|
|
(Pokracovanie) V nasom regione prvy raz Petrusovu divadelnu hru inscenovali v roku 1962, a to DJGT, cinohra Zvolen. Pravdaze, od jej vzniku po realizaciu sa vela zmenilo, ale v autorovom dovode i zamere sa nic nemohlo zmenit. Hra ako celok i v castiach ma vylucne obranny charakter. Petrus v obdobi priprav aj pocas tvorivej cinnosti na hre mal ustavicne na mysli prava drevorubacov zastitene komorou "handelskou ustavou". Zatial, co je Rajnoha "hovorcom" klamanych a na dohodach uzkracovanych lesnych robotnikov, slachticko-vrchnostensku vrstvu dava Petrus zastupovat palatinom Veselinom, cisarovym (Leopold I.) zastupcom v Uhorsku. Ano, v hre mozno poukazat na casovu nezrovnalost (Leopold I., Veseleni na jednej strane a desiatky rokov mladsi Rajnoha na strane druhej), lenze Petrusovi bol casovy rozmer zanedbatelny, ,jemu islo predovsetkym o ideovu nosnot divadelnej hry. - Z takehoto autorovho zameru moze mat, a ma, divadelna hra moznosti zovseobecnovania. Veselin nezastupuje len cisarov majestatu, ale feudalne vrchnosti vobec, rovnako aj predstavitelov bystrickej komory. Proti svetu bohatych a mocnych stoji Rajnoha so svojimi druhmi, zbojnikmi. Petrusovi zbojnici nie su z rodu zbojnikov-koristnikov, lebo hajtman Rajnoha vedie svojich druhov k vyssim mravnym cielom - k spravodlivosti, ludskosti a rovnosti. Z Petrusovych inotajov a opatrnosti (pociatky ciernohronskych osad, monogram S. P., ba aj to, ze hru nedal vytlacit) jasne vysvita jeho poznanie, ze feudalne pravo ma zbojnictvo jednoznacne na indexe. Aj preto je Petrusov Rajnoha onakvejsi, "mravnejsi" zbojnik, pri takto zjednodusenom pohlade by sme mohli uznat opodstatnenost romantickosti hry. V dalsom nasom rozpravani vsak poukazeme na to, ze Petrusov romantizujuci sa pohlad na zbojnictvo v spojitosti s ciernohronskymi osadami nie je az tak romanticky. Vratme sa este k hlavnej postave Petrusovej hry. Preco Rajnoha, ktory nemal v regione "domovsku prislusnost" ani v ludovych povestiach, zato v archive magistratu mesta Brezna najdeme zapisy o viacerych zbojnikoch i skupinach. Medzi nimi zaiste bola vychyrena zbojnicka skupina Jakuba Surovca (1715 - 1740). Petrus ako farar navstevoval drevenice svojich farnikov po ciernohronskych osadach, chodil za drevorubacmi na lesne pracoviska. V snahe, co najdovernejsie poznat zivot, pracu a myslenie handelcov, nevynechal ani prilezitosti, kedy drevorubaci stratili aj zvysky ostychavosti. Pri takychto prilezitostiach sa dozvedel o hajtmanovi - kapitanovi Kubovi Surovcovi, ktory mal so svojimi druhmi "domovsku prislusnost" od Kramu az po Dobroc, takze v Petrusovych casoch mali zive spomienky realne opodstatnenie, ktore dokresluju zapisy z vysluchu lepeneho Surovca a jeho druha - Tomasa zo Spisa. Podla zapisov Mestskeho sudu v Bezne vracal sa Surovec po skupinach na "oddych" do ciernohronskych osad a tam po krcmach rozmienal toliare i dukaty na druzne posedenie s drevorubacmi. Zo zapisov sa dozvedame, ze cez osudnu trojdnovu zabavu v Dobroci dal Surovec zo skryse vyniest cely "konec" platna, trhal z neho a sprajne rify rozdaval dievkam do vybavy. Obyvatelia osad zicili surovcom: tu i tam podali chudobnej stravy, posili kosele, inokedy varovali pred pohonom pandurov, ba aj ukryvali. Petrus jednako uviedol Rajnohu za protagonistu cinohry. -Urobil tak zamerne, aby zamedzil moznosti podozrenia zo sympatii k zbojnickemu zarovnavaniu krivd, lebo raz darmo: ina spravodlivost ovladla mysle drevorubacov, ine predstavy panskych pravnych istot mali na komore v Banskej Bystrici, napokon i clenovia sudu v Brezne. Ostava este zodpovedat otazku: odkial doviedol Petrus Rajnoha na Vepor. - Poca studii ako trnavsky seminarista stretol sa s Rajnohovym menom. Rajnoha totiz so svojou druzinou zbijal na majetkoch pod Bielymi Karpatmi. Pravdaze, aj Rajnohu, ako vacsinu zbojnikov, chytili a popravili v Smoleniciach. Stalo sa tak v roku 1738, teda dva roky pred popravou Surovca a Gregusa. Poznamky o prvej slovenskej divadelnej hre uzavrieme zistenim, ze Petrus z pochopitelnych dovodov namiesto mena hrdinu zo spomienok obyvatelov ciernohronskych osad predsa len uviedol lubozvucnejsie a "bezpecnejsie" meno Rajnohu. Frantisek Kreutz Listujeme v historii Dvadsiateho osmeho oktobra sme si pripomenuli 80. vyrocie vzniku Cesko-Slovenska. O jeho vyzname a prinose pre Slovakov nechame polemizovat historikov. Jedno je vsak iste, ze vyhlasenie noveho statu uz aj tak v neexistujucom Rakusko-Uhorsku znamenalo aj zachovanie identity slovenskeho a ceskeho naroda, pretoze madarizacny proces na Slovensku a germatizacia v Cechach nadobudli nebyvale rozmery. Ako prezila tieto rusne udalosti a najblizsie obdobie obec Helpa sa dozvedame z kroniky z prispevku: Ako obec prezila statny prevrat. "O pociatkoch a pripravach zahranicneho odboja ceskoslovenskych legii sa Helpania len pomaly dozvedali. Madarske casopisy o bojoch narodnych hrdinov za hranicami malo pisali, iba nieco ku koncu vojny pisali v casopisoch par zlostou naplnenych riadkov. V tom case vychadzajuce slovenske politicke noviny bolo citat opovazlivostou. Prevrat v tom istom case prisiel necakane. Zaciatkom novembra r. 1918 prichadzajuci vojaci domov z rozpadnutej fronty, priniesli do dediny revolucneho ducha, ktory vyvrcholil 4. novembra 1918, ked niekolko odvaznych dlhorocnou vojnou zdemoralizovanych, krivdou bitych vojakov vtrhlo do miestnych obchodov a zacali ich rabovat. Vylupili aj krcmy a korist si rozdelili. Povybijali okna svojmu richtarovi, Tomasovi Vilimovi, napadli tunajsieho notara Ernesta Holica, ktory musel z dediny ujst a urcitu dobu sa ukryval v lese. Obvinili ho z nepravosti pachanych cez vojnu, menovite pri vyplacani podpor pribuznym vojakom. Hned si zvolili revolucneho richtara Jana Bravcoka - cifraka obecneho notara Arthura Oberhausera a cely obecny vybor. Ku krvipreliatiu nedoslo, zmysel slobody zacali pachat len pozdejsie. Vtedy ale neprajnici naroda vsetko podnikali, aby uvedomelych ludi drzali v slepote. V lude vzbudzovali nedoveru k novej vlasti a k novemu statnemu zriadeniu. Dedinu obsypali letakmi, vydrziavali informacne zhromazdenie. Lenze lud ostal verny svojej novej vlasti. Nemalu ucast v praci proti novemu utvaru mali menovite byvaly hlavny sluzny Komaromy a sluzny Tomory z Pohorelskej Mase, ktori este po prevrate chcejuc sa na Hrone uplatnit, hoci ani jeden z nich neovladal jazyk slovensky. V listoch nabadali tu byvajucich znamych, aby pracovali v ich prospech a aby sa mohli vratit na svoje predosle posobiste, ale vzhladom na revolucnu naladu obyvatelstva Horehronia, toto odporucanie nedostali, pretoze nikto nemal zaruku za bezpecnost zivota. Boli nuteni opustit toto okolie, kde basovskym sposobom panovali nad ubohym hronskym narodom. Do prevratu bolo Horehronie uplne pomadarcene. Pytame sa, ci tento ubohy zotroceny lud bol tomu na vine? Ved bol v tejto doline uplne izolovany, odkazany na pracu v lesoch, nie div teda, ked "sloboda" bola v prvych dnoch politickeho prevratu v pravom slova zmysle nebola pochopena a zneuzita. Lud pravdaze po kratkom case poznal vyznam, posluchol na dobru radu vodcov obce, zacal vaznejsie rozmyslat, lebo bolo treba obzerat sa za zarobkom. Zivnosti nebolo, lud z celeho Horehronia chodil do okolia Novych Zamkov, Levic a pod., chodil za mukou, ktoru vlakom dovazali domov. Stalo sa, ze polnohospodarski robotnici, ktorych prevrat zastihol v terajsom Madarsku, nemohli svoje zbozie privezt so sebou. Toto im bolo vo Filakove, Hatvane, Banreve, v Miskolci, zeleznicnymi organmi, vojskom a pohranicnou strazou madarskou zhabane. (Pokracovanie) |
