25. NOVEMBER Strana 3

STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

...

H9847cc.jpg (40714 bytes)

Anna Vraniakova, podnikatelka, Pohronska Polhora:
   - Pripominame si vyrocie neznej revolucie. Mne osobne priniesla zmeny, ale nie velmi dobre. Vsetko je horsie, ako bolo. Napriklad na Horehroni je velka nezamestnanost, vsetko je drahe. Nie je to nic lepsie, ako bolo.

Tibor Bendik, student, Roznava:
   - Viem, ze dnes je Medzinarodny den studentov, preto by nas nemali skusat. No, pojdem ho oslavit s kamosmi.

Karel Velan, dochodca, Brezno:
    - Medzinarodny den studentstva. V roku 1939 pri demonstracii za obnovenie Ceskoslovenskej republiky zomrel Jan Opletal. Na jeho pohrebe oddiel gestapa zautocil na studentov a na tri roky boli zavrete vysoke skoly v protektorate a do konca vojny ich neotvorili. No a 17. novembra 1989 v ramci tychto oslav zacala zmena politickeho rezimu v Ceskoslovensku. Mne nepriniesla nic, skor sa to obratilo k horsiemu. Hodnota dochodku, ktory som mal vtedy a teraz sa neda porovnat, je to slabsie.

Jana Potancokova, studentka, Brezno:
   - Sedemnasteho novembra si pripominame zavrazdenie nejakeho studenta fasistami. Je to Medzinarodny den studentov. Ako ho oslavime? Nijako. My studujeme. No a spominam si, ze 17. novembra pred deviatimi rokmi nase skoly robili snuru po meste pri prilezitosti neznej revolucie.

Lubica Miklosova, predavacka, Piesok:
    - Neznu revoluciu, ktora priniesla, co priniesla, aj dobre aj zle. Treba pocitat so vsetkym, nemozeme byt hr do dobreho. Takze aj tak aj tak. Cas ukaze. Ideme podnikat, skusime, ci to bude lepsie. Uvidime, co bude.

Jozef Rotter, nezamestnany, Predajna:
   - Den studentstva a neznu revoluciu, strngali sme klucami a mysleli si, ze sa budeme mat lepsie. Niektori sa maju. Mne je lepsie nie po financnej stranke, ale po tej dusevnej.

hcitpisu.jpg (8894 bytes)

Reakcia na clanok Hladajme riesenie z c. 45

Nebezpecny odpad

Technicke sluzby Brezno su vybavene na zber komunalneho odpadu, do ktoreho patri napriklad odpad z domacnosti, z prevadzky sadov a parkov, cistenia miestnych komunikacii a podobne. Ide o odpad, ktory je ukladany na novej skladke komunalneho odpadu v Brezne, pripadne je to vytriedeny (papier, sklo, bio) vyuzivany ako druhotna surovina.

Nieco ine je zber autobaterie alebo svietidiel. Pracovnici technickych sluzieb prichadzali pri pracach na uzemi mesta velmi casto do styku s odhodenymi autobateriami, svietidlami, chladnickami, obrazovkami televizorov,... vsetko nebezpecnym odpadom. Kedze aj nam zalezi na zivotnom prostredi, co vyplyva uz zo samotneho charakteru nasej prace, poukazovali sme na tieto nesvary v regionalnej tlaci, televizii, upozornovali

pracovnikov mestskej policie, zivotneho prostredia. Vysledok nebol ziadny. Z toho dovodu sme sa rozhodli vybavit si opravnenie aspon na zber autobaterii a svietidiel. Nebola to jednoducha vec. Pretoze ide o nebezpecny odpad, podmienky su prisne, vyzaduju urcite materialne vybavenie a splnenie dost narocnych legislativnych podmienok. Najdolezitejsie vsak bolo najst odberatela - spracovatela tohto nebezpecneho odpadu. Uz roky sa totiz slubuje prijatie takych zakonnych noriem, ktore uz samotneho vyrobcu tovaru, z ktoreho vznika nebezpecny odpad, zaviazu povinnostou jeho spatneho zberu. Zatial vsak funguje zber olejov na cerpadlach, liekov v lekarnach, firma Basch zavadza vo vybratych mestach (najblizsie v Banskej Bystrici alebo v Liptovskom Mikulasi) bezplatny zber autobaterii. Co vsak urobit s nepotrebnymi chladnickami, televizormi, monoclankami...?

Pokial ide o cenove podmienky, za ktorych technicke sluzby zbieraju autobaterie, napr. svietidla, asi tolko. Museli sme vychadzat z podmienok odberatelov. Pri svietidlach sme nezvysovali vobec cenu za odber, ziadame len tolko, kolko aj my musime zaplatit odberatelovi. Pri autobateriach sme stanovili poplatok 10 Sk/kus z toho dovodu, aby sa nam vratila aspon cast nakladov, ale aj z toho dovodu, aby si ludia aspon trocha uvedomili, ze starostlivost o zivotne prostredie nie je zadarmo. Od 1. juna 98, kedy sme tento zber zaviedli, dorucili obyvatelia mesta do technickych sluzieb 23 autobaterii za poplatok, a pracovnici technickych sluzieb vyzbierali na uzemi mesta dalsich 40.

V sucasnosti su nutene technicke sluzby pracovat za takych financnych podmienok, ze musia ciastocne obmedzovat aj take verejne sluzby, ktore este nedavno boli samozrejmostou. Napr. v tomto roku sme nepristupili k vystavbe miestnych komunikacii, obmedzili sme strojne zametanie a pod. Je pravda, ze tych 230 korun za prinesenych 23 baterii nas z biedy nevytrhne. Preto rusime poplatok za odoberanie autobaterii. Odoberame ich bezplatne. Oznam opakovane uverejnujeme.

V kazdom pripade dakujeme panovi J. Samelovi za spolupracu.

T. Gabon

Reklama robi svoje

      Opat sa nam ozval nas internetovy citatel Pavol Datko z Kanady, z ktoreho listu vyberame:
Mam rad kulturu. Priznam sa, ze ta europska mi tu chyba, a tak sa bojim nielen o Slovensko, ale aj o Europu vobec. Velakrat totiz vidiet brak aj v novinach. Komercionalita sa prehana v kulture, sporte, stracaju sa hodnoty. No nevyberieme si. Svet je taky. Ale da sa tomu zabranit. Myslim si, ze aj mladez sa raz toho nasyti a zacne obdivovat ine hodnoty. A veru, aj my Slovaci mame co dat svetu. A nielen obzeratsa po svete len za pozlatkom, vnutro pachne, je prazdne. Aj toho tuzexoveho syndromu by sa mali ludia zbavit (vsetko zvonku dobre), najma gazdinky a kupovat domace vyrobky, ked je to mozne. Ved to dava tak prepotrebnu pracu. Reklama v televizii robi svoje, a tak Slovaci sedia doma a namiesto domacich vyrobkov kupuju gyce. Dolezite je, aby sme nacisto nestratili identitu, povedomie, aby kruzky, subory, slavnosti, festivaly, kulturne domy, kniznice neostali prazdne.
    So suborom som ako tanecnik pochodil po celom svete. Ale nikdy som sa nehanbil za to, ze som Slovak a aj tu za morom sa citim byt v prvom rade Slovakom.

Ucinna kanalizacia

Kanalizacia moze byt rozna. Teraz nemam na mysli tu kanalizaciu, ktora odvadza splasky mesta do rieky a ktora bola nedavno ukoncena ucinnou cistickou. Konecne ryby, kacicky aj ludia si vydychli. Kanal oznacuje nielen potrubne priechody, ale aj vzdusne a kablove cesty. Dokonca aj letecke cesty su prisne stanovene, akoby chodby, ci kanaly oznacovane zvycajne cudzim slovom koridory. Tieto archaicke oznacenia sa nam zachovali este z prvopociatkov sucasnej civilizacie, teda z obdobia spred 2500 rokov zo stareho greckeho a latinskeho jazyka. Oznacenia z doby Perzanov, Asyrcanov, Egyptanov, Atlantanov, Lemurov atd. uz nasa civiilzacia nepouziva. Na vela sa zabudlo, mnohe uplne vymizlo. Dalsie vznika. Ako napr. vzdusne a kablove sirenie signalov.
   Aj tu, v nasom meste sa vybudovalo televizne studio pre potreby obcanov. Bola to pekna myslienka, mnoho sa investovalo, vysledok je, zatial mierne povedane chaby. Mesto sa hrdi touto vymozenostou, ale pre koho je to? Obycajny obcan a volic, ktoremu zalezi na vylepsovani obrazu mesta z toho nema nic. Nikoho urcite nebavi pozerat na obligatne vety, ktore sa mu objavuju. To si radsej precita noviny (aj Horehronie) alebo obcas teletext. Mestsky televizny kanal by mal so svojimi kamerami (asi dvoma) ist do ulic, pytat sa obcanov, co by potrebovali ku spokojnosti, co ich trapi, co sa im paci, co este treba vylepsit, spriechodnit, objasnit. Redaktor s kamerou by mal navstevovat aj zvolenych, aj vymenovanych funkcionarov, aby sa mohli vyjadrit, vysvetlit, zdovodnit svoju cinnost. Pracu pre blaho a spokojnost obcana. Kazdy vytvara, alebo chce vytvarat hodnoty, aby bol uzitocny a rad by sa pochvalil, ci postazoval, alebo by rad predniesol nove napady, riesenia, temy do diskusie. Hovorit je stale o com. Ak sa debatuje, tak sa aj riesi a vyvoj ide o nieco rychlejsie a lahsie dopredu. Aj na to je dobra ucinna kanalizacia. Hlavne ked je uz zavedena aj pripojena. Aj kablovy prenos programov. Ci uz preberanych zo satelitov, alebo z pozemnych televiznych vysielacov. Hovori sa im tiez terestrialnych vysielacov z latinskeho terra, co znaci zem. Znova sme pri historii. Vidite ako vsetko so vsetkym suvisi. Aj platenie, vyuzivanie a vyber televiznych programov. Vsetko sa da vyriesit ku spokojnosti vsetkych. Ludia radi zaplatia, ak si najdu to svoje. Na mestskom kanali relacie o moznostiach zamestnania. Zaujima nas, co bude napr. s mostarnou. Preco sa tam nevyrabaju pontony alebo prevodovky, jednoduche nastavby, ci kontajnery, alebo cokolvek ine. Vsetko je to v ludoch. V tomto pripade v pristupe manazmentu podniku a statu k zverenym hodnotam a povinnostiam. Ale prejdime od otazky zamestnanosti ku vzdelavaniu a zabave. To vsetko je dostupne cez kanaly kablovej televizie. Pytaju sa nas, ake programy by sme chceli. No v prvom rade take, ktorym rozumieme. Aj slovenske (tie mame), aj slovanske. Ved nas je v Europe najviac (asi 360 milionov) a chceme vediet, co vysielaju nasi bratia. Iste aj tie filmy, ktore vidime na nemeckych programoch, ale viac rozumieme, napr. cestine, polstine, rustine, ukrajincine. Nemecke a anglicke programy su zas dobre pre tych, ktori sa ucia cudzie jazyky, pre zahranicnych turistov a pre milovnikov sportu, atd.

   Takze nie je sa velmi co v tomto dopytovat. Je jasne co chceme. Okrem ineho chceme byt viac informovani, napr. aj o praci mestskej i statnej, t. j. obvodnej, okresnej, ci kriminalnej policie. A tiez o praci vedenia stavebneho bytoveho druzstva, ktore je takisto castou temou na rozhovory pri stretnutiach obcanov.

Odkaz autorovi clanku Slovenska rodna dedina pod horami ...

Vazeny citatel, asi nesledujete nas tyzdennik, lebo inak by ste si urcite vsimli, ze anonymy nepublikujeme. Vas zaujimavy clanok radi zverejnime, ale musite napisat meno a adresu. Vase zelanie neuviest meno budeme respektovat.

Redakcia


STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT