Jozef Martinec, vodar, Helpa:

- Nemam s tym zatial ziadne skusenosti. Nastastie som zdravy.

Janeta Kubusova, nezamestnana, Polomka:

- Nestalo sa mi to, zatial ma osetrili, vsetko bolo v poriadku.

Darina Pepichova, nezamestnana, Cierny Balog:

- Asi vdaka tomu, ze sme zdravi, nemala som s tym ziadne problemy.

Martina Veresova, na materskej dovolenke, Horna Lehota:

- S vysetreniami som spokojna, ale horsie je to s liekmi. Aj dnes ich zhanam, ostavaju mi este dve lekarne. Nieto liekov a syn je casto chory. Uz sme zmenili poistovne a aj tak nedostat lieky.

Lubica Koncosova, nezamestnana, Brezno:

- Mam zle skusenosti, pretoze 15. decembra som isla po polroku na pravidelnu kontrolu do nefrologickej ambulancie a nezobrali mi krv. Povedali mi, ze nemocnica mi nemoze spracovat vysledky. Telefonovala som do Banskej Bystrice a tam mi povedali, ze stav je este horsi ako v Brezne, ze tam beru len transplantovanych.. Takze teraz v januari sa mam informovat, aka bude situacia.

Neznamy pan:

- Ja nie, ale syn mojej kolegyne. Proste neurobili mu take vysetrenie, ako mali a ukazalo sa, ze mal tazky obojstranny zapal pluc. Komplikacie stale pretrvavaju.

Zlatica Strukanova, dochodkyna, Brezno:

- V prvom rade mam velke obavy, co bude dalej. My dochodcovia sa velmi obavame. Cely zivot sme robili, ja mam napriklad odrobenych styridsat rokov, a teraz? Ked nastane nejaka vazna zdravotna porucha, co potom bude? Dostanem to, co mi patri a co by som potrebovala? Krizovy stav som este nepocitila. Lieky, ktore som potrebovala, som dostala. Ale obavy z buducnosti rozhodne prevladaju.

(ria, ng)

Krasny vianocny vecer

V krasne vyzdobenych miestnostiach s motivom Vianoc v Klube dochodcov v Brezne pripravilo vedenie klubu pre patdesiatich osamelych 18. decembra 1998 posedenie pod nazvom Vianocny vecer pre osamelych.

Pritomnych privitala predsednicka samospravy klubu dochodcov Anna Stanislavova a veduca klubu dochodcov Bozka Pobisova svojou basnou a pripitkom priblizila caro Vianoc so zelanim vela zdravia a s nim aj stastia po cely rok.

Pri bohatom vianocnom stole, kde nechybala ani kapustnica, pri vysvietenom stromceku clovek najsilnejsie veri vinsom a tych bolo neurekom v podani ziakov Zakladnej skoly na Skolskej ulici, ktori nam svojim spevom a tancom priblizili prekrasne vianocne zvyky a obycaje. Krasnym spevom prispeli clenky klubu dochodcov spolocne s Katkou a Veronikou Francistiovymi pod vedenim Vierky Benesovej - od zelania a nacuvaniu tichemu rozpravaniu o dobrote a laske, porozumeni vsetkych ludi dobrej vole.

Vdaka za mile stretnutie v tento den patri aj sponzorom, prostrednictvom ktorych sa v klube vytvorila neopakovatelna atmosfera Vianoc: mestskemu uradu, sukromnemu podnikatelovi Jozefovi Ocelovi, ktoremu srdecne dakujeme, ze pozvanie prijal a prisiel medzi nas, p. Faskovi - Stredoslovenske pekarne a cukrarne Brezno. Bolo to mile stretnutie, na ktorom si vsetci spolocne zaspievali a na tuto atmosferu budu s radostou do roka spominat.

Zazelajme teda, aby Vianoce - sviatky radosti a pokoja, zanechali v nas pocity dobrej vole, lasky, porozumenia, znasanlivosti vsetkych ludi dobrej vole.

A. Stanislavova, samosprava Klubu dochodcov v Brezne

Sloboda, ci nesloboda

Stalo sa to dna 29. septembra 1998, ked som isiel na Okresny sud v Brezne za ucelom ziskania potrebnych informacii. Do budovy som sa vsak nedostal, lebo hned pri okienku ma sluzbukonajuci ochrankar "vyspovedal", za kym idem, naco idem a preco idem a odkazal ma na komercneho pravnika.

Ja som jeho radu neakceptoval a za pravnikom som nesiel, lebo ja nemam 15-tisicovy plat, ja mam len dochodok, ktory necini ani jednu tretinu z jeho platu, takze ja si nemozem dovolit, aby som z takeho dochodku platil tym, co davaju rady len za peniaze.

V minulosti na sudoch poskytovali bezplatne pravne porady a spisovali sa aj zaloby. Dnes namiesto toho si zriadili ochranku, ktora vybavuje stranky pri okienku.

V roku 1944 som uz v rukach drzal pusku namierenu proti Nemcom a hladel sa smrti do oci a teraz este mlady, neskuseny ochrankar, rozhoduje o tom, ci toho stareho, sediveho pusti do budovy, alebo nie. A tak som od okienka, ci vratnice odchadzal smutny, v hrdle som zacitil horkost blenu a srdce mi zachvatila nenavist, ci to preto sa mi dostalo takejto "odmeny", ze som bojoval v Slovenskom narodnom povstani.

Taketo nove "poriadky" zavedene v rezorte spravodlivosti nemaju nic spolocne s demokraciou, a preto ich nemozno kvalifikovat inac ako obmedzovanie osobnej slobody.

Andrej Ambroz, Telgart

Od chvile, ked sa zrodi clovek, vieme, ze je urceny na zanik. A predsa nas znovu a znovu smrt prekvapi a zastihne nepripravenych. Bohuzial, az po odchode kohosi blizkeho nachadzame v sebe plno krasnych slov, ktore sme mu chceli, ale nestihli povedat.

Aj ja ti, starka, preto pisem tento list, hoci viem, ze ho nikdy nedostanes. Lebo tam, kde si odisla, nijaky postar nechodi.

Stojim nad tvojim otvorenym hrobom, ale nevnimam tvare ludi okolo. Cez zavoj slz sa mi zliali do jednej ciernej mrakavy. Nemusim ich vidiet. Viem, ze su tu. Vsetci, ktori ta mali radi a mohli prist. Vsetci z tvojich 9 deti, 20 vnucat a 29 pravnucat. Tvoji pribuzni, susedia a znami. Len tak na polo ucha pocuvam slova sluzobnika Bozieho, ktory sa s tebou luci pred dalekou cestou a moja mysel sa zaplni spomienkami.

Vidim ta sklonenu nad drevenymi korytkom, ako este pred briezdenim miesis cesto na chlieb, na chut ktoreho sa neda zabudnut. Do nosa mi udiera vona trizalkoveho caju, ktorym si liecila nase detske neduhy. Citim na jazyku sladkost tvojho malinoveho lekvaru, ktory sa mi nikdy nepodarilo uvarit tak, aby sa tvojmu podobal nielen vonou, chutou, ale i prekrasnou farbou (hoci som recept, ktory si mi dala, dodrzala vzdy uplne prisne). Ani makovnik, aky si vedela napiect, uz nikto nedokazal urobit tak, aby chutil ako tvoj.

Spomienkou na teba je aj prebudzanie v tvojej posteli, bzucanie much v kuchyni a vona cerstvo prevareneho mlieka. Je to drevena lavicka pod starym smrekom v tvojej zahradke, kytica bordovych pivonii a ruzovych floxov, ktore si nam trhala na spiatocnu cestu domov. Su to aj zelene struky hrachu, ktore sme ti pooberali vzdy pred dozretim a vona cohosi neznameho v tvojej skrini. A hlavne Jezisko na stene, ktory sa zhovievavo dival na nase detske vymysly. A vzdy nam ich odpustil. Tak ako ty, starka. Lebo bieda, vojna, tazka praca okolo deti a ticha pokora k svojmu Bohu urobili z teba osobnost, na ktoru sa nezabuda.

Je pre mna zahadou, ako si nam, svojim vnucatam, ktore sme sa zenili a vydavali, dokazala zo svojich skromnych uspor pokupit svadobne dary (vraj na pamiatku, ked ta tu nebude) a kazdemu z mnohych pravnucat prichadzajucich postupne na tento svet, dat nieco "do vankusika". Ako ticho a nenapadne si zila, tak si aj odisla.

Niet uz tvojej laskavej tvare, ktora nas kazdu nedelu vyckavala pri branicke, ani drahych ruk, co nas vedeli pohladit a vecer co vecer sa spinali k tichej modlitbe za nas vsetkych.

Posledne zbohom doznieva, na rakvu padaju prve hrudky zeme. Stromy navokol vyzeraju ako nevesty. Sneh sa trbliece a vzduch je priezracny ako kristal. Na nedalekom konari kraka krdel ciernych vran. Vysoko na oblohe belasej ako more sa na nas usmieva slnko a pripomina nam, ze my zijeme dalej. Tvoj zivot vsak vyoral hlboku brazdu v nasich srdciach, mysliach i spomienkach. Navzdy. Dakujeme ti, starka, za nas vsetkych. Dakujeme ti, ze si tu s nami bola...

Tvoja vnucka Maria

Ticha noc

Taky bol nazov pasma, ktore Miestne osvetove stredisko v Bravacove pripravilo pre svojich spoluobcanov i pre hosti na sviatocny vecer Prveho vianocneho sviatku - sviatku Bozieho narodenia. Zacala ho ludova hudba Bukovinka pod vedenim Mareka Pobisa. Predniesli vinse, zahrali a zaspievali zname i menej zname koledy, ktore lahodili uchu aj srdcu. Ze ludova slovesnost sa na Bravacove pestuje a odovzdava z pokolenia na pokolenie svedcilo i vystupenie deti z materskej skoly, ktore spolu s ucitelkou T. Svantnerovou vystupili s pasmom Priadky. Potom uz nasledoval sviatocny koncert v podani zmiesaneho spevackeho zboru, pod vedenim Jozefa Gasperana. Spevacky zbor ma uz vo svojom repertoari takmer styridsat skladieb. Repertoar tohto koncertu tvorili piesne s vianocnou tematikou. Odzneli dve latinske skladby - vianocna gloria: Angelus Pastoribus a zname Venite Adoremus, ale aj sladke uspavanky a ine. Na zaver odznela najznamejsia vianocna piesen: Ticha noc, ktorou sa slavnostny koncert ukoncil. Clenky spevackeho zboru sa po prvykrat predstavili v jednotnom obleceni - v elegantnych kostymoch, ktore si vdaka Matici slovenskej mohli zakupit. Slavnostny vecer slovom sprevadzala Iveta Srnkova, ktora sa rozlucila vinsom: Vinsujem vam v tomto novom roku, svetlo v kazdom kroku, zdravia, stastia akurat, aby vas mal kazdy rad.

Margita Libicova

K radosti staci predsa tak malo...

Tak ako vlani, aj v tomto roku deti a mladi chodili po dedinkach a mesteckach Slovenska ohlasujuc Dobru Novinu. Pricom vsetkych spajal jeden ciel - vykoledovane peniaze odovzdat pre deti tzv. tretieho sveta.

Tak tomu bolo aj v Dolnej Lehote, kde skupinka mladych dva dni navstevovala pribytky svojich rodakov a tak ohlasovali radostnu zvest. Touto cestou sa chceme podakovat vsetkym, ktori nam otvorili dvere svojich domovov.

Nasa velka vdaka patri aj starenkam, starcekom a tetam z Domova dochodcov v Hronci, ktori nas milo prijali, vypoculi a pozreli si nas program a odmenili nas peknym slovom, potleskom, hrejivym usmevom, ci dokonca slzou radosti. Nase srdecne Pan Boh zaplat posielame aj nasim kamaratom z Detskeho domova v Brezne, ktori nas nielen vypoculi, ale sami nam zaspievali piesne zo svojho repertoaru.

Verim, ze po skonceni tohtorocnych sviatkov, ked sa budeme vracat k svojim kazdodennym povinnostiam, vratime sa tam spokojni, cimsi obohateni a pochopime, ze k radosti, k tej opravdivej radosti, staci predsa tak malo...

Evka