Od Ondreja do Lucie

Pomaly, ale iste sa blizi koniec roka a s nim i cirkevne zvyky v krestanskych dedinach na Horehroni. Posledna novembrova nedela uz byva zvycajne adventna. Zacinaju sa roraty (vcasne omse v rimskokatolickych a greckokatolickych kostoloch). Do kostola sa chodilo este za tmy. Ucitel - kantor zacal v skolskom byte uz piect vianocne oblatky. Prisady nanosili na faru veriaci. K peceniu pozvali okrem fararovej kucharky i sikovne mlade zeny z farnosti, tieto sa striedali. Ked mali upecene dostatocne mnozstvo oblatok, zacali ich roznasat ministranti po domacnostiach. Za oblatky davali peniaze, kto kolko mienil a oblatok si zobrali pre domacnost kolko potrebovali. Okrem penazi (grajciarov) davali ministrantom aj muku, cukor a vajicka. Tovar, ktory vyzbierali, doniesli do bytu ku kantorovi. Ministranti dostali zakazdym aj vysluzku. Oblatky roznasali po vsetkych osadach Bielych handlov, ba niekedy zasli i do Brezna na jarmok tesne pred Vianocami, na Tomasa.
  V obdobi medzi Ondrejom a Luciou bol den Sv. Mikulasa, v ktory sa tesili najma deti a s vytesenim cakali, co si rano najdu v topanke alebo v cizme, ktoru na Mikulasa polozili vycistenu do okna. Deti, ktore boli podla rodicov poslusne a dobre, dostavali rozne cukrove dobroty a deti, ktore casto vystrajali sibalstva, dostavali len korbac alebo kozky zo zemiakov. Okrem toho starsia mladez sa poobliekala za certov a Mikulasov a chodili po znamych a pribuznych vecer na Mikulasa. Malych deti sa samozrejme pytali, ci sa vedia modlit a ked povedali, ze hej alebo ano, tak modlitbu odriekali, za co dostali nejaku sladkost. Bol to zemiakovy cukor vyrobeny do tabliciek ako cokolada alebo pelendrekove cukriky ci svatojansky chlebik (maly medovy keks). Deti, ktore povedali, ze sa este modlit nevedia, vysibal cert a postrasil, ze ich zoberie do vreca a pojdu do pekla. Gazdinky uz zacali tkat, aby do Vianoc mali hotove nove koberce, alebo sukno na kapce, ci muzsky odev. Gazdovia mali pracu okolo dobytka, starsi ludia, ale mlade dievky i mladenci bez prace chodili chovat dobytok, ktory sa nedojil na hospodarske staviska na Belusku, Cierny vrch, Kopcovu, alebo az na Predny Hlinik, podla toho, kde ktory gazda mal majetok. Tam mali malu izbicku, v ktorej boli pricne i sporak. V izbicke spavalo niekedy aj viac ludi podla toho, kolko hospodarsku samotu vlastnilo. Tam tiez pri petrolejovej lampicke dievky priadli, alebo strikovali svetre z vlny. Cez den sa navstevovali po hospodarskych samotach a kratili si dlhe chvile. Raz do tyzdna si chodili domov pre poziven a cistu bielizen. Takto sa to opakovalo az do vtedy, kym sa zo sopu neminul krm. Dobytok chovali rano a vecer a vzdy, ked ho napojili, nanosili do safla (drevenej nadoby) z kadluba vody, aby na nasledujuce napajanie voda nebola studena.

M. Vrbovska

Jan Cipka.

Studia absolvoval v Miskolci, evanjelicke lyceum v Kezmarku a Levoci, pravo na kolegiu v Presove a techniku vo Viedni. Roku 1949 bol podsluznym v Brezne. Tu, v rodnom meste, prezil cely zivot a tu 29. januara 1902 aj zomrel. Mal v Brezne vlastnu firmu a nastrojarsky hamor. Pocas studii bol clenom viacerych studentskych spolkov, aj Tatrina. Podporoval slovenske narodne podujatia a za svoje narodovectvo bol v roku 1900 aj odsudeny na dva mesiace vazenia. Zucastnil sa aj deputacie Matice slovenskej na cele so S. Moyzesom na cisarskom dvore v septembri 1863 vo Viedni. Bol zakladajucim clenom a clenom prveho vyboru MS a na Maticu slovensku pri jej vzniku venoval tisic zlatych. Jan Francisci Rimavsky o nom vo svojom Vlastnom zivotopise pise takto:... A tu predovsetkym vyzdvihnut mi prichodi, ze uholnym zakladnym kamenom slovenskej Matice bola ta tisicka, ktoru Janko Cipka, brezniansky mestan a statkar, od mladi vrucny syn a stedry mecen slovenskeho naroda a jeho pomoci potrebujucich a zasluhujucich synov, uz pocas narodneho zhromazdenia 6. juna 1861 k tomu cielu bol venoval a vo svojom case i skutocne zlozil..." A o jednom Silvestri, stravenom v nasom kraji pise: "... Na Silvestra 1849 tazko, ale aj radostne rozlucili sme sa jeden od druheho a ja som siel na Tisovec do Brezna. V novorocny den 1850 urobili sme z Brezna sanovy vylet na Hornu Lehotu k Samovi Chalupkovi. Ucastnikmi vyletu boli: Janko Cipka so svojou verenicou Emou Chalupkovou a Matej Slabey tiez so svojou verenicou Otiliou Lepenovskou, k tomu ja a Jano Gaber. Ja som vypozical sanky a jedneho kona od Janka Cipku. Kone som nie jedneho vedla druheho, ale jedneho pred druheho a bol som obleceny za kocisa. Jano Gaber pristrojil sa fantasticky za mladenca (lokaja), za Turka s turbanom na hlave v cervenych sirokych nohaviciach a velkym korbacom na saniach plieskal. Plan sa vydaril, a ked sme na breznianskom velkom rinku probu robili, povstal velky poplach a divakov bolo plno vsade popred domami. Tak sme boli na troch saniach u Sama Chalupku, ktory bol nam rad a my jemu."

o V decembri si pripominame 15. vyrocie skonu znamej a vyznamnej textilnej vytvarnicky, narodnej umelkyne Eleny Holleczyovej, ktora zila v Brezne v rokoch 1938 - 1944. Narodila sa 23. januara 1906 v Moravskom Lieskovom a zomrela v Prahe 5. decembra 1983.

o Pred 120 rokmi, 15. decembra 1873, sa v Brezne narodil narodny pracovnik a pravnik Samuel Slabecyus. Zomrel v Bratislave 10. maja 1932.

o Pred 30 rokmi zomrel v Chicagu v USA pravnik a politik, Michal Zibrin. Pouzival aj krycie mena, ako napr. Demec, Maco, Dr. Cierny a ine. Narodil sa v Brezne a zomrel 21. decembra 1968. Pochovany je v Brezne.

A. Prepletana

Myslienky o Plosicovi

  Pri listovani zivotopisnych knih o ludoch, ktori v IX. storoci mali co povedat k formovaniu sa slovenskeho naroda, viackrat sa mi pred oci dostalo meno Julius Plosic. Podvedomie spozornelo, ruka urobila vypisky. Je ich dost. Z nich niekolko myslienok.
  Julius Plosic bol katolicky knaz. Narodil sa v Budci pri Zvolene. Posobil na viacerych miestach. Medzi nimi aj v Benusi (1844 - 45). Zial, pisomneho materialu je malo. Vie sa len, ze bol jediny, ktory pisal do Slovenskych narodnych novin o zivote v Brezne a jeho okoli.
   Pocas pobytu v Selciach pri Banskej Bystrici (1854 - 64) sa o Plosicovi objavuje viac pisomnych udajov, rozsiruje sa okruh priatelov. To preto, ze bol zastancom Sturovej slovenciny, ze podporoval myslienku slovenskeho Memoranda a Matice slovenskej, ze bol spoluzakladatelom slovenskeho gymnazia v Klastore pod Znievom, ze... Myslienky o Plosicovi aj preto, ze v Brezne posobil jeho priatel G. K. Zechenter Laskomersky (1853 - 1868). Priatelstvo zacalo vo frantiskanskom kostole v Pesti. Tam, v roku 1843, mal J. Plosic svoje primicie (prva omsa novoknaza), na ktorych mu Zechenter ministroval. Ba bol aj na olovrante u Koreckov. Od vtedy trvalo vrucne priatelstvo (osobne stretnutia, vymenne listy...) a mozeme povedat, ze vyustilo v Kremnici. Tam si Plosic kupil dom i zomrel (1899).
   Na J. Plosica v dobrom spominala i spisovatelka Bozena Nìmcova. Zoznamila sa s nim pri svojich cestach po Slovensku (bola aj v C. Balogu, v Brezne, v Bacuchu). Plosic jej imponoval narodnou hrdostou, sirkou a hlbkou vzdelanosti, vtipnym a bystrym slovom a ze bojoval proti palenkovemu moru... Na Plosica myslela i kratko pred svoju smrtou. Podla jej zelania mali mu poslat cestny vytlacok prave vydanej Babicky. Publicisticku pracu J. Plosica si povsimol aj Jozef Skultety. Napisal, ze.. "patri medzi najculejsich narodovcov a ze v Slovenskych pohladoch bol tak doma ako Hodza, Kuzmany alebo Sladkovic." Najculejsi... Asi preto, ze v roku 1845 sa dostal do komisie, ktora posudzovala Sturovu Nauku reci slovenskej. V komisii boli aj S. Chalupka, K. Kuzmany, J. Francisci... Celkom trinast clenov. V roku 1861 vystupil J. Plosic na stolicnom zhromazdeni v B. Bystrici. Vystupoval za verejne prava slovenskej reci. Jeho rec, podla pozorovatelov, mala dobry ucinok. V tom istom roku bol i na Memorandovom zhromazdeni v Martine. Mal pripravene slovo, ale mu nedali slovo prehovorit. Horlil za zalozenie Matice. Tento krok ho nezlomil. Naopak. Svoje myslienky dava na papier a posiela do Slovenskych narodnych novin, Orla tatranskeho, Slovenskych pohladov...Zalozil Pohronsky spolok. Jedna jeho pobocka bola v Brezne. Udajne ju viedol T. Hromada z Hronca.. A mohli by sme pokracovat, ale...
   Prv, kym myslienky uzavrieme, treba meno J. Plosica spomenut s biskupom predsedom Matice slovenskej - Stefanom Moyzesom. Dovod. Plosic upozornil Moyzesa na jeho chatrne hospodarenie, co vyvolalo nevolu u biskupa, ale.. Moyzes mal rad Plosica pre jeho pravdovravnost, otvorenost, zdvorilost... Preto rad prijal pozvanie na oslavy tisicrocneho jubilea Cyrila a Metoda. Rok - Selce 1863. Po omsi bol spolocny obed. Najvacsiemu obdivu sa tesil velikansky radostnik (11 suchov dlhy, 2 suchy siroky a 11/2 sucha vysoky). Zhotovil ho Makovicky zo Slovenskej Lupce. Hla, co vsetko sa skryva v mudrych knihach, ktore napisali, zostavili mudri ludia. Veru, minulost, to su otvorene dvere do pritomnosti.

S. Giertli