V celej svojej historii je Dychova hudba Zeleziarni Podbrezova spata so zeleziarnami. Cim je to, ze od svojho vzniku kracaju vedno tvrda robota so zelezom a krehka hudba? Muzika zrastla s fabrikou a uz sa to neda osobitne ani predstavit. Podnik je dominantnym subjektom, ktory spolu s Odborovym zvazom KOVO vytvara materialne predpoklady plnohodnotneho kulturneho zivota hudby. Je to zasluhou Predstavenstva ZP a.s. a odborov, pretoze sa dokazali pozriet na dychovku nadcasovo a aj v zaujme regionu. Okrem uz spominanych dvoch subjektov ma zasluhu na tom aj Obecny urad v Podbrezovej, ktory svojim podielom tiez prispieva na zivotaschopnost dychovej hudby.
  Zalistujme v stosestdesiatrocnej historii dychovej hudby na Slovensku, ktorej zaciatky siahaju uz do roku 1838. Od tohto roku su zachovane prve pisomne zaznamy o zakupeni hudobnych nastrojov pre dychovu hudbu v Hronci. Bol to hronciansky farar Tomas Hromada, ktory vidiac tazky zivot banikov a zeleziarskych robotnikov rozhodol sa venovat vsetky svoje sily ich narodnemu a socialnemu pozdvihnutiu. Stal sa jednym z prvych organizatorov osvety na Slovensku. Zil a pracoval medzi robotnikmi.
   Od tej doby ubehlo 160 rokov a dychova hudba na Slovensku ma prave tento rok okruhle jubileum - vdaka Tomasovi Hromadovi. Prvopociatky existencie dychovej hudby na Slovensku neboli jednoduche. Peniaze na zakupenie hudobnych nastrojov neboli. Za pomoci ucitelov sa urobila zbierka medzi obcanmi. Novovzniknuta hudba bola vyuzivana pri roznych cirkevnych slavnostiach, ako aj pri robotnickych a fabrickych udalostiach.
   Historicke doklady dokazuju, ze Dychova hudba Zeleziarne Podbrezova je priamou pokracovatelkou prvej dychovej hudby na Slovensku. Zavod v Hronci stratil svoje veduce postavenie a tazisko erarnych zeleziarni sa presunulo v roku 1840 do Podbrezovej. Znamenalo to prestahovanie spravy zeleziarni a s nim aj dychovej hudby. To zaroven vnasa svetlo do pochybnosti, preco sa vznik dychovky nespaja so vznikom zeleziarni. Z povodneho robotnickeho telesa, ktore hralo pri robotnickych podujatiach, sa stalo hudobne teleso, na ktore prispievali vsetci zamestnanci zeleziarni. Robotnicke noviny pisali, ze robotnici tuto hudbu nikdy nepoculi, sluzila iba pre oficialne oslavy a zabavy, panske plesy a koncerty. Nie je zname, kto viedol dychovu hudbu po odchode Tomasa Hromadu. Vieme iba to, ze od roku 1892 to bol Anton Kriz. Sprava erarnych zeleziarni si potrpela na slavnostny lesk a pompeznost. Urobeny bol napor ceskych muzikantov, z ktorych mnohi viedli bohatu hudobnu prax v profesionalnych hudobnych telesach. Vyznamnu ulohu v rozvoji robotnickej osvety v Podbrezovej zohral Vaclav Prokop, ktory presiel do Podbrezovej v roku 1914 ako cesky muzikant. Posobil tu viac ako dvadsatdva rokov. Po druhej svetovej vojne dostal za ulohu spojit cast hroncianskej a podbrezovskej hudby a venovat sa mlademu dorastu. Na posilnenie hudobnej cinnosti boli prijati mladi absolventi konzervatoria, ktori mali za ulohu viest zavodnu hudobnu skolu, salonny orchester a slacikove kvarteto. V roku 1946 ich vystriedal Vladimir Stubna.
   K podstatnej zmene doslo az po prichode byvaleho vojenskeho dirigenta Ludovita Adamcika v lete roku 1950. K povodnemu jadru podbrezovskych a hroncianskych hudobnikov postupne pribudli novi hraci. Pozornost sustredil na vychovu ucnovskeho dorastu a mladeze. Zasluhou Ludovita Adamcika vzniklo v Podbrezovej velke hudobne stredisko, ked tu ucinkoval dychovy orchester, slacikovy orchester a tanecny orchester. Po Adamcikovej nahlej smrti v roku 1964 prevzal funkciu kapelnika domaci Alojz Sikula (1964 - 1972), tento sa vsak venoval len dychovej hudbe a postupne doslo k rozpadu ostatnych suborov. V roku 1972 prisiel Alfred Sebesta, ktory za osemrocneho posobenia v Podbrezovej sa venoval najma omladeniu dychovej hudby.
   V rokoch 1980 - 1983 prevzal dirigentsku taktovku Imrich Gazovic a po jeho nahlej smrti Peter Zaoral. Nastupil v Podbrezovej ako mlady, 37-rocny clen vojenskej hudby v Banskej Bystrici. Viedol podbrezovsku hudbu takmer strnast rokov, ktore mozno hodnotit ako jednu zo svetlych kapitol podbrezovskej dychovky. Zanietenost a odborna fundovanost Petra Zaorala sa preukazala hned v prvych rokoch jeho ucinkovania. Vysledky na okresnych a krajskych prehliadkach su toho dokazom.
   V roku 1990 dochadza k oziveniu diania v Podbrezovej, ked vznikla mazoretkova a tanecna skupina pri ZK OZK KOVO pod vedenim pani Marie Weisovej a Miroslava Prochazku. Velky uspech dychova hudba dosiahla v roku 1996 na Padiveho v Trencine. Hned pri prvej ucasti na tomto vrcholnom podujati bola Dychova hudba Zeleziarne Podbrezova zaradena do strieborneho pasma. Velku stratu pocitila, ked v roku 1997 tragicky zahynul kapelnik Peter Zaoral aj s muzikantmi Alojzom Durerom a Radoslavom Radakovicom. Po tychto udalostiach nastali tazke chvile pre rozbehnuty zivot dychovej hudby v Podbrezovej. Stale existuje a prekvita, za co patri podakovanie terajsiemu kapelnikovi Pavlovi Sianskemu, ktory sa podujal pozdvihnut dobre meno tohto telesa. Druhe miesto na Eurofestivale v nemeckom Bosseli a zaradenie do zlateho pasma na Padiveho v Trencine v roku 1998, su toho dokazom.
   V sucasnosti ma orchester patdesiat clenov, z ktorych je dvadsattri zamestnancov Zeleziarni Podbrezova a.s., dvaja su ucitelia, devat studentov, desat z okolitych obci ako hostia a sest dochodcov. Viac ako dvadsat rokov v dychovej hudbe ucinkuju Ing. Milan Stulrajter, Vojtech Kotran, Matus Melichercik, Peter Gregor, Miroslav Lehoczky, Richard Bunda st., Ondrej Cech, Matej Pecnik, Jozef Turis st. a Ing. Jozef Turis ml., Jozef Kucera a Ing. Jozef Banik.

Jozef Turis

Folklorna skupina Kycera sestdesiatpatrocna

Obec Cierny Balog sa uz v davnej minulosti vyznacovala svojraznou kulturou, ovplyvnenou sposobom zivota jej predkov v tvrdych podmienkach hornateho kraja v udoli Cierneho Hrona. Dominantnou zlozkou tejto kultury bol spev a tanec. Spev znel nad koliskou dietata, na parackach ci priadkach. Znel na zabavach, sprevadzal rukujucich mladencov na vojnu. Zmiernoval tazku pracu na poli ci v lese. Bol sucastou zvykov viazucich sa k roznym rocnym obdobiam. A ked sa k spevu pridal este tanec, ako vyraz neskrotnej radosti z pohybu, vznikla v tejto lokalite svojrazne pokladnica ludoveho umenia.
   Ludove zvyky a tradicie obce Cierny Balog udrziava folklorna skupina Kycera. Jej zaklady pred sestdesiatimi piatimi rokmi v roku 1933 polozila na podnet Matice slovenskej, konkretne jej vtedajsieho pracovnika prof. Karola Plicku, hrstka nadsencov a vyznavacov ludoveho umenia. Spolu s dalsimi podobnymi skupinami z Horehronia vystupovala ako narodopisna alebo krojovana skupina v programoch, ktore Matica organizovala. K pamatnym vystupeniam z tohto obdobia patri ucinkovanie na Hradcanoch v roku 1935, kedy ju prijal aj prezident Benes. V roku 1937 vystupovala na III. narodopisnych slavnostiach na Sliaci. Pozdravila aj prve zasadnutie slovenskeho snemu v roku 1939. Po vojne v roku 1946 vystupovala na Vseslovanskom zjazde na Devine i na poslednom sokolskom zlete v roku 1948 v Prahe. Folkloristi odprevadili na poslednej ceste zivotom spisovatela Petra Jilemnickeho, autora znamej Kroniky, v ktorej opisal hrdinsky zapas Balocanov s nemeckymi fasistami.
    Skupina systematicky zacala pracovat v roku 1968 pod vedenim Slavomira Auxta za spoluucinkovania popularnej ludovej hudby Jula Bartosa - Suka. Od tejto doby pravidelne vystupuje pri roznych prilezitostiach a akciach v obci a v poslednom obdobi aj v obciach Mikroregionu Cierny Hron. Poznaju ju na vyznamnych foklornych slavnostiach a festivaloch v Straznici, v Helpe, v Detve, vo Vychodnej. K jej najvacsim uspechom patri 3. miesto na celoslovenskej prehliadke dedinskych foklornych skupin v Ziline v roku 1991 s pasmom Na svadbe na Balogu. Poznaju ju aj v zahranici: v Juhoslavii, v Madarsku, v Chorvatsku, vo Francuzsku i v Anglicku.
   V hudobnom vydavatelstve Akcent v Bratislave ma folklorna skupina nahrate uz dve magnetofonove pasky zo svojho repertoaru Na Balogu som zrodeny a U Komov na sude.
   K vyraznym uspechom folklornej skupiny Kycera patri zalozenie tradicie folklorneho festivalu Uz sa fasiang krati, uz sa nenavrati v obciach Mikroregionu Cierny Hron. V sucasnom obdobi uz zacinaju pripravy na jeho stvrty rocnik.
   Jubilantom na cele s veducim folklornej skupiny Lubomirom Medvedom a Pavlom Tazkym patri podakovanie za dlhorocnu pracu, stovky hodin, ktore venuju zo svojho volneho casu objavovaniu a zachovavaniu kulturneho dedicstva nasich predkov.

Rudo Kovacik