|
|
| S l o v a o E l a n e |
Elan (1930 - 1947) - mesacnik pre literaturu a umenie. Vychadzal desatkrat do roka - september az jun. Cez letne mesiace mal prestavku. Zvlastne rozhodnutie pre noviny.
Ked zacal Elan svojim obsahom ovplyvnovat slovenskeho citatela, bol som chlapcekom v kabanke, ale pocas zivotnych rockov som co-to o nom pocul, ba aj sam som o Elane slova utrusil v suvislosti s basnikom Janom Smrekom. On bol zodpovednym redaktorom spominaneho mesacnika. A este jedna zhoda okolnosti. V roku 1930 prisiel do Brezna evanjelicky knaz, basnik, prozaik Martin Razus, ktory do Elanu, hned od prveho cisla, prispieval. Naviac v roku 1931, v jednom cisle, je na titulnej strane obklopeny svojimi dielami s vystiznym napisom: - Martin Razus vo svojom zivle.
Elan. Objavil som ho v kancelarii Miestneho odboru Matice slovenskej v Brezne. Prve, co mi padlo do oci, boli dve hrube a tazke knihy. Zvedavost a... len potom si vybavujem veci s predsednickou pani M. Maculovou a... Vecer co vecer listujem v Elane. Zvlastny pocit ma clovek, ked prezera list za listom v mesacniku, ktory sa uchoval v dobrom stave takmer sedem desatroci. Co skor ocami prebehnut, co si vypisat, modernou technikou prefotit, ktore zname mena sa objavia, s akymi perlickami Elan vyrukuje... Elan si vsak dostojnost udrzal. Dopomohli tomu aj prispievatelia. Co meno, to zaruka uspechu. A tych mien je vela, vela. Pre ilustracie aspon tieto: M. Razus, E. B. Lukac, V. Beniak, S. Meciar, R. Brtan, M. Benka, J. Alexy, J. Ponican, D. Chrobak... a samozrejme Jan Smrek. Literatura - proza a poezia -, vytvarne umenie, clanky o slovencine, slovenskom narode, preklady zo svetovej literatury, prehlady o novych knihach (recenzie), filmoch... to vsetko Elan s akousi radostou (a na kvalitnom papieri) predkladal pred citatelov.
Osobne ma zaujali medailonky o spisovatelkach: Terezii Vansovej, Elene Foltesovej, Ludmile Podjavorinskej, ale dobre sa citali uvahy o Benkovi, Mitrovskom o Janovi Halovi...
Septembrove cislo Elanu z r. 1937 priniesol riadky o M. Razusovi od Jana Smreka. Hlboko ludsky, sa s nim rozlucil. Jeho zivot, pracu vystihuje aj nadpis uvahy: - Basnik apostol - basnik gentleman. Hned na to Andrej Mraz pise o Razusovych "Svetoch".
A predsa sa nasla i perlicka v tom dobrom, peknom slova zmysle. Ide o Helpu a v nej o "dvor Lucanskych s nasskou kuchynou a s milymi ludmi." Prave tam sa schadzavali maliari, ako Z. Palugyay, Max Svabinsky, J. Mudroch... Basnik Jan Ponican Mudrochovi venoval i basen "Helpianska". Zaujimave je citanie Herci o hercoch a Medzi recou. Riadky v tychto rubrikach su pisane vaznou, ale aj humornou recou.
Elan, organ Spolku slovenskych spisovatelov, prestal vychadzat az v case (1947), ked sa zacala zasadna prestavba nasej kultury, ktora si postavila nove ciele. Dolistoval som Elan junom 1942. V zahlavi ma desiatku. Jul a august su letne mesiace, ale... Nastupuje zima. Bude prijatelna?
S. Giertli
195. vyrocie umrtia sklarskeho podnikatela Jana Juraja Zahna
Na
zaciatku 19. storocia mozno hovorit o rozvinutej manufakturnej vyrobe v mnohych
odvetviach. Niektore odvetvia uz pritom pomaly zacali prechadzat k vyrobe strojovej, najma
takej, kde hybnou vyrobnou silou bola para. Aj sklarske remeslo, ktore ma na Slovensku
vyse tisicrocnu tradiciu a v ktorom sa z vacsej casti pracovalo rucne, zacinalo coraz
vacsmi pouzivat strojove zariadenia. Manufakturnych sklarni na Slovensku bolo vela. Jedna
z nich bola aj v Zlatne. Zakladatelom tejto sklarne v roku 1836 bola sklarska rodina
Zahnovcov. Emanuel Zahn bol povodne podnikovym veducim v sklarni v Květnej na Morave. Jan
Juraj Zahn je zakladatelom zlatnianskej sklarne, ktora bola orientovana povodne iba na
vyrobu tabuloveho skla. Postupne sa preslo na vyrobu skla obaloveho a neskor uzitkoveho.
Tato sklaren mala jednu pec, brusiaren, formovnu, strojovnu, sklad, stolarsku dielnu,
pantografy, rytecku dielnu, maliaren a expediciu. Bola rozsahom nevelka, ale dobre
udrziavana a mala dobre obchodne styky aj s cudzinou. Sklarsky podnikatel Jan Juraj Zahn
sa narodil v roku 1803 v Sihle. Jeho otec rovnakeho mena bol tiez sklarskym majstrom a dal
postavit sklarsku hutu v Kokave nad Rimavicou. Zakladnu skolu navstevoval v Lome, od roku
1815 studoval na gymnaziu v Roznave. V roku 1826 spolu s matkou viedol sklaren v Utekaci,
v roku 1827 si prenajal sklenu hutu vo Vlkove. Bol aj clenom
chemicko-farmaceuticko-fyzikalnej sekcie spolku uhorskych lekarov a prirodovedcov. Zomrel
20. novembra 1873 v Zlatne.
Lit.:SBS, 6.zv., Martin, MS 1994, na s.391
Tkac, Frant.: Zlatnianska sklaren a jej vynalezcovia. In: Technic. noviny, roc. 34, c. 39/1986
...
Pred sto rokmi sa narodil verejny cinitel Michal Kralka
Michal Kralka sa narodil v Lopeji 28. novembra 1888. Vyucil sa za valciara v zeleziarnach v Podbrezovej, kde pracoval ako robotnik. Ako vojak rakusko-uhorskej armady v roku 1915 padol do zajatia a po vitazstve VOSR sa stal prislusnikom Cervenej armady. Svoje skusenosti z Ruska potom uplatnoval v slovenskom revolucnom hnuti. Bol spoluzakladatelom stranickych organizacii v Lopeji a poprednym organizatorom revolucneho hnutia v Podbrezovej. Bol funkcionarom v miestnych aj v okresnych stranickych organoch (KSC), v Cervenych odboroch a bol aj ich zastupcom v Zavodnej rade. Bol aj podstarostom Lopeja, clenom redakcnej rady Podbrezovana (1930), ktory vtedy redigoval Laco Novomesky. V roku 1935 bol za KSC zvoleny do senatu NZ. Bol organizatorom mzdovych bojov, strajkov, demonstracii a zapasov za uznanie podbrezovskych robotnikov ako statnych zamestnancov a bojoval aj proti predaju zeleziarni sukromneho kapitalu. V poslednych rokoch burzoaznej CSR recnil o tejto problematike na mnohych zhromazdeniach i v parlamente. Za revolucnu cinnnost bol perzekvovany a za akt pomsty povazovali robotnici i jeho zahadnu smrt (z nezistenych pricin ho rozdrvil ingot). Bolo to 25. jula 1939. Jeho pohreb sa stal protifasistickou demonstraciou robotnikov zo sirokeho okolia.
Lit.: SBS, 3.zv., Martin, MS 1989, s. 237
A. Prepletana
| Kratke stretnutie |
"Robis to z trucu, mam pravdu?" opytal sa Marko.
Sedeli oproti sebe vo fotelkach, Simona sa zimomravo chulila do zupanu, nohy skrcene pod sebou.
"Poznal som jedno dievca, ktore to zabilo."
Stale mlcala. Bojovala s myslienkou povedat mu holu skutocnost. Naco? Preco by ho mala zatazovat svojimi problemami? On jej ich aj tak nevyriesi.
"Vysvetlis mi to, Simona?" naliehal.
"Nie som povinna ti nieco vysvetlovat," odporovala tichym hlasom. Marko ju nespustil z oci. Nemala odvahu celit jeho uprimnemu pohladu, vytrvalo pozorovala jeho velke ruky.
"Mas pravdu," suhlasil so smutkom v hlase. "Iba si myslim, ze ta je skoda. Rad by som ti pomohol."
Zelene oci sa vpili do hnedych. Docerta, on mi chce pomoct! Lenze uz je neskoro. Neuvedomila si, ze myslienku vyslovila nahlas.
"Neverim, ty predsa nie si prava alkoholicka," povedal Marko a mal sto chuti pritulit si ju do svojho narucia. Simona sa s velkym usilim prinutila, aby sa nevrhla ne jeho velku hrud a nevyplakala tam vsetko zufalstvo a bolest.
"Marko, prosim ta, odid," zasepkala chvejucim sa hlasom. "Musis odist, pretoze ja... idem do toho dobrovolne... a tak ..."
"Preto places a preto ta biju, vsak?"
"Ty si to videl?"
"Jasne, ze som videl," potvrdil prudko. Zhlboka sa nadychol. Simona viac nezniesla. Citila sa ponizena. Nie preto, ze ju bili, to sa stalo velakrat, ale preto, ze to videl on. Marko. Muz, ktory jej chce pomoct. Muz, co v nej zapalil iskru lasky i nadeje. Mohla by s jeho pomocou uniknut krutemu osudu? Nie, uz to raz skusila a doplatil na to nevinny mladenec. Marka nesmie ohrozit svojou pritomnostou, nesmu mu kvoli nej ublizit.
Simona energicky vstala. Musi sa ho rychlo zbavit. Vybrala zo skrine cestovnu tasku a zacala do nej hadzat satstvo. Marko presiel k nej.
"Kam chces ist?" chytil ju za obe ruky. Oci sa mu nebezpecne zuzili.
"Musis odist," naliehala chraplavym hlasom. "Zabudni, ze existujem. Chod prec, lebo... dokelu, zmizni uz!"
Posledne slova skoro vykrikla. Marko pustil Simone utle, studene ruky, no nieco mu branilo posluchnut jej vyzvu. Zalozil si ruky na prsia, aby lepsie odolal tuzbe dotykat sa krasnej dievciny.
"Ak ma nepocuvnes," ozvala sa po chvili. "Vybehnem na chodbu a obvinim ta z pokusu o znasilnenie."
Marko sa usmial. Simona vyzerala byt pevne rozhodnuta splnit vyhrazku.
"Preco iba z pokusu?" opytal sa posmesne. Zmatene na neho pozerala. "Myslis, ze by si sa dostala co i len k dveram?" pokracoval a hlas mu zmakol. "Simona, ja chcem iba vediet, preco sa opijas. Nic viac."
Zelene oci sa zaliali slzami. Dievcina klesla na postel, tvar zakryla rukami, plecia sa jej otriasali tichym placom. Marko hutal, co robit. Toto bol akysi iny plac, ako zvykol pocuvat od namyslenych matiek netalentovanych, nesikovnych chlapcov. Tento prichadzal odkialsi zvnutra a Simona akoby nechcela dovolit mu, aby sa dostal na povrch. Co ju tak priserne moze trapit?!
"Nechces mi nieco povedat?" klakol k nej a neodolal. Polozil ruky na jej, ktore zopala na kolenach.
"Ano, potrebujem si vypit."
Ziadost ho prekvapila i nahnevala zaroven. Tak ona si neda pokoj?! Siahla za nocny stolik a v ruke sa jej objavila plna flasa vodky aj s poharikom.
"Nic nechapes," naliala si za plny decovy pohar. "Jednoducho nechcem byt rano triezva, rozumies?"
"Nerozumiem a okrem toho ti bude zasa zle."
"Nech, to prave splni svoj ucel," niesla pohar k ustam.
"Simona, ty to nevypijes," riekol a v ociach sa mu hrozivo zablyskalo.
"Marko, ja to vypijem," povedala sladko.
(Pokracovanie)
Jarka Nuterova
