Vidiek krajsim domovom

Nekompromisny vstup dopravy zmenil zivot dedin. Doprava prisla s novymi cestami, sprievodcom ciest sa stali chodniky. Chodniky sa stali ochranou pred nebezpecim aut. Chodniky zmenili cloveka, z cloveka sa stal chodec, ktoremu je urcene chodit po prisne vytycenych trasach. Chodniky mu zabrali slobodu pohybu po ulici vidieka. Ulica prestala byt priestorom slobodneho pohybu. Ulica sa stala cestou a chodnikom. Ulica sa stala dopravnym priestorom. Vidieckemu cloveku bolo predpisane chodit po uzkych chodnikoch. Panmi ulice sa stali auta. Urcenym pravidlo je chodnik pre ludi, cesta pre auta. Z ulice, ako pritazliveho miesta pre hry deti, sa stala nebezpecna cesta vodicov aut. Pod vplyvom zasady cesta patri nam, vodici aut vytlacili spolocensky zivot z ulic vidieka, urazy deti na ulici su chybou rodicov a nie vodicov aut. Pomestovanie dedin prostrednictvom tohto sa spravania vodicov aut sa stalo skutocnostou. Namiesto prijemnych ulic mame cesty asfaltu, prachu a pocitu nebezpecia. Stratil sa rozdiel medzi mestskou a dedinskou ulicou. Chodnik so svojim vysokym obrubnikom sa stal znamenim dehumanizacie vidieckeho prostredia. Uvedomujem si, ze chodnik bezbrannemu cloveku zarucuje istu ochranu, chodniky oddelene vysokym obrubnikom alebo pasom zelene su nevyhnutne tam, kde dedinou prechadza statna cesta.

Mat peknu ulicu sa stava skutocnostou tam, kde miestne cesty sluzia pristupu len do domov, kde sa maju stat znovu sucastou nasho domova. Tu sa meni poslanie chodnika, o chodniku zacneme hovorit novym sposobom. Na tychto cestach moze byt cesta chodnikom, stojime pred skolou spolocneho uzivania ulice ludmi a autami. Bude to skola vodicov, ktorych naucime byt rodicmi deti z ulice, ktori pochopia, ze ulica je spolocenskym priestranstvom. Miestne komunikacie so spolocnym vyuzivanim aut a ludi nemusia byt rozdelene vysokym obrubnikom na chodniky a cesty. Tato zmena je skuskou kulturnosti nasho domova. Dokazom je mala matematika, na 100 m dlhej ulici je po oboch stranach umiestnenych sestnast domov, co znamena sestnast aut so sedem metrov sirokou cestou, s 700 m2 asfaltu. Na jeden pripada viac ako 40 m2 plochy, tato plocha je obetovana autam, ktore rano odidu a vecer pridu. Tato plocha je opravnene predurcena sluzit inym funkciam. Cesty je mozne zuzit, usporenu plochu namiesto chodnika mozeme venovat zeleni ci detskym ihriskam. Ulica sa tak stane spolocnou zahradou jej obyvatelov, cesta spolocnym chodnikom.

Obraz dediny ci mestecka znamena znovu vratit zivot na ulicu, mat svoju ulicu, svoj dom na svojej ulici. Ulohou je spravit peknu ulicu. Tato moznost vznika po zakopani podzemnych sieti, vtedy je mozne za jedny peniaze "po novom" zasypat kanale a upravit ulicu. Nie vsade musia byt chodniky, dedinska ulica nemala chodniky, dnes najvhodnejsimi su pridrzane vydlazdene pasy vo vyske asfaltovej cesty, vzdy domyslene s odvodom dazdovej vody. Na miestnej komunikacii nema byt obrubnik vyssi ako 5 cm pre tych, co neveria spolunazivaniu chodcov s vodicmi aut. Obrubnik je bariera pohybu, zvlast pre imobilnych obcanov. Branme sa obrubnikom na miestnych komunikaciach.

Budovanie podzemnych sieti je velkou prilezitostou pre znovuzrodenie dedinskych ulic podla odbornych projektov, nepremeskajte prilezitost.

Prof. Michal Sarafin