice nabite utecencami s kuframi a batohmi a so srdcom v srdciach.
Na Stefanikovom namesti demontovali sochu Stefanika. Tanky zaistovali dementujucich vojakov. Lietadla kruzili ponad Hlavnou ulicou. Vyklady boli vyzdobene madarskou trikolorou. Kde nebola, rozjareni sovinisti rozbijali vyklady. To ma sokovalo.
Po prichode do postavenia som na pochodovu vojensku piesen zlozil tento text: Boli sme zradeni, ale nikomu sa uz nepodari spravit z nasho ludu poslusny objekt mocnym pre rozmary. Zomkneme sa vsetci v jeden sik, nasu silu nepremoze nik. Nech cely svet vidi, kolko v nas je sil, aj ked nas opustil. Neverni spojenci opustili nas v osudovej chvili. Tym len sebe samym vykrutili vaz, nam, rezali zily. Krute rany sa casom zacelia. Slovania sa bratsky spriatelia. Nech cely svet vidi... Horty sa uz tesi, ze nas dostane pod zelezne jarmo. Ze mu Slovak bude opat podnozou, jak bolo nedavno. Aj ked vetva nasa odpadne, strom slovensky nikdy nezvadne. Nech cely svet --- Odtrhnuti bratia doverujte nam, nikdy sa nevzdajte. Zrak svoj upierajte k Vysokym Tatram, z nich signal cakajte! Vzplanu vatry raz pod Tatrami, zuctujeme s okupantami. Nech cely svet vidi, kolko v nas je sil a ze nas neznicil." Tuto piesen som naucil celu 10. rotu. Ked sme ju 10. novembra ako posledna vojenska jednotka opustajuca Kosice spievali, uplakani Slovaci nam podavali kytice kvetov. Volali: "Pozdravujte nasich bratov Slovakov" a mavali na rozlucku.
O sest rokov sme naozaj zacali uctovat s okupantami v SNP, o com si povieme na buduci rok.
Boze, daj, aby sa krvava vivisekcia neopakovala nikde na svete.