"V hudbe vidim zmysel zivota"

Niet krajsej chvile, ked na svet pride cloviecik, ktoreho vrucne ocakavaju. Manzelom Kvietkovcom z Brezna sa pred devatnastimi rokmi na Medzinarodny den deti narodil prvorodeny syn Milan, v podstate zdrave dieta. Vtedy netusili, ze sudicky budu k nim take krute. Po piatich mesiacoch maly Milanko dostal vysoke horucky a vazne ochorel. Prekonal pat operacii a svet, ktoreho pestrofarebnost si este ani nezacal uvedomovat, zahalil sa do vecnej tmy. Pre rodicov nastali tazke chvile, ale ich laska pripravila pre postihnuteho syna pevnu podu pod nohami, na ktorej sa nemusel bat pohybovat.

Na skuske skupiny Blindman zlava Miso Formanek, Peto Kvackaj, Dodo Cesnak a Milan Kvietok.

V piatich rokoch sa v Milankovi prebudil vztah k hudbe, a tak na narodeniny dostal piano. Potom odisiel do materskej skoly pre nevidiace a slabozrake deti v Levoci, kde pred styrmi rokmi skoncil zakladnu skolu. Odvtedy sa stale zdokonaluje v hre na klaviri, raz do tyzdna chodi na hodiny do Banskej Bystrice, sklada instrumentalne skladby i piesne.

Zdravy clovek si nevie predstavit, s cim vsetkym musi zapasit postihnuty clovek. Ake prikoria, nepochopenie mu prinasa kazdodenny zivot. Na zdravotne postihnutych nam nasa slovenska natura nedovoluje pozerat ako na ludi, ktori sa i napriek svojim problemom dokazu zaradit do zivota. V ociach mnohych su to chori ludia, a preto sa od nich odvracaju. A to je i jeden z dovodov, preco sa niektori postihnuti uzavru pred svetom. Su i taki, ktori silou ducha premozu svoj hendikep. Medzi nich patri aj nevidiaci Milan. Laska k hudbe mu pomohla splnit zivotny sen. Pomalymi, ale istymi krocikmi sa 15. novembra t. r. dostal so svojou skupinou Blindman (Slepy muz) na breznianske podium. Svojimi pesnickami chytil sa srdcia i mladych ludi. Zasluhu na zorganizovani ziveho koncertu ma aj podpredseda Unie nevidiacich a slabozrakych Slovenska Aldo Daxner z Brezna. Ale nechajme hovorit o tejto ceste samotneho Milana: " Mama mi vnukla myslienku zalozit skupinu a v roku 1990 v nasej skole v Levoci vznikla skolska kapela Friends (Priatelia), v ktorej sme hrali traja nevidomi chlapci. Odchodom jedneho z clenov som dospel k rozhodnutiu zalozit novu skupinu. Mojim vzorom su Beatles a Queen a zhodou okolnosti 5. septembra 1992, v den nedozitych 46. narodenin Fredyho Mercuryho, sme s Miriam Koctuchovou a Marekom Botevom zalozili Blindman. Hravali sme pre znamych na rodinnych oslavach. Este pred tym som bol v niekolkych televiznych relaciach, hudobne som sa podielal na vydani kaziet Hore tym Presovom, Od srdca k srdcu, Cas radosti, veselosti a s mojou skupinou Blindman sme nahrali Stretnutie. Po dva roky v detskej relacii Tak i tak v Slovenskej televizii isla moja zvucka. Textarsky spolupracujem s Marekom Botevom, Dodom Cesnakom, Petom Veverkom, Zuzkou Svandovou, Ivetou Repkovou a Filipom Nemcokom. V Jaseni a v Predajnej spolupracujem so zborom v kostole a hram aj svoju naboznu hudbu. Dokazem robit niekolko veci naraz, som instrumentalista, veduci Blindmanu, zakladatel skupiny Strom zivota, ktora posobi v kostole v Jaseni a v Predajnej."
   Vzdy a s doverou sa moze obratit na mamu a brata Stanislava. S nimi absolvuje cesty do breznianskeho domu kultury, kde skupina dva - trikrat do tyzdna skusa. S novou zostavou: Milan Kvietok, Miriam Koctuchova, Dodo Cesnak, Peto Kvackaj a Miso Formanek, planuju nazivo koncertovat a vydat CD. Skupina za sest rokov existencie prekonala aj krizove obdobie, kedy jej hrozil zanik, ale prisiel Dodo Cesnak a da sa povedat, ze ju zachranil. Aj vdaka breznianskym firmam IKA TRADE s. r. o., MGMS s. r. o, lekaren Vitamin, Allegro z Banskej Bystrice a dalsim, ktore sa ponukli dofinancovat pre Milana kvalitnejsi klavesovy hudobny nastroj, ho v blizkej buducnosti jeho prsty pohladia.
   "Co mi hudba dava?," pyta sa sam seba Milan." Dava mi silu, pomaha mi, ked si pustim Beatles, rozptyli ma, ked mam zlu naladu. Vsetkym by som odkazal, aby kazdy robil nieco, aby neupadol niekde tam, kde nieto cesty spat, aby kazdy robil nejaku uzitocnu pracu. To je jedno, ci je to hudba, sport, hocico, len nech najde ten pravy zmysel zivota. Ja ho vidim v hudbe." Slova o to cennejsie, ze ich hovori clovek, ktory nema v zivote na ruziach ustlane, nech su povzbudenim pre vsetkych, co nevedia nast samych seba.

Navsteva planetaria
Dna 25. novembra ziaci IV.A a IV.B triedy zo Zakladnej skoly Karola Raposa v Brezne boli na exkurzii v Ziari nad Hronom. Prezreli sme si namestie. Zaujalo nas, ze v Ziari je na namesti pesia zona. Uprostred mesta bolo celkom ticho a cisto. Potom sme navstivili Planetarium a hvezdaren Maximiliana Hella. Najviac sa nam pacil audiovizualny program vo hviezdnej sale, program v prednaskovej sale a pozorovanie Slnka dalekohladom. Z exkurzie mame pekny zazitok a vela novych poznatkov.

Ziaci IV.B triedy s pani ucitelkou Jozefikovou

Pomoc malym sportovcom
Zakladne skoly su vo vychove deti k sportovym aktivitam v sucasnosti odkazane viac-menej na zanietenost ucitelov telesnej vychovy, ich schopnost organizovat pre zverenych ziakov pritazlive zapolenia. A to este v opotrebovanych, nedostacujucich telocvicniach, s nedostatkom sportoveho naradia a sportovych potrieb.
  Prinosom k telesnej vychove a zdatnosti ziakov v regione Breznianskeho okresu je aktivita FK Zeleziar a Zeleziarni Podbrezova, a to 1. rocnik ziackeho futbaloveho turnaja pre ziakov 2. a 4. rocnika zakladnych skol pod zastitou generalneho riaditela Zeleziarni Podbrezova Ing. Vladimira Sotaka.
  Tento turnaj dal sance zmerat si sily najmladsim ziakom vsetkych zakladnych skol v okrese. Vybornou organizaciou pripravil pre malych futbalistov futbalovy sviatok. Aj ti, ktori nevyhrali, citili radost z najrozsirenejsej hry chlapcov, lebo ich organizatori brali vazne. Mali futbalisti hrali systemom "kazdy s kazdym" v piatich skupinach, vitazi skupin postupili do semifinale a z neho dve druzstva do finale, ktore sa uz hralo na futbalovom stadione v Podbrezovej.
  Hoci leto, cas futbaloveho turnaja, uz davno pominulo, vysledky tejto sutaze uzivaju nasi mali sportovci prave teraz. Pomoc organizatorov tohto podujatia neskoncila len turnajom. Pochopili, co skoly najviac potrebuju a kazdej zucastnenej venovali sumu tritisic korun (vitazom viac) na zakupenie sportovych potrieb. Su v celom regione hadam jedini, ktori tak komplexne prispeli k zdravemu vyvoju deti.
  Patri im vdaka deti, ucitelov, vedeni skol a rodicov. Chceli by sme verit, ze podobnych aktivit bude postupne pribudat a ze ich priklad budu nasledovat i dalsi. Dakujeme.

Mgr. Maria Katreniakova
ZS Karola Raposa v Brezne

Slovenska rodna dedina pod horami...
Nepatrim k ludom, ktori vedu prazdne reci o politike. Nedokazem obhajovat ani jednych (dobrych) ani nadavat na druhych (zlych). Zivot a ludia v mojom okoli ma v poslednych rokoch prinutili rozmyslat tak, ako to robi vacsina. Ze k comu som dospel? Ludia sa nedelia na dobrych a zlych, ale najnovsie na dobrych a na "Meciarovcov". Nikdy neviem, ku ktorej skupine patrim celkom, pretoze niektore kroky zazlievam jednym, ine zasa druhym. Na tom by vsak nebolo nic zleho, keby... Keby nedelili politicky zanieteni jednotlivci celu nasu dedinu. Od casu, kedy v nasej republike zacali ludia a politici s oblubou pouzivat slovko demokracia, sme sa zacali k sebe spravat celkom inak. Dokazeme svedomiteho, pracoviteho a sikovneho cloveka odpisat len preto, ze je z inej politickej strany. Vlastne ani nemusi byt v nijakej strane, ani v hnuti. Staci, ked sa porozprava na ulici s niekym so stranickou prislusnostou, hned sa z neho stava KaDeHak, komunista, ... Jednoducho klamar, zlodej, darebak alebo vyvrhel.
  V nasej obci sa stretneme aj s mladymi ludmi s vysokoskolskym titulom, ktori dokazu v obchode plnom ludi starej pani, ktora si prisla nakupit, nadavat, vysmievat sa a vyhrazat jej horucim peklom, pretoze patri k ludom, ktori sa nehanbia a priznaju, koho volili. Bol som svedkom takejto sceny a bolo mi velmi luto tej starenky. Do tej chvile som veril, ze budeme dodziavat aspon pravidla slusneho spravania. Teraz sa uz necudujem, ze nielen pod vplyvom alkoholu sa neraz vyhrotia vztahy aj medzi rodinnymi prislusnikmi, alebo dlhorocnymi kamaratmi, ktore sa neraz koncia ublizenim na zdravi. Hanbim sa zato, ze zijem v spolocnosti, kde ani "pravi krestania", ako sa sami nazyvaju, nerobia nic preto, aby konecne prestali tieto "zabomysie vojny". Urcite skupina ludi nebude so mnou suhlasit, ale nase zneprijemnovanie si zivota naozaj k nicomu nevedie.
  Stale nerozumiem niektorym jednotlivcom, preco su ochotni odpisat kandidata na starostu len preto, ze je HZDS a "MY" sme krestanska dedina. Tlacime na to miesto svojho kandiata napriek tomu, ze na starostu mu este vela chyba. Len nech je "nas". Na skodu veci je fakt, ze mnoho hlavne starsich ludi je sfanatizovanych nazormi inych vplyvnych predstavitelov obce.
  Poznam jedneho starostu za HZDS, ktory nikdy nebral ludi podla politickej prislusnosti. Ved kazdy vam to potvrdi. Mnohokrat mu to ludia z hnutia vytykali, pretoze sa citili oklamani svojim kandidatom. Predstavovali si, ze oni su teraz ti, ktori musia mat len vyhody. Nikto iny! Myslim, ze on nikdy nepatril k tym, ktori o sebe prehlasovali chvaly, ani k tym, ktori sa skryvali za "kostol". Hlavne preto je teraz obklopeny ludmi, ktori mu hadzu "polena pod nohy".
  Na zaver uz len jedna hadanka: Viete, ako by ste znemoznili v sucasnej dobe cloveka, ked mu nemozete dokazat kradez obecneho majetku, obohacovanie sa na ukor obcanov a vo svoj prospech, neplnenie si predvolebnych slubov spred styroch rokov v ramci moznosti a vy mu vycitate, ze nezamestnal vasu nevestu napriek tomu, ze vy patrite k dedinskej "smotanke". Naopak, budovanie obce, skraslovanie okolia so snahou zamestnat aj tych par "chudobnych dusi", ktorym sa este trochu chce robit, podielat sa na rozvoji ludoveho folkloru a na zachovani tradicii,...? Ze este netusite? A predsa staci tak malo! Celkom staci, ked ten clovek zije "po svojom". Potom vam staci len s fantaziou a stipkou zavisti rozsirit reci v dedine a obcania, ktori boli s jeho doterajsou pracou spokojni, zacnu vahat ci mu maju dat svoj hlas aj na dalsie styri roky.