Prisiel cas zamysliet sa nad vidiekom a jeho buducnostou. Preslo niekolko rokov a nase nadsenie mat vidiek taky pekny ako okolo vo svete sa straca. Velmi malo dedin zmenilo tvar do krajsej podoby. Predsavzatia spristupnit pohostinnost nasich domov a otvorit naruc nasej prirody prostrednictvom vidieckej turistiky sa nanaplnili. Je cas hladat priciny a poucit sa z doterajsej cesty vidieka za svojou buducnostou.

Slovensko bolo este v 30. rokoch klasickou vidieckou krajinou s vysokou mierou zamestnanosti na videku, bolo to 56,8% praceschopneho obyvatelstva. Po roku 1945 bolo Slovensko sokovym sposobom industrializovane a urbanizovane. Vidiek posilneny priemyslom mal v rokoch 70-80 vysoku zamestnanost, bol bohaty na pracu v dostupnych vzdialenostiach, mal vysoku potenciu vystavby rodinnych domov. Dediny sa zmenili vyraznym sposobom, stare ulice nahradili nove, stare domy ustupili novym. Dedina prijala mestsky vzor podoby ulic a domov, vo svojom vyraze sa pomestila. Urbanizacia rozdelila dediny na rozvojove a ostatne, tie ostatne boli odsudene na minimalne zdroje svojho vyvoja. Mnohe dediny sa stali mesteckami, mnohe schatrali a ostali zanedbane. Vidiek sa zmenil, na vidieku sa stalo hanbou mat dedinsky dom, ludia vidieka prepadli vkusu velkych domov. Kulturno-historicky odkaz minulosti sa zacal chapat len ako muzealny exponat, alebo ako folklor na podiach velkych festivalov. Tradicie sa stali nepohodlne a nemoderne, pocit zodpovednosti za zachovanie okazu minulosti vytlacili myslienku prestize. V 90-tych rokoch sa situacia meni, dedina vstupuje do novych socialno-ekonomickych podmienok zivota: znizuje sa podiel produktivneho obyvatelstva na vidieku, zvysuje sa nezamestnanosti, a znizuje sa kupna sila, rastie samozasobovanie a vyznam zahrad, ci zahumienok, zaostava infrastrukturalna vybavenost a vyprazdnuje sa pokladnica obci.

Vidiek sa stava neodkladne objektom podpornych strategii, dostava sa do stredu zaujmu. Regiony aj dediny sa diferencuju na bohatsie a chudobnejsie, dovody su subjektivne a objektivne. Na nasom vidieku sa zacinaju prejavovat dosledky nezamestnanosti so stazenou moznostou integracie medzi tych, co pracu hladaju, hrozia predpovede, ze urcita cast vidieckej populacie dozije svoj aktivny vek v socialnej sieti. Vidiecky obcan nie je dostatocne prisposobivy, nie je odolny voci "stresu z buducnosti" (obava stalych zmien). Vo vedomi ludi vidieka zacina dominovat istota samozasobovania, to vedie k ozivovaniu hospodarskej funkcie vidieckej rodiny. Dedinska ulica sa stava znovu cestou pre zvierata, obnovuju sa hospodarske dvory v rodinnych domoch, dosledkom toho je urcita degradacia obytneho prostredia. Trend k samozasobovaniu vidieka vedie k nezdravemu sposobu vyzivy. Podvedomy strach z nedostatku formuje spravanie cloveka vidieka, formuje myslenie dediny. Dedina sa uzatvara do kruhu rodinnych problemov, zaujem o veci verejne klesa, clovek dediny "nema cas". Situaciu vidieka sociologovia charakterizuju ako sok slobody alebo nostalgie po socializme? Vidiek neobdivuje uspech, ale skor priemer. Kto prilis vynika je predmetom nedovery, dnes sa uspech spaja s nepoctivostou. Ludia vidieka sa rozdelili na podnikavych a nepodnikavych. Neistota sa na vidieku stala znakom doby, zmeny politickeho rezimu vnima vidiek ako krizu minulych istot, obcania vidieka si namahavo osvojuju nove role, do ktorych ich nuti trhova spolocnost. Nova situacia je na vidieku spata s pocitom bezmocnosti. Rast individualizacie znamena rast izolovanosti. Vidiecky clovek zvyknuty na vopred urcene rozhodnutie zvrchu, je teraz postaveny pred ulohou mat vlastny nazor, kazdy je postaveny pred vlastne rozhodnutie, to je zatial skor zataz ako prednost dnesnej doby. To formuje vztah obcana k veciam verejnym.

Ten pohlad do duse vidieka (S. Buchta. Slovensky vidiek - stres buducnosti. 1998) je vysvetlenim subjektivneho cinitela, ktory predurcuje buducnost vidieka. Vidieckemu cloveku treba rozumiet, to je predpoklad na tom, ako mu pomoct. Clovek vidieka stoji pred pochopenim, ze vlastny osud a osud celej obce lezi v jeho rukach, byt vsade, kde ide o nieco. Osud vidieckeho cloveka je spojeny s osudom vlastnej obce. Obec je domovom, ktory treba chranit, pestovat a zveladovat, domov ma rozmer celej obce.

Obnova vidieka, kazdej zanedbanej ulice, ci stareho domu je znamenim odusevnenia a spolocnej vole zit a byvat v peknom domove. Vola a odhodlanie ludi spaja a posilnuje. Program obnovy vidieka je siroky, architektura sa zameriava na zivotne prostredie dedin a mesteciek, zdoraznuje, ze pekna dedina je obrazom citlivych a odusevnenych ludi, odhodlanych bojovat za svoju buducnost.

Prof. Michal Sarafin

co povazujete za najdolezitejsie?

Vstupili sme do stvorrocneho volebneho obdobia, v ktorom samospravu cakaju narocne ulohy. Volebne programy obsahuju to, co jednotlive obce potrebuju najviac, lenze o vsetkom rozhodnu financie. Jedenastich novozvolenych starostov a ich plany vam postupne predstavime na strankach nasich novin. Niekolkym staronovym sme uz teraz polozili otazku: Co povazujete za najdolezitejsie v tomto roku?

Martin Gonda, starosta Benusa: - Za zaklad povazujem plynofikaciu, ktora by sa mala zacat v tomto roku. Mame vydane stavebne povolenie a predpoklad zacatia je april - maj.

Ing. Peter Babiak, starosta Bravacova: - V tomto roku by mala prebehnut prva etapa plynofikacie a rozsirenie a rekonstrukcia telekomunikacnej siete. Vsetko je pripravene, na jar treba zacat robit.

Maria Repkova, starostka Drabska: - Mame toho viac: uzemny plan obce, vybudovanie novej trafostanice, oprava siete elektrickeho napatia, rozsirenie verejneho osvetlenia a rozne udrzby, napriklad protipoziarnej vodnej nadrze, dokoncenie miestnych komunikacii. To je najdolezitejsie.

Juraj Misani, starosta Myta pod Dumbierom: - Dokoncit okolie domu smutku a zacat s plnenim uzemneho planu - s vystavbou prvych casti v extravilane, teda s vystavbou rodinnych domov a chat.

Ladislav Pancik, starosta Osrblia: - V prvom rade dokoncit tretiu etapu splaskovej kanalizacie a vymenu vodovodneho potrubia pitnej vody na useku este asi 120 metrov. Zacali sme vlani v oktobri a do polovice novembra, dokedy poveternostne podmienky dovolili, zrealizovali 230 metrov, a tak asi styridsat rodinnych domov je uz pripojenych na splaskovu kanalizaciu. Treba nam instalovat novy transformator s vykonom 400 kVA a zrealizovat elektricke vykurovanie pomocou priamo vyhrevnych spotrebicov. Tato uloha vyplyva z ekologickeho programu, ktory ma na zreteli ciste ekologicke kurenie a neznecistovanie krajiny hlavne v zime pocas biatlonovych podujati. Zacneme s projekcnou pripravou stvrtej etapy splaskovej a dazdovej kanalizacie.

Ing. Jan Steller, starosta Podbrezovej: - Aby sa nezhorsila situacia v zivotnej urovni obyvatelstva, zlepsenie prijmovej casti rozpoctu, hlavne podielovych dani od statu a dokoncit a sprevadzkovat cistiaren odpadovych vod.

Dusan Adamek, starosta Pohronskej Polhory: - Dokoncenie noveho obecneho uradu so zariadenim, v ktorom je dom sluzieb, posta, co je uz na 95 percent hotove. Zaciname s vystavbou vodovodnej siete, je to zachyt pramenov, cisticka vody, dva 150-kubikove vodojemy, na ktore uz mame stavebne povolenie v nakladoch 11 500 000 korun so zaciatkom v januari tohto roka az do roku 2002 aj rozvodky, ktore sa len projekcne pripravuju. Potom v ramci Programu obnovy dediny planujeme rekonstrukciu namestia, oplotenie cintorina, ktory ma byt vyhlaseny za narodnu kulturnu pamiatku. Z drobnych akcii to bude prostrednictvom telekomunikacii zavedenie signalu Markizy a inych programov no a plynofikacia bytovky v zakladnej skole, co je pripravovane v nakladoch 450 000 korun.

Ing. Maria Betakova, starostka Sumiaca: - Mame rozpracovanych vela akcii, samozrejme, najvacsou je kanalizacia a cistiaren odpadovych vod, ktoru by sme chceli dokoncit, lenze Fond zivotneho prostredia je precerpany a v prvom polroku nove dotacie nebudu. Chceli by sme zabezpecit projekt plynofikcaie, aby sa aj u nas zlepsili podmienky jednak systemu vykurovania, ale aj cistejsieho ovzdusia. Pripravene su projekty na vystavbu domu smutku, pristavbu telocvicne, mame aj stavebne povolenie, ale niet financnych prostriedkov. Takze v pracach budeme pokracovat len v ramci moznosti.

Martin Mekel, starosta Telgartu: - V prvom rade treba dostatok financii, aby sme mohli rozbehnut programy a projekty, ktore mame pripravene (prva etapa kanalizacie, sanacia skladky pevneho domoveho odpadu, plynofikacia), aby sme mohli znizit nezamestnanost v nasom nezamestnanostou velmi postihnutom okrese, taktiez dostatok prostriedkov na verejno-prospesne prace a myslim si, ze tym padom by sme zacali ciastocne plnit poziadavky nasich volicov. Pripravuju sa projekty pre cistiaren odpadovych vod.

PaedDr. Dusan Sliacan, starosta Valaskej: - Otazku predlzenia a dokoncenia miestneho rozhlasu v miestnej casti Piesok. Dobudovanie zahustovacieho transformatora s nizkonapatovymi rozvodmi v materskej casti obce. Polozenie noveho asfaltoveho koberca v materskej casti obce na Ceste osloboditelov a urobit vsetko pre to, aby sa urychlili prace na rekonstrukcii mosta ponad Hron. To su prioritne veci. (r)

Sestdesiat babik v krojoch z celeho Slovenska mozete obdivovat na vystave Mikrokroje v Horehronskom muzeu na Namesti gen. M. R. Stefanika 13 v Brezne.

Snimka: Viktor Sajgalik