(Pokracovanie)

Sme vo vzduchu medzi poslednymi, co je vyhoda, preto smer letu mozem korigovat podla balonov, ktore su predo mnou. Uspesne, pretoze moj GPS, navigacny pristroj pracujuci pomocou druzic ukazuje, ze mame smer presne na kriz. Po chvili s udivom sledujem, ako vsetky balony predo mnou stupaju razantne do vysky 1500 m a ja vzapati zistujem, ze to nie je nahoda, ale takticky manever pre presne nalietanie na kriz, ktory vzapati identifikujeme v terene. Je vzdialeny asi 3 km. V tejto letovej hladine sa nam naskyta velmi pekny vzhlad na krajinu, posiatu mnozstvom drobnych priehrad a ryzovych policiek medzi kopcami. Na chvilu z nas opadava sutazna nervozita, zaciname vnimat krajinu, ale trva to len velmi kratko, skorovaci kriz sa neuprosne blizi. Balony pred mnou zacinaju prudko padat k zemi a pripravuju sa na priblizovaci manever ku krizu. Presnost naletu je otazka sekund, vyklesavat je potrebne v spravnom case a presne sa dostat do spravnej hladiny. Ideme do toho aj my! Taham za paraventil a pocas klesania zistujem, ze sme sa oneskorili asi o 10 sekund a tak sa to snazim korigovat maximalnym opadanim (7 m/s). Marian s obavou velavyznamne poskuluje na vyskomer. Moj cierny humor ma neopusta a tak ho ubezpecujem, ze som toto sice este nikdy nerobil, ale mozno to aj ubrzdime a neskoncime zaboreni do blata na ryzovom poli. Kriz prelietame vo vzdialenosti 88,83 m, Hanka nas vykon hodnoti vo vysielacke: trochu ste to po..., ale je to dobre! A opat stupame do vysky, tentoraz 1000 m, ideme na druhu sutaznu disciplinu Fly On. Smer vetra, s ktorym sme pocitali pri starte sa zmenil a tak krizovatku, ktoru sme si urcili prelietavame takmer v 3,5 km vzdialenosti. Po zhliadnuti vykonov ostatnych posadok sa utesujem tym, ze aj taktika ovela skusenejsich pilotov zlyhala a ja som nebodoval najhorsie. Zaver tohto letu je komicky. Po prilete nad ryzove polia v blizkosti centra si vyberame to najsuchsie, nakoniec sa rozhodujeme pristavat tesne pod hradzu, kde je trava. Predsa si nebudeme spinit nas novucicky balon. Zatiahnem parasut a clap do bahnom tvorenej urodnej medze ryze, cely bok pruteneho kosa je v momente vysparovany bahnom a my traja po povinnom vyvalani sa jeden po druhom v este sa pohybujucom kosi tiez nevyzerame najcistejsie. Na obhajobu svojho pilotneho umenia spresnujem, ze ta zabahnena medza bola posledna na poli a gondola balona dopadla na cistu travu hradze.
   Tento kusok sa pacil vsetkym divakom okolo. Japonski ludia su velmi srdecni, pretekaju sa v tom, aby jeden druhemu pomohli a voci cudzincom su nesmierne zdvorili a usluzni. Casto nam pomahali pri starte i baleni balona, prinasali darceky, alebo len napisali listok svojim typickym znakovym pismom a s uctivym uklonom nam ho odovzdali. Domaci, hinduisticky knaz, u ktoreho sme byvali, sa automaticky stal pocas celeho sampionatu nasim sprievodcom a pomocnikom, vratane jeho zeny, ktora nam pripravovala jedlo, trocha na europsky styl. Toto sa tesilo oblube aj dalsich stastlivcov, ktorych sme s nasou povestnou slovenskou pohostinnostou obcas ponukli. Deti tohto cestneho a srdecneho muza sa stali nasimi kamaratmi a pomocnikmi, spolu nam ukazali najmalebnejsie kuty tejto casti Japonska a nerozpakovali sa nam predviest svoje nabozenske obrady a zvyky, diametralne odlisne od nasich.
   Zaver tohto sampionatu, ktoreho sa zucastnili posadky teplovzdusnych balonov z Europy, Azie, Australie, Ameriky, Hong-Kongu a samozrejme z Japonska sa niesol v znamenitom sutaznom ovzdusi, nasa forma stupala a sutazny zapas vzrastal v zavislosti od tempa nasho postupu na vysledkovej listine, konecne smerom nahor. Definitivny koniec sa konal v centre Sendai v luxusnom hoteli Metropolitan, kde prezident automobilky Honda odovzdal vitazovi Uve Schneiderovi z Nemecka sek na 5 milionov jenov. My sme skoncili na 28. mieste.

Na snimke Anny Nociarovej zlava Karol Slabak, Ladislav Buci, v pozadi Marian Zima.